蜜桃交友

?ítanie: Jn 14,15-17

[Je?i? povedal svojim u?eníkom:] «Ak ma milujete, budete zachováva? moje prikázania. 

A ja poprosím Otca a on vám dá iného Te?ite?a, aby zostal s vami naveky, Ducha pravdy, ktorého svet nemô?e prija?, lebo ho nevidí, ani nepozná. Vy ho poznáte, ve? ostáva u vás a bude vo vás».

9. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo?í ?ud v ústrety Je?i?ovi, na?ej spáse: ?Verím v Ducha Svätého“. Duch Svätý vo viere Cirkvi

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dne?nou katechézou prejdeme od toho, ?o nám bolo o Duchu Svätom zjavené vo Svätom písme, k tomu, ako je prítomný a ako pôsobí v ?ivote Cirkvi, v na?om kres?anskom ?ivote.

V prvých troch storo?iach Cirkev necítila potrebu explicitne formulova? svoju vieru v Ducha Svätého. Napríklad, v najstar?om Kréde Cirkvi, v takzvanom apo?tolskom vyznaní viery, sa po vyhlásení: ?Verím v Boha, Otca v?emohúceho, Stvorite?a neba i zeme, i v Je?i?a Krista, narodeného, umu?eného,, ktorý zostúpil k zosnulým, vstal z m?tvych a vystúpil na nebesia“, dodáva: ?[verím] v Ducha Svätého“, a ni? viac, bez akéhoko?vek upresnenia.

A? heréza prinútila Cirkev, aby upresnila túto vieru. Ke? sa tento proces za?al - svätým Atanázom vo ?tvrtom storo?í - bola to skúsenos? Cirkvi s posväcujúcim a bo?ským pôsobením Ducha Svätého, ktorá ju priviedla k istote o plnom bo?stve Ducha Svätého. Stalo sa tak na ekumenickom koncile v Carihrade v roku 381, ktorý definoval bo?stvo Ducha Svätého známymi slovami, ktoré opakujeme aj dnes v Kréde: ?Verím v Ducha Svätého, Pána a o?ivovate?a, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov“.

Poveda?, ?e Duch Svätý ?je Pán“, znamenalo poveda?, ?e sa podie?a na ?panovaní“ Boha, ktoré patrí do sveta Stvorite?a, nie do sveta stvorenia. Najsilnej?ím tvrdením je, ?e mu patrí rovnaká sláva a poklona ako Otcovi a Synovi. Je to argument rovnosti v úcte, drahý svätému Bazilovi Ve?kému, ktorý bol hlavným autorom tejto formulky: Duch Svätý je Pán, je Boh.

Koncilová definícia nebola záverom, ale východiskom. A v skuto?nosti po prekonaní historických dôvodov, ktoré bránili jednozna?nej?iemu potvrdeniu bo?stva Ducha Svätého, sa táto definícia pokojne hlásala v bohoslu?be Cirkvi a v jej teológii. U? svätý Gregor Nazianský po tomto koncile bez vä??ích vý?itiek svedomia tvrdil: ?Je teda Duch Svätý Boh? Iste! Rovnakej podstaty s Otcom? Áno, ak je pravý Boh“ (Oratio 31, 5.10).

?o nám, dne?ným veriacim, hovorí ?lánok viery, ktorý vyznávame ka?dú nede?u pri svätej om?i? ?Verím v Ducha Svätého?“ V minulosti sa týkal najmä tvrdenia, ?e Duch Svätý ?vychádza z Otca“. Latinská cirkev ?oskoro doplnila toto tvrdenie tým, ?e do Vyznania viery pri om?i pridala, ?e Duch Svätý ?vychádza aj zo Syna“. Ke??e v latin?ine sa výraz ?aj zo Syna“ nazýva ?Filioque“, vznikol tým spor známy pod týmto názvom, ktorý bol dôvodom (alebo zámienkou) mnohých sporov a rozdelení medzi východnou a západnou cirkvou. Ur?ite nie je namieste zaobera? sa tu touto otázkou, ktorá navy?e v atmosfére dialógu nastolenej medzi oboma cirkvami stratila ostros? minulosti a umo?ňuje nám, aby sme dúfali v úplné vzájomné prijatie, ako jeden z hlavných ?zmierených rozdielov". Rád hovorím: ?zmierené rozdiely“. Medzi kres?anmi je ve?a rozdielov: ten je z tejto ?koly, ten z inej; ten je protestant, ten je... Dôle?ité je, aby sa tieto rozdiely zmierili v láske spolo?ného krá?ania.

Po prekonaní tohto kameňa úrazu si dnes mô?eme vá?i? pre nás najdôle?itej?iu výsadu, ktorá je ohlásená v ?lánku Vyznania viery, a to, ?e Duch Svätý je ?o?ivovate?om“, t. j. dáva ?ivot. Pýtame sa: aký ?ivot dáva Duch Svätý? Na za?iatku, pri stvorení, Bo?í dych dáva Adamovi prirodzený ?ivot, z hlinenej sochy robí ??ivú bytos?“ (porov. Gn 2, 7). Teraz, v novom stvorení, je Duch Svätý tým, kto dáva veriacim nový ?ivot, Kristov ?ivot, nadprirodzený ?ivot Bo?ích detí. Apo?tol Pavol mô?e zvola?: ?Zákon Ducha, ktorý dáva ?ivot v Kristovi Je?i?ovi, oslobodil ?a od zákona hriechu a smrti“ (Rim 8, 2).

Kde je v tomto v?etkom ve?ká a pote?ujúca správa pre nás? Je v tom, ?e ?ivot, ktorý nám dáva Duch Svätý, je ve?ný ?ivot! Viera nás oslobodzuje od nutnosti pripusti? si hrôzu, ?e sa v?etko skon?í tu, ?e neexistuje vykúpenie z utrpenia a nespravodlivosti, ktoré vládnu na zemi. ?al?ie apo?tolove slová nás uis?ujú: ?A ke? vo vás prebýva Duch toho, ktorý vzkriesil Je?i?a z m?tvych, potom ten, ?o vzkriesil z m?tvych Krista, o?iví aj va?e smrte?né telá skrze svojho Ducha, ktorý prebýva vo vás“ (Rim 8, 11). Duch prebýva v nás, je v nás.

Rozvíjajme túto vieru aj u tých, ktorí sú o ňu ?asto nie vlastnou vinou ochudobnení a nedoká?u pochopi? zmysel ?ivota. A nezabúdajme ?akova? tomu, ktorý nám svojou smr?ou získal tento neocenite?ný dar!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)