蜜桃交友

8. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo啪í 木ud v ústrety Je啪i拧ovi, na拧ej spáse: 鈥濾拧etkých naplnil Duch Svätý鈥�, Duch Svätý v Skutkoch apo拧tolov

膶&颈补肠耻迟别;迟补苍颈别: Sk 11,15-17 

[Peter povedal:] 鈥濳e膹 som potom za膷al hovori钮, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na za膷iatku na nás. Vtedy som si spomenul na Pánovo slovo, ako hovoril: 鈥濲án krstil vodou, ale vy budete pokrstení Duchom Svätým鈥�. Ke膹 im teda Boh dal taký istý dar ako nám, 膷o sme uverili v Pána Je啪i拧a Krista, kto啪e som ja, aby som mohol preká啪a钮 Bohu?鈥�

Drahí bratia a sestry, dobrý de艌!

V na拧om pláne katechéz o Duchu Svätom a Cirkvi budeme dnes vychádza钮 zo Skutkov apo拧tolov.

Rozprávanie o zoslaní Ducha Svätého na Turíce sa za膷ína opisom niektorých prípravných znakov - mohutný vietor a ohnivé jazyky -, ale svoje zav艜拧enie nachádza vo výroku: 鈥�A v拧etkých naplnil Duch Svätý鈥� (Sk 2, 4). Svätý Luká拧, ktorý napísal Skutky apo拧tolov, zdôraz艌uje, 啪e Duch Svätý je ten, ktorý zaru膷uje 耻苍颈惫别谤锄&补补肠耻迟别;濒苍辞蝉钮 a jednotu Cirkvi. Bezprostredným dôsledkom 鈥瀗aplnenia Duchom Svätým鈥� je to, 啪e apo拧toli 鈥瀦a膷ali hovori钮 inými jazykmi鈥�, a ke膹 vy拧li z hornej miestnosti ohlasovali Je啪i拧a Krista zástupom (porov. Sk 2, 4 a nasl.).

Luká拧 tým chcel zdôrazni钮 v拧eobecné poslanie Cirkvi, ktorá je znamením novej jednoty medzi v拧etkými národmi. Vidíme, 

啪e Duch pracuje pre jednotu dvoma spôsobmi. Na jednej strane vedie odvá啪ne Cirkev von, aby mohla prijíma钮 膷oraz viac 木udí a národov, na druhej strane ju zhroma啪膹uje vo vnútri, aby upevnil dosiahnutú jednotu. U膷í ju roz拧irova钮 sa v univerzálnosti a zhroma啪膹ova钮 sa v jednote. V拧eobecná a jedna: toto je tajomstvo Cirkvi.

Prvé z týchto dvoch hnutí - v拧eobecnos钮 - vidíme v 10. kapitole Skutkov apo拧tolov v udalosti Kornéliovho obrátenia. V de艌 Turíc apo拧toli ohlasovali Krista v拧etkým 沤idom a tým, ktorí sa riadili pod木a Moj啪i拧ovho zákona, nech u啪 patrili k akémuko木vek národu. Boli potrebné 膹al拧ie 鈥濼uríce鈥�, ktoré boli ve木mi podobné tým prvým, tie sa uskuto膷nili v dome stotníka Kornélia, aby podnietili apo拧tolov roz拧íri钮 si obzor, a aby zbúrali poslednú bariéru, ktorá bola medzi 沤idmi a pohanmi (porov. Sk 10 - 11).

K tomuto roz拧íreniu medzi národy sa pridáva aj geografické roz拧írenie. Pavol - 膷ítame opä钮 v Skutkoch apo拧tolov (porov. 16, 6 - 10) - chcel ohlasova钮 evanjelium v novej oblasti Malej Ázie, ale, ako sa pí拧e, 鈥濪uch Svätý mu v tom zabránil鈥�; chcel prejs钮 do Bitýnie, 鈥瀉le Je啪i拧ov Duch mu to nedovolil鈥�. 膶lovek hne膹 odhalí dôvod týchto prekvapujúcich zákazov Ducha: nasledujúcu noc dostal apo拧tol vo sne príkaz prejs钮 do Macedónska. Evanjelium tak vy拧lo z rodnej Ázie a vstúpilo do Európy.

Druhé hnutie Ducha Svätého - to, ktoré vytvára jednotu - vidíme v 15. kapitole Skutkov apo拧tolov, v priebehu takzvaného jeruzalemského koncilu. Problémom je, ako zabezpe膷i钮, aby dosiahnutá v拧eobecnos钮 neohrozila jednotu Cirkvi. Duch Svätý nevytvára jednotu v啪dy náhle, zázra膷nými a ráznymi zásahmi, ako to bolo na Turíce. Robí to - a to vo vä膷拧ine prípadov - aj nenápadnou prácou, re拧pektuje 膷as a 木udské rozdiely, prúdi cez 木udí a in拧titúcie, modlitbu i výmenu názorov. Dnes by sme povedali, 啪e pôsobí synodálnym spôsobom. Tak sa to vlastne stalo na jeruzalemskom koncile v otázke povinností vyplývajúcich z Moj啪i拧ovho zákona, ktoré sa mali ulo啪i钮 obrátencom z pohanstva. Rie拧enie tejto otázky bolo oznámené celej Cirkvi známymi slovami: 鈥濪uch Svätý a my sme usúdili...鈥� (Sk 15, 28).

Svätý Augustín vysvet木uje jednotu, ktorú spôsobuje Duch Svätý, obrazom, ktorý sa stal klasicky známym: 鈥災�ím je du拧a pre 木udské telo, tým je Duch Svätý pre Kristovo telo, ktorým je Cirkev鈥� [1]. Tento obraz nám pomáha pochopi钮 nie膷o dôle啪ité. Duch Svätý nepôsobí na jednotu Cirkvi zvonku, neobmedzuje sa na to, 啪eby prikazoval, aby sme boli zjednotení. On sám je 鈥瀙utom jednoty鈥�. On je ten, ktorý vytvára jednotu Cirkvi.

Ako v啪dy, na záver uvádzame my拧lienku, ktorá nám pomáha prejs钮 od Cirkvi ako celku ku ka啪dému z nás. Jednota Cirkvi je jednotou medzi 木u膹mi a nedosahuje sa od zeleného stola, ale uskuto膷艌uje sa v 啪ivote. V拧etci chceme jednotu, v拧etci po nej z h暮bky srdca tú啪ime, je v拧ak také 钮a啪ké ju dosiahnu钮, 啪e dokonca aj v man啪elstve a rodine patrí jednota a svornos钮 medzi naj钮a啪拧ie dosiahnute木né a e拧te 钮a啪拧ie udr啪ate木né veci.

Dôvodom 鈥� pre膷o je náro膷né ma钮 jednotu medzi nami 鈥� je to, 啪e ka啪dý chce síce dosiahnu钮 jednotu, ale zo svojho uhla poh木adu, bez toho, aby sa zamyslel nad tým, 膷i aj ten druhý 膷lovek stojaci pred ním si o 鈥瀓eho鈥� uhle poh木adu myslí presne to isté. Týmto spôsobom sa v拧ak jednota len vz膹a木uje. Jednota 啪ivota, Turí膷na jednota pod木a Ducha sa dosahuje vtedy, ke膹 sa 膷lovek usiluje postavi钮 do stredu Boha, nie seba samého. Aj jednota kres钮anov sa buduje týmto spôsobom: nie tak, 啪e 膷akáme, kým sa k nám ostatní pridajú tam, kde sme my, ale tak, 啪e spolo膷ne smerujeme ku Kristovi.

Prosme Ducha Svätého, aby nám pomáhal by钮 nástrojmi jednoty a pokoja.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

[1] Rozhovory, 267, 4.