蜜桃交友

?ítanie: 1 Kor 12, 1.4-7.11

?A nechcem, bratia, aby ste nevedeli o duchovných daroch. Dary milosti sú rozli?né, ale Duch je ten istý. Aj slu?by sú rozli?né, ale Pán je ten istý. A rozli?né sú aj ú?inky, ale Boh, ktorý pôsobí v?etko vo v?etkých, je ten istý. Ka?dý v?ak dostáva prejavy Ducha na v?eobecný ú?itok. Ale toto v?etko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozde?uje ka?dému, ako chce.“

14. katechéza s cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo?í ?ud v ústrety Je?i?ovi, na?ej spáse: Dary Nevesty. Charizmy, dary Ducha na spolo?ný ú?itok.

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

V posledných troch katechézach sme hovorili o posväcujúcom pôsobení Ducha Svätého, ktoré sa uskuto?ňuje vo sviatostiach, v modlitbe a nasledovaním príkladu Bo?ej Matky. Po?úvajme v?ak, ?o hovorí známy text Druhého vatikánskeho koncilu: ?Duch Svätý posväcuje, vedie a ?nos?ami ozdobuje Bo?í ?ud nielen prostredníctvom sviatostí a slu?ieb, ale aj tým, ?e 'rozde?uje medzi veriacich v?etkých stavov aj osobitné milosti - ka?dému, ako chce' (porov. 1 Kor 12, 11) (Lumen gentium, 12). Aj my máme vlastné osobné dary, ktoré sám Duch Svätý dáva ka?dému z nás.

Preto nastal ?as hovori? aj o tomto druhom spôsobe pôsobenia Ducha Svätého, ktorým je charizmatické pôsobenie. Je to tak trochu ?a?ké slovo, vysvetlím ho. Dva prvky pomáhajú definova?, ?o je to charizma. Po prvé, charizma je dar daný ?na spolo?ný ú?itok“ (1 Kor 12, 7), aby bol na osoh v?etkým. Inými slovami, nie je primárne a oby?ajne ur?ená na posvätenie jednotlivca, to nie, ale na ?slu?bu“ spolo?enstvu (1 Pt 4, 10). To je prvé poňatie. Po druhé, charizma je dar daný ?jednému“ alebo ?niektorým“ osobitne, nie v?etkým rovnako, a to ju odli?uje od posväcujúcej milosti, od teologálnych cností a od sviatostí, ktoré sú naopak rovnaké a spolo?né pre v?etkých. Charizma je pre jednu osobu alebo pre osobitné spolo?enstvo. Je to dar, ktorý dáva Boh.

Aj toto nám vysvet?uje Koncil. Hovorí: Duch Svätý ?rozde?uje medzi veriacich v?etkých stavov aj osobitné milosti, ktorými ich robí spôsobilými a pripravenými na vykonávanie skutkov a úradov, u?ito?ných na obnovu a vä??í rozmach Cirkvi, pod?a týchto slov: Ka?dému... je daný prejav Ducha, aby to bolo na spolo?ný ú?itok“ (1 Kor 12, 7).

Charizmy sú ?klenoty“ alebo ozdoby, ktoré Duch Svätý rozdáva, aby skrá?lili Kristovu Nevestu. Mo?no teda pochopi?, pre?o sa koncilový text kon?í nasledujúcou výzvou. ?Tieto charizmy, ?i u? neoby?ajné, alebo be?nej?ie a roz?írenej?ie, ke??e sú osobitne prispôsobené a u?ito?né potrebám Cirkvi, treba prijíma? s v?akou a uspokojením“ (LG, 12).

Benedikt XVI. povedal: ?Kto sa pozrie na dejiny pokoncilovej éry, mô?e rozpozna? dynamiku skuto?nej obnovy, ktorá ?asto nadobudla ne?akané formy v hnutiach plných ?ivota a v?aka ktorej je takmer hmatate?ná nevy?erpate?ná ?ivos? svätej Cirkvi.“ Toto je charizma daná skupine prostredníctvom jednej osoby.

Musíme znovuobjavi? charizmy, preto?e v?aka tomu sa podpora laikov, a najmä ?ien, nechápe len ako in?titucionálna a sociologická skuto?nos?, ale vo svojom biblickom a duchovnom rozmere. Laici nie sú tí poslední, to nie, laici nie sú akýmisi externými spolupracovníkmi alebo ?pomocnými oddielmi“ kléru, to nie. Majú svoje vlastné charizmy a dary, ktorými majú prispieva? k poslaniu Cirkvi.

S Olenou Zelenskou, man?elkou ukrajinského prezidenta

Dodajme e?te jednu vec: ke? hovoríme o charizmách, musíme hne? vyvráti? jedno 

nedorozumenie: a to - stoto?ňova? ich s ve?kolepými a mimoriadnymi darmi a schopnos?ami. Namiesto toho sú to be?né dary – ka?dý z nás má svoju charizmu -, ktoré nadobúdajú mimoriadnu hodnotu, ke? sú in?pirované Duchom Svätým a s láskou stelesnené v ?ivotných situáciách. Takýto výklad charizmy je dôle?itý, preto?e mnohí kres?ania, ke? po?ujú hovori? o charizmách, pre?ívajú smútok ?i sklamanie, preto?e sú presved?ení, ?e ?iadne nemajú, a cítia sa vylú?ení alebo ako druhoradí kres?ania. To nie, neexistujú kres?ania druhej triedy. Ka?dý má svoju osobnú charizmu i tú komunitnú. Svätý Augustín na toto svojho ?asu reagoval ve?mi výsti?ným prirovnaním: ?Ak miluje?,“ hovorieval svojmu ?udu, ?to, ?o má?, nie je málo. Ak toti? miluje? jednotu, v?etko, ?o v nej niekto vlastní, vlastní? aj ty! Iba oko v tele má schopnos? vidie?; ale ?i vidí len pre seba? Nie, vidí aj pre ruku, pre nohu i pre v?etky údy“ [1].

Tu sa odha?uje tajomstvo, pre?o je láska definovaná apo?tolom ako ?najvzne?enej?ia cesta zo v?etkých“ (1 Kor 12, 31): umo?ňuje mi milova? Cirkev alebo spolo?enstvo, v ktorom ?ijem, a v jednote v?etky charizmy, nielen niektoré, sú ?moje“, tak ako ?moje“ charizmy, aj ke? sa zdajú by? mali?kos?ou, patria v?etkým a slú?ia pre dobro v?etkých. Láska rozmno?uje charizmy; robí charizmu jedného, jednej osoby, charizmou v?etkých. ?akujem!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)

[1] Svätý Augustín, Rozpravy o Jánovi, 3