Katechézy o Duchu Sv?tom (8): Duch Sv?t? v Skutkoch apo?tolov
8. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo?í ?ud v ústrety Je?i?ovi, na?ej spáse: ?V?etkých naplnil Duch Svätý“, Duch Svätý v Skutkoch apo?tolov
?ítanie: Sk 11,15-17
[Peter povedal:] ?Ke? som potom za?al hovori?, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na za?iatku na nás. Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: ?Ján krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým“. Ke? im teda Boh dal taký istý dar ako nám, ?o sme uverili v Pána Je?i?a Krista, kto?e som ja, aby som mohol preká?a? Bohu?“
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
V na?om pláne katechéz o Duchu Svätom a Cirkvi budeme dnes vychádza? zo Skutkov apo?tolov.
Rozprávanie o zoslaní Ducha Svätého na Turíce sa za?ína opisom niektorých prípravných znakov - mohutný vietor a ohnivé jazyky -, ale svoje zav??enie nachádza vo výroku: ?A v?etkých naplnil Duch Svätý“ (Sk 2, 4). Svätý Luká?, ktorý napísal Skutky apo?tolov, zdôrazňuje, ?e Duch Svätý je ten, ktorý zaru?uje univerzálnos? a jednotu Cirkvi. Bezprostredným dôsledkom ?naplnenia Duchom Svätým“ je to, ?e apo?toli ?za?ali hovori? inými jazykmi“, a ke? vy?li z hornej miestnosti ohlasovali Je?i?a Krista zástupom (porov. Sk 2, 4 a nasl.).
Luká? tým chcel zdôrazni? v?eobecné poslanie Cirkvi, ktorá je znamením novej jednoty medzi v?etkými národmi. Vidíme,
?e Duch pracuje pre jednotu dvoma spôsobmi. Na jednej strane vedie odvá?ne Cirkev von, aby mohla prijíma? ?oraz viac ?udí a národov, na druhej strane ju zhroma??uje vo vnútri, aby upevnil dosiahnutú jednotu. U?í ju roz?irova? sa v univerzálnosti a zhroma??ova? sa v jednote. V?eobecná a jedna: toto je tajomstvo Cirkvi.
Prvé z týchto dvoch hnutí - v?eobecnos? - vidíme v 10. kapitole Skutkov apo?tolov v udalosti Kornéliovho obrátenia. V deň Turíc apo?toli ohlasovali Krista v?etkým ?idom a tým, ktorí sa riadili pod?a Moj?i?ovho zákona, nech u? patrili k akémuko?vek národu. Boli potrebné ?al?ie ?Turíce“, ktoré boli ve?mi podobné tým prvým, tie sa uskuto?nili v dome stotníka Kornélia, aby podnietili apo?tolov roz?íri? si obzor, a aby zbúrali poslednú bariéru, ktorá bola medzi ?idmi a pohanmi (porov. Sk 10 - 11).
K tomuto roz?íreniu medzi národy sa pridáva aj geografické roz?írenie. Pavol - ?ítame opä? v Skutkoch apo?tolov (porov. 16, 6 - 10) - chcel ohlasova? evanjelium v novej oblasti Malej Ázie, ale, ako sa pí?e, ?Duch Svätý mu v tom zabránil“; chcel prejs? do Bitýnie, ?ale Je?i?ov Duch mu to nedovolil“. ?lovek hne? odhalí dôvod týchto prekvapujúcich zákazov Ducha: nasledujúcu noc dostal apo?tol vo sne príkaz prejs? do Macedónska. Evanjelium tak vy?lo z rodnej Ázie a vstúpilo do Európy.
Druhé hnutie Ducha Svätého - to, ktoré vytvára jednotu - vidíme v 15. kapitole Skutkov apo?tolov, v priebehu takzvaného jeruzalemského koncilu. Problémom je, ako zabezpe?i?, aby dosiahnutá v?eobecnos? neohrozila jednotu Cirkvi. Duch Svätý nevytvára jednotu v?dy náhle, zázra?nými a ráznymi zásahmi, ako to bolo na Turíce. Robí to - a to vo vä??ine prípadov - aj nenápadnou prácou, re?pektuje ?as a ?udské rozdiely, prúdi cez ?udí a in?titúcie, modlitbu i výmenu názorov. Dnes by sme povedali, ?e pôsobí synodálnym spôsobom. Tak sa to vlastne stalo na jeruzalemskom koncile v otázke povinností vyplývajúcich z Moj?i?ovho zákona, ktoré sa mali ulo?i? obrátencom z pohanstva. Rie?enie tejto otázky bolo oznámené celej Cirkvi známymi slovami: ?Duch Svätý a my sme usúdili...“ (Sk 15, 28).
Svätý Augustín vysvet?uje jednotu, ktorú spôsobuje Duch Svätý, obrazom, ktorý sa stal klasicky známym: ??ím je du?a pre ?udské telo, tým je Duch Svätý pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev“ [1]. Tento obraz nám pomáha pochopi? nie?o dôle?ité. Duch Svätý nepôsobí na jednotu Cirkvi zvonku, neobmedzuje sa na to, ?eby prikazoval, aby sme boli zjednotení. On sám je ?putom jednoty“. On je ten, ktorý vytvára jednotu Cirkvi.
Ako v?dy, na záver uvádzame my?lienku, ktorá nám pomáha prejs? od Cirkvi ako celku ku ka?dému z nás. Jednota Cirkvi je jednotou medzi ?u?mi a nedosahuje sa od zeleného stola, ale uskuto?ňuje sa v ?ivote. V?etci chceme jednotu, v?etci po nej z h?bky srdca tú?ime, je v?ak také ?a?ké ju dosiahnu?, ?e dokonca aj v man?elstve a rodine patrí jednota a svornos? medzi naj?a??ie dosiahnute?né a e?te ?a??ie udr?ate?né veci.
Dôvodom – pre?o je náro?né ma? jednotu medzi nami – je to, ?e ka?dý chce síce dosiahnu? jednotu, ale zo svojho uhla poh?adu, bez toho, aby sa zamyslel nad tým, ?i aj ten druhý ?lovek stojaci pred ním si o ?jeho“ uhle poh?adu myslí presne to isté. Týmto spôsobom sa v?ak jednota len vz?a?uje. Jednota ?ivota, Turí?na jednota pod?a Ducha sa dosahuje vtedy, ke? sa ?lovek usiluje postavi? do stredu Boha, nie seba samého. Aj jednota kres?anov sa buduje týmto spôsobom: nie tak, ?e ?akáme, kým sa k nám ostatní pridajú tam, kde sme my, ale tak, ?e spolo?ne smerujeme ku Kristovi.
Prosme Ducha Svätého, aby nám pomáhal by? nástrojmi jednoty a pokoja.
(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)
[1] Rozhovory, 267, 4.
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.