蜜桃交友

?ítanie: 1 Jn 4, 7-8

?Milovaní, milujme sa navzájom, lebo láska je z Boha a ka?dý, kto miluje, narodil sa z Boha a pozná Boha. Kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je láska.“

10. katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo?í ?ud v ústrety Je?i?ovi, na?ej spáse: ?Duch Svätý – Bo?í dar“. Duch Svätý a sviatos? man?elstva

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Minule sme si vysvetlili, ?o o Duchu Svätom hlásame vo vyznaní viery. Uva?ovanie Cirkvi sa v?ak nezastavilo pri tomto krátkom vyznaní viery. Pokra?ovalo tak na Východe, ako aj na Západe, a to prostredníctvom diela ve?kých otcov a u?ite?ov. Dnes by sme chceli najmä zozbiera? nieko?ko omrviniek z u?enia o Duchu Svätom, ktoré sa rozvinulo v latinskej tradícii, aby sme videli, ako osvet?uje celý kres?anský ?ivot a osobitne sviatos? man?elstva. 

Hlavným tvorcom tejto náuky je svätý Augustín, ktorý rozvinul náuku o Duchu Svätom. Vychádza zo zjavenia, ?e ?Boh je láska“ (1 Jn 4, 8). Láska teda predpokladá niekoho, kto miluje, toho, kto je milovaný, a samotnú lásku, ktorá ich spája. Boh Otec je v Trojici ten, ktorý miluje, je prameňom a po?iatkom v?etkého. Syn je ten, ktorý je milovaný, a Duch Svätý je láska, ktorá ich spája[1]. Kres?anský Boh je teda ?jeden“ Boh, ale nie osamelý, jeho jednotou je jednota spolo?enstva a lásky. V súlade s týmto niektorí navrhli nazýva? Ducha Svätého nie ?tre?ou osobou“ Trojice v jednotnom 

?ísle, ale skôr ?prvou osobou mno?ného ?ísla“. Inými slovami, on je bo?ské My Otca a Syna, puto jednoty medzi rôznymi osobami[2], samotný princíp jednoty Cirkvi, ktorá je práve jedným ?jediným telom“ vyplývajúcim z viacerých osôb.

Ako som u? povedal, dnes by som sa chcel spolu s vami zamyslie? najmä nad tým, ?o chce Duch Svätý poveda? rodine. ?o mô?e ma? Duch Svätý spolo?né napríklad s man?elstvom? Ve?mi ve?a, mo?no to podstatné, a ja sa pokúsim vysvetli? pre?o! Kres?anské man?elstvo mu?a a ?eny je sviatos?ou darovania sa jeden druhému. Takto na to myslel Stvorite?, ke? ?stvoril ?loveka na svoj obraz [...]: mu?a a ?enu ich stvoril“ (Gn 1, 27). ?udský pár je teda prvou a najzákladnej?ou realizáciou spolo?enstva lásky, ktorým je Trojica.

Aj man?elia by mali tvori? prvú osobu mno?ného ?ísla, ?my“. Stá? jeden ved?a druhého ako ?ja“ a ?ty“ a by? pred zvy?kom sveta, vrátane detí, ako ?my“. Aké krásne je po?u? matku, ke? svojim de?om hovorí: ?Tvoj otec a ja...“, ako to povedala Panna Mária Je?i?ovi, ke? ho ako dvanás?ro?ného na?li v chráme ako predná?a u?ite?om (porov. Lk 2, 48), a po?u? otca, ke? hovorí: ?Tvoja matka a ja“, akoby boli jeden subjekt. Ako ve?mi deti potrebujú túto jednotu rodi?ov – otec a mama spolo?ne - a ako ve?mi deti trpia, ke? chýba! Ako ve?mi trpia deti odlú?ené od otcov...

Aby v?ak man?elstvo zodpovedalo tomuto povolaniu, potrebuje podporu toho, kto je Dar, ?i skôr dar par excellence. Tam, kde vstupuje Duch Svätý, sa znovu zrodí schopnos? darova? sa. Niektorí otcovia latinskej Cirkvi tvrdili, ?e Duch Svätý, ktorý je vzájomným darom Otca a Syna v Trojici, je aj prí?inou radosti, ktorá medzi nimi vládne, a ke? o ňom hovorili, nebáli sa pou?i? obraz gest, ktoré sú vlastné man?elskému ?ivotu, ako sú bozk a objatie[3].

Nik nevraví, ?e takáto jednota je ?ahkým cie?om, a u? vôbec nie v dne?nom svete, ale je to pravda o veciach, ako ich chcel Stvorite?, a preto je to v ich prirodzenosti. Samozrejme, mô?e sa zda?, ?e je ?ah?ie a rýchlej?ie stava? na piesku ako na skale, ale Je?i? nám hovorí, aký je potom výsledok (porov. Mt 7, 24 - 27). V tomto prípade teda ani nepotrebujeme podobenstvo, preto?e dôsledky man?elstiev postavených na piesku sú ?ia? vidite?né pre v?etkých a doplácajú na ne najmä deti. Deti trpia odlú?ením ?i nedostatkom rodi?ovskej lásky! O mnohých man?eloch sa musí opakova? to, ?o Panna Mária povedala Je?i?ovi v Káne Galilejskej: ?Nemajú víno“ (Jn 2, 3). Duch Svätý je ten, kto na duchovnej úrovni na?alej koná zázrak, ktorý pri tej príle?itosti vykonal Je?i?, a to, ?e mení vodu zvyku na novú rados? zo spolo?ného ?ivota. Nie je to zbo?ná ilúzia: Duch Svätý to urobil v mnohých man?elstvách, ke? sa ho snúbenci rozhodli vzýva?.

Nebolo by preto zlé, keby sa popri právnych, psychologických a morálnych informáciách, ktoré sa poskytujú, preh?bila aj táto ?duchovná“ príprava snúbencov na man?elstvo, Duch Svätý vytvára jednotu. ?Nestrkaj prst medzi man?ela a man?elku!“, hovorí jedno talianske príslovie. Av?ak jeden ?prst“ medzi man?ela a man?elku treba vlo?i?, a to práve ?prst Bo?í“: ?i?e Ducha Svätého! V?aka!

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)

[1] Porov. sv. Augustín, O Trojici, VIII, 10, 14.

[2] Porov. H. Mühlen, Mystická osoba. Cirkev ako tajomstvo Ducha Svätého, Città Nuova, 1968.

[3] Porov. sv. Hilár z Poitiers, De Trinitate, II, 1; svätý Augustín, De Trinitate, VI, 10, 11.