蜜桃交友

膶ítanie: Jn 14,15-17

[Je啪i拧 povedal svojim u膷eníkom:] «Ak ma milujete, budete zachováva钮 moje prikázania. 

A ja poprosím Otca a on vám dá iného Te拧ite木a, aby zostal s vami naveky, Ducha pravdy, ktorého svet nemô啪e prija钮, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, ve膹 ostáva u vás a bude vo vás».

9. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo啪í 木ud v ústrety Je啪i拧ovi, na拧ej spáse: 鈥濾erím v Ducha Svätého鈥�. Duch Svätý vo viere Cirkvi

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dne拧nou katechézou prejdeme od toho, 膷o nám bolo o Duchu Svätom zjavené vo Svätom písme, k tomu, ako je prítomný a ako pôsobí v 啪ivote Cirkvi, v na拧om kres钮anskom 啪ivote.

V prvých troch storo膷iach Cirkev necítila potrebu explicitne formulova钮 svoju vieru v Ducha Svätého. Napríklad, v najstar拧om Kréde Cirkvi, v takzvanom apo拧tolskom vyznaní viery, sa po vyhlásení: 鈥濾erím v Boha, Otca v拧emohúceho, Stvorite木a neba i zeme, i v Je啪i拧a Krista, narodeného, umu膷eného,, ktorý zostúpil k zosnulým, vstal z m艜tvych a vystúpil na nebesia鈥�, dodáva: 鈥瀃verím] v Ducha Svätého鈥�, a ni膷 viac, bez akéhoko木vek upresnenia.

A啪 heréza prinútila Cirkev, aby upresnila túto vieru. Ke膹 sa tento proces za膷al - svätým Atanázom vo 拧tvrtom storo膷í - bola to skúsenos钮 Cirkvi s posväcujúcim a bo啪ským pôsobením Ducha Svätého, ktorá ju priviedla k istote o plnom bo啪stve Ducha Svätého. Stalo sa tak na ekumenickom koncile v Carihrade v roku 381, ktorý definoval bo啪stvo Ducha Svätého známymi slovami, ktoré opakujeme aj dnes v Kréde: 鈥濾erím v Ducha Svätého, Pána a o啪ivovate木a, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zárove艌 vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov鈥�.

Poveda钮, 啪e Duch Svätý 鈥瀓e Pán鈥�, znamenalo poveda钮, 啪e sa podie木a na 鈥瀙anovaní鈥� Boha, ktoré patrí do sveta Stvorite木a, nie do sveta stvorenia. Najsilnej拧ím tvrdením je, 啪e mu patrí rovnaká sláva a poklona ako Otcovi a Synovi. Je to argument rovnosti v úcte, drahý svätému Bazilovi Ve木kému, ktorý bol hlavným autorom tejto formulky: Duch Svätý je Pán, je Boh.

Koncilová definícia nebola záverom, ale východiskom. A v skuto膷nosti po prekonaní historických dôvodov, ktoré bránili jednozna膷nej拧iemu potvrdeniu bo啪stva Ducha Svätého, sa táto definícia pokojne hlásala v bohoslu啪be Cirkvi a v jej teológii. U啪 svätý Gregor Nazianský po tomto koncile bez vä膷拧ích vý膷itiek svedomia tvrdil: 鈥濲e teda Duch Svätý Boh? Iste! Rovnakej podstaty s Otcom? Áno, ak je pravý Boh鈥� (Oratio 31, 5.10).

膶o nám, dne拧ným veriacim, hovorí 膷lánok viery, ktorý vyznávame ka啪dú nede木u pri svätej om拧i? 鈥濾erím v Ducha Svätého?鈥� V minulosti sa týkal najmä tvrdenia, 啪e Duch Svätý 鈥瀡ychádza z Otca鈥�. Latinská cirkev 膷oskoro doplnila toto tvrdenie tým, 啪e do Vyznania viery pri om拧i pridala, 啪e Duch Svätý 鈥瀡ychádza aj zo Syna鈥�. Ke膹啪e v latin膷ine sa výraz 鈥瀉j zo Syna鈥� nazýva 鈥�Filioque鈥�, vznikol tým spor známy pod týmto názvom, ktorý bol dôvodom (alebo zámienkou) mnohých sporov a rozdelení medzi východnou a západnou cirkvou. Ur膷ite nie je namieste zaobera钮 sa tu touto otázkou, ktorá navy拧e v atmosfére dialógu nastolenej medzi oboma cirkvami stratila ostros钮 minulosti a umo啪艌uje nám, aby sme dúfali v úplné vzájomné prijatie, ako jeden z hlavných 鈥瀦mierených rozdielov". Rád hovorím: 鈥瀦mierené rozdiely鈥�. Medzi kres钮anmi je ve木a rozdielov: ten je z tejto 拧koly, ten z inej; ten je protestant, ten je... Dôle啪ité je, aby sa tieto rozdiely zmierili v láske spolo膷ného krá膷ania.

Po prekonaní tohto kame艌a úrazu si dnes mô啪eme vá啪i钮 pre nás najdôle啪itej拧iu výsadu, ktorá je ohlásená v 膷lánku Vyznania viery, a to, 啪e Duch Svätý je 鈥瀘啪ivovate木om鈥�, t. j. dáva 啪ivot. Pýtame sa: aký 啪ivot dáva Duch Svätý? Na za膷iatku, pri stvorení, Bo啪í dych dáva Adamovi prirodzený 啪ivot, z hlinenej sochy robí 鈥炁緄vú bytos钮鈥� (porov. Gn 2, 7). Teraz, v novom stvorení, je Duch Svätý tým, kto dáva veriacim nový 啪ivot, Kristov 啪ivot, nadprirodzený 啪ivot Bo啪ích detí. Apo拧tol Pavol mô啪e zvola钮: 鈥瀂ákon Ducha, ktorý dáva 啪ivot v Kristovi Je啪i拧ovi, oslobodil 钮a od zákona hriechu a smrti鈥� (Rim 8, 2).

Kde je v tomto v拧etkom ve木ká a pote拧ujúca správa pre nás? Je v tom, 啪e 啪ivot, ktorý nám dáva Duch Svätý, je ve膷ný 啪ivot! Viera nás oslobodzuje od nutnosti pripusti钮 si hrôzu, 啪e sa v拧etko skon膷í tu, 啪e neexistuje vykúpenie z utrpenia a nespravodlivosti, ktoré vládnu na zemi. 膸al拧ie apo拧tolove slová nás uis钮ujú: 鈥濧 ke膹 vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Je啪i拧a z m艜tvych, potom ten, 膷o vzkriesil z m艜tvych Krista, o啪iví aj va拧e smrte木né telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás鈥� (Rim 8, 11). Duch prebýva v nás, je v nás.

Rozvíjajme túto vieru aj u tých, ktorí sú o 艌u 膷asto nie vlastnou vinou ochudobnení a nedoká啪u pochopi钮 zmysel 啪ivota. A nezabúdajme 膹akova钮 tomu, ktorý nám svojou smr钮ou získal tento neocenite木ný dar!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)