蜜桃交友

膶ítanie: 1 Jn 4, 7-8

鈥濵ilovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a ka啪dý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.鈥�

10. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo啪í 木ud v ústrety Je啪i拧ovi, na拧ej spáse: 鈥濪uch Svätý 鈥� Bo啪í dar鈥�. Duch Svätý a sviatos钮 man啪elstva

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Minule sme si vysvetlili, 膷o o Duchu Svätom hlásame vo vyznaní viery. Uva啪ovanie Cirkvi sa v拧ak nezastavilo pri tomto krátkom vyznaní viery. Pokra膷ovalo tak na Východe, ako aj na Západe, a to prostredníctvom diela ve木kých otcov a u膷ite木ov. Dnes by sme chceli najmä zozbiera钮 nieko木ko omrviniek z u膷enia o Duchu Svätom, ktoré sa rozvinulo v latinskej tradícii, aby sme videli, ako osvet木uje celý kres钮anský 啪ivot a osobitne sviatos钮 man啪elstva. 

Hlavným tvorcom tejto náuky je svätý Augustín, ktorý rozvinul náuku o Duchu Svätom. Vychádza zo zjavenia, 啪e 鈥濨oh je láska鈥� (1 Jn 4, 8). Láska teda predpokladá niekoho, kto miluje, toho, kto je milovaný, a samotnú lásku, ktorá ich spája. Boh Otec je v Trojici ten, ktorý miluje, je prame艌om a po膷iatkom v拧etkého. Syn je ten, ktorý je milovaný, a Duch Svätý je láska, ktorá ich spája[1]. Kres钮anský Boh je teda 鈥瀓eden鈥� Boh, ale nie osamelý, jeho jednotou je jednota spolo膷enstva a lásky. V súlade s týmto niektorí navrhli nazýva钮 Ducha Svätého nie 鈥瀟re钮ou osobou鈥� Trojice v jednotnom 

膷ísle, ale skôr 鈥瀙rvou osobou mno啪ného 膷ísla鈥�. Inými slovami, on je bo啪ské My Otca a Syna, puto jednoty medzi rôznymi osobami[2], samotný princíp jednoty Cirkvi, ktorá je práve jedným 鈥瀓ediným telom鈥� vyplývajúcim z viacerých osôb.

Ako som u啪 povedal, dnes by som sa chcel spolu s vami zamyslie钮 najmä nad tým, 膷o chce Duch Svätý poveda钮 rodine. 膶o mô啪e ma钮 Duch Svätý spolo膷né napríklad s man啪elstvom? Ve木mi ve木a, mo啪no to podstatné, a ja sa pokúsim vysvetli钮 pre膷o! Kres钮anské man啪elstvo mu啪a a 啪eny je sviatos钮ou darovania sa jeden druhému. Takto na to myslel Stvorite木, ke膹 鈥瀞tvoril 膷loveka na svoj obraz [...]: mu啪a a 啪enu ich stvoril鈥� (Gn 1, 27). 慕udský pár je teda prvou a najzákladnej拧ou realizáciou spolo膷enstva lásky, ktorým je Trojica.

Aj man啪elia by mali tvori钮 prvú osobu mno啪ného 膷ísla, 鈥瀖y鈥�. Stá钮 jeden ved木a druhého ako 鈥瀓a鈥� a 鈥瀟y鈥� a by钮 pred zvy拧kom sveta, vrátane detí, ako 鈥瀖y鈥�. Aké krásne je po膷u钮 matku, ke膹 svojim de钮om hovorí: 鈥濼voj otec a ja...鈥�, ako to povedala Panna Mária Je啪i拧ovi, ke膹 ho ako dvanás钮ro膷ného na拧li v chráme ako predná拧a u膷ite木om (porov. Lk 2, 48), a po膷u钮 otca, ke膹 hovorí: 鈥濼voja matka a ja鈥�, akoby boli jeden subjekt. Ako ve木mi deti potrebujú túto jednotu rodi膷ov 鈥� otec a mama spolo膷ne - a ako ve木mi deti trpia, ke膹 chýba! Ako ve木mi trpia deti odlú膷ené od otcov...

Aby v拧ak man啪elstvo zodpovedalo tomuto povolaniu, potrebuje podporu toho, kto je Dar, 膷i skôr dar par excellence. Tam, kde vstupuje Duch Svätý, sa znovu zrodí schopnos钮 darova钮 sa. Niektorí otcovia latinskej Cirkvi tvrdili, 啪e Duch Svätý, ktorý je vzájomným darom Otca a Syna v Trojici, je aj prí膷inou radosti, ktorá medzi nimi vládne, a ke膹 o 艌om hovorili, nebáli sa pou啪i钮 obraz gest, ktoré sú vlastné man啪elskému 啪ivotu, ako sú bozk a objatie[3].

Nik nevraví, 啪e takáto jednota je 木ahkým cie木om, a u啪 vôbec nie v dne拧nom svete, ale je to pravda o veciach, ako ich chcel Stvorite木, a preto je to v ich prirodzenosti. Samozrejme, mô啪e sa zda钮, 啪e je 木ah拧ie a rýchlej拧ie stava钮 na piesku ako na skale, ale Je啪i拧 nám hovorí, aký je potom výsledok (porov. Mt 7, 24 - 27). V tomto prípade teda ani nepotrebujeme podobenstvo, preto啪e dôsledky man啪elstiev postavených na piesku sú 啪ia木 vidite木né pre v拧etkých a doplácajú na ne najmä deti. Deti trpia odlú膷ením 膷i nedostatkom rodi膷ovskej lásky! O mnohých man啪eloch sa musí opakova钮 to, 膷o Panna Mária povedala Je啪i拧ovi v Káne Galilejskej: 鈥濶emajú víno鈥� (Jn 2, 3). Duch Svätý je ten, kto na duchovnej úrovni na膹alej koná zázrak, ktorý pri tej príle啪itosti vykonal Je啪i拧, a to, 啪e mení vodu zvyku na novú rados钮 zo spolo膷ného 啪ivota. Nie je to zbo啪ná ilúzia: Duch Svätý to urobil v mnohých man啪elstvách, ke膹 sa ho snúbenci rozhodli vzýva钮.

Nebolo by preto zlé, keby sa popri právnych, psychologických a morálnych informáciách, ktoré sa poskytujú, preh暮bila aj táto 鈥瀌uchovná鈥� príprava snúbencov na man啪elstvo, Duch Svätý vytvára jednotu. 鈥濶estrkaj prst medzi man啪ela a man啪elku!鈥�, hovorí jedno talianske príslovie. Av拧ak jeden 鈥瀙rst鈥� medzi man啪ela a man啪elku treba vlo啪i钮, a to práve 鈥瀙rst Bo啪í鈥�: 膷i啪e Ducha Svätého! V膹aka!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu 鈥� Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

[1] Porov. sv. Augustín, O Trojici, VIII, 10, 14.

[2] Porov. H. Mühlen, Mystická osoba. Cirkev ako tajomstvo Ducha Svätého, Città Nuova, 1968.

[3] Porov. sv. Hilár z Poitiers, De Trinitate, II, 1; svätý Augustín, De Trinitate, VI, 10, 11.