蜜桃交友

?ítanie: Rim 8, 26-27

Tak aj Duch prichádza na pomoc na?ej slabosti, lebo nevieme ani to, za ?o sa máme modli?, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevyslovite?nými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po ?om Duch tú?i; ?e sa prihovára za svätých, ako sa pá?i Bohu.

12. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo?í ?ud v ústrety Je?i?ovi, na?ej spáse: ?Duch sa prihovára za nás“. Duch Svätý a kres?anská modlitba

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Posväcujúce pôsobenie Ducha Svätého, ako aj Bo?ieho slova a sviatostí, sa prejavuje v modlitbe a práve jej chceme venova? dne?né zamyslenie: modlitba. Duch Svätý je zároveň protagonistom i cie?om kres?anskej modlitby. To znamená, ?e On je ten, ktorý nám dáva modlitbu, a On je ten, ktorý sa dáva prostredníctvom modlitby. Modlíme sa, aby sme dostali Ducha Svätého, a Ducha Svätého dostávame, aby sme sa skuto?ne modlili, teda ako Bo?ie deti, nie ako otroci. Premý??ajme o tom: modli? sa ako Bo?ie deti, nie ako otroci.

?lovek sa musí v?dy modli? so slobodou. ?Dnes sa musím modli? toto, toto a toto, preto?e som s?úbil toto, toto a toto. Inak pôjdem do pekla“. Nie, toto nie je modlitba! Modlitba je slobodná. Modlíte sa vtedy, ke? vám Duch Svätý pomáha modli? sa. Modlí? sa vtedy, ke? v srdci cíti? potrebu modli? sa, a ke? necíti? ni?, zastav sa a spýtaj sa sám seba: ?Pre?o necítim tú?bu modli? sa? ?o sa deje v mojom ?ivote?“ V?dy nám v?ak najviac pomáha spontánnos? v modlitbe. To znamená modli? sa ako deti, nie ako otroci.

Predov?etkým sa musíme modli?, aby sme prijali Ducha Svätého. V tejto súvislosti je v evanjeliu ve?mi výsti?ná Je?i?ova veta: ?Ke? teda vy, hoci ste zlí, viete dáva? dobré dary svojim de?om, o ?o skôr dá nebeský Otec Ducha Svätého tým, ?o ho prosia!“ (Lk 11, 13). Ka?dý, ka?dý z nás, tým najmen?ím vie da? dobré veci, ?i u? de?om, vnú?atám alebo priate?om. Malí od nás v?dy dostávajú dobré veci. A ako to? Otec by nám nedal Ducha! A to preto, aby nám dodal odvahu a aby sme v tom pokra?ovali. V Novom zákone vidíme, ?e Duch Svätý zostupuje v?dy po?as modlitby. Zostupuje na Je?i?a pri krste v Jordáne, kým ?sa modlil“ (Lk 3, 21). Zostupuje aj na u?eníkov na Turíce, kým sa ?vytrvalo a jednomyse?ne modlili“ (Sk 1, 14).

Je to jediná ?moc“, ktorú máme nad Bo?ím Duchom. Moc modlitby: on modlitbe neodporuje. Modlíme sa a on prichádza. Spomeňte si na tú pasá? v Biblii, ke? sa navrchu Karmel roz?u?ovali falo?ní Bálovi proroci, na svoju obetu chceli privola? oheň z neba, ale ni? sa nestalo, lebo boli modloslu?obníkmi: uctievali boha, ktorý neexistuje. Eliá? sa modlil a oheň zostúpil a strávil zápalnú obetu (porov. 1 Kr 18, 20-38). Cirkev verne nasleduje tento príklad: v?dy má na perách prosbu: ?Prí?! Prí?!“ k Duchu Svätému zaka?dým, ke? sa naňho obracia. A robí to najmä pri svätej om?i, aby zostupoval ako rosa a posväcoval chlieb a víno na eucharistickú obetu.

Ale je tu aj druhý aspekt, ktorý je pre nás najdôle?itej?í a naviac povzbudzujúci: Duch Svätý je ten, ktorý nám dáva pravú modlitbu. Svätý Pavol o tom hovorí takto: ?Duch prichádza na pomoc na?ej slabosti, lebo nevieme ani to, za ?o sa máme modli?, ako treba a sám Duch sa prihovára za nás nevyslovite?nými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po ?om Duch tú?i; ?e sa prihovára za svätých, ako sa pá?i Bohu“ (Rim 8, 26 - 27).

Je pravda, ?e nevieme ako sa máme modli?. Musíme sa to u?i? ka?dý deň. Prí?ina tejto slabosti na?ej modlitby bola v minulosti vyjadrená jediným slovom, ktoré sa pou?ívalo tromi rôznymi spôsobmi: ako prídavné meno, ako podstatné meno a ako príslovka. Je ?ahké zapamäta? si, aj pre tých, ktorí nevedia po latinsky, a stojí za to ma? na pamäti, preto?e len to obsahuje celé pojednanie, tieto tri veci. My ?udia, povedané tým príslovím, ?mali, mala, male petimus“, ?o znamená: súc zlí (mali), ?iadame zlé veci (mala) a zlým spôsobom (male). Je?i? hovorí: ?H?adajte teda najprv Bo?ie krá?ovstvo, a ostatné dostanete navy?e“ (Mt 6, 33); namiesto toho h?adáme najprv to, ?o je navy?e, teda svoje vlastné záujmy - mnohokrát - a celkom zabúdame prosi? o Bo?ie krá?ovstvo. Prosme Pána o krá?ovstvo a v?etko príde s ním.

Je pravda, ?e Duch Svätý prichádza, na pomoc na?ej slabosti, ale robí e?te nie?o ve?mi dôle?ité: potvrdzuje nám, ?e sme Bo?ie deti, a kladie nám na pery zvolanie: ?Ot?e!“ (Rim 8, 15; Gal 4, 6). My nemô?eme poveda? ?Ot?e, Abba“. Nemô?eme poveda? ?Ot?e“ bez moci Ducha Svätého. Kres?anská modlitba nie je akoby rozhovor ?loveka na jednej strane telefónu, s Bohom, ktorý by bol na opa?nom konci telefonického spojenia, to nie, je to modlitba Boha v nás! Modlíme sa k Bohu prostredníctvom Boha. Modli? sa znamená vlo?i? sa do Boha a necha? Boha vstúpi? do nás.

Práve v modlitbe sa Duch Svätý zjavuje ako ?Ute?ite?“ (Paraklétos), teda obhajca a ochranca. On nás pred Otcom neobviňuje, ale obhajuje. Áno, obhajuje nás, presvied?a nás o tom, ?e sme hrie?nici (porov. Jn 16, 8), ale robí to preto, aby sme zakúsili rados? z Otcovho milosrdenstva, a nie preto, aby nás zni?il neplodným pocitom viny. Aj ke? nám na?e srdce nie?o vy?íta, pripomína nám, ?e ?Boh je vä??í ako na?e srdce“ (1 Jn 3, 20). Boh je vä??í ako ná? hriech.

V?etci sme hrie?nici, ale pouva?ujme: mo?no sú medzi vami takí – to neviem -, ktorí sa boja pre veci, ktoré urobili, mo?no sa boja, ?e ich Boh pokarhá alebo sa boja pre mnoho vecí a nemô?u nájs? pokoj. Za?ni sa modli?, vzývaj Ducha Svätého a on ?a nau?í, ako prosi? o odpustenie. A viete ?o? Boh nelipne na gramatike, a ke? prosíme o odpustenie, nenechá nás to dokon?i?! ?Lebo...“ a tam nás nenechá dokon?i? slovo odpustenie. On nám najprv odpustí, v?dy je tu na to, aby nám odpustil, skôr ne? dokon?íme slovo odpustenie. My povieme ?lebo...“ a Otec nám v?dy odpustí.

Duch Svätý sa prihovára a tie? nás u?í, aby sme sa zasa prihovárali za na?ich bratov a sestry - prihovára sa za nás a u?í nás prihovára? sa za iných - u?í nás modlitbe príhovoru: modli? sa za niekoho, modli? sa za chorého, za toho, ktorý je vo väzení, modli? sa..., modli? sa aj za svokru! A v?dy sa modlite. V?dy. Táto modlitba je Bohu mimoriadne milá, preto?e je bez osobného prospechu a nezi?tná. Ke? sa ka?dý modlí za v?etkých, stáva sa to, - a to povedal svätý Ambróz - ?e sa v?etci modlia za ka?dého a tak sa modlitba násobí[1]. Modlitba je taká.

To je úloha, ktorá je v Cirkvi ve?mi vzácna a potrebná, najmä v tomto ?ase prípravy na Jubilejný rok: aby sme sa zjednotili s Ute?ite?om, ktorý sa ?prihovára za nás v?etkých pre Bo?ie plány“. Ale nemodlite sa ako papagáje, prosím! Nehovorte ?Bla, bla, bla...“. Nie. Povedzte ?Pane“, ale povedzte to zo srdca. ?Pomô? mi, Pane“, ?Milujem ?a, Pane“. A ke? sa modlíte modlitbu Pána, modlite sa ?Ot?e, ty si môj Otec“. Modlite sa srdcom a nie perami, nebu?te [ako] papagáje.

Nech nám Svätý Duch pomáha v modlitbe, ktorú tak ve?mi potrebujeme. ?akujem vám.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Martin Jarábek)

[1] O Kainovi a Ábelovi, I, 39.