Katechéza o nerestiach a cnostiach (3): Ob?erstvo
Pred katechézou zaznelo ?ítanie z Knihy Prísloví (Prís 23, 15.20-21)
Ak bude múdre tvoje srdce, syn môj, radova? sa bude moje srdce tie?. […] Nepatri (k tým, ?o) spíjajú sa vínom (nadmieru), (ani k tým, ktorí) nevedia sa najes? mäsa dosýta. Bo schudobnie pijan i ten, ?o sa objedá a ospanlivos? sa odieva do handier.
Ob?erstvo
3. ?as? cyklu katechéz O nerestiach a cnostiach
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
Na tejto na?ej ceste katechézami, ktoré robíme o nerestiach a cnostiach, sa dnes budeme venova? neresti ob?erstva.
?o nám o ňom hovorí evanjelium? Pozrime sa na Je?i?a. Jeho prvý zázrak na svadbe v Káne Galilejskej odha?uje, ?e má pochopenie pre ?udské radosti. Stará sa o to, aby sa hostina úspe?ne zav??ila. Dáva neveste a ?eníchovi ve?ké mno?stvo dobrého vína. Po?as celého svojho pôsobenia sa Je?i? javí ako prorok, ktorý sa ve?mi odli?uje od Jána Krstite?a. Ak si Jána pamätáme pre jeho askézu - jedol, ?o na?iel na pú?ti -, tak Je?i? je naopak Mesiá?, ktorého ?asto vidíme za stolom. Jeho správanie u niektorých vzbudzuje pohor?enie, preto?e je nielen láskavý k hrie?nikom, ba dokonca s nimi aj jedával. Týmto gestom prejavil ochotu stýka? sa, a by? blízky so v?etkými.
Je tu v?ak aj nie?o iné. Zatia? ?o Je?i?ov postoj k ?idovským predpisom nám odha?uje jeho úplnú podriadenos? Zákonu, predsa sa prejavuje ako súcitný vo?i svojim u?eníkom: ke? boli pristihnutí ako v sobotu trhajú zopár klasov p?enice, preto?e boli hladní. Ospravedlňuje ich a pripomína, ?e krá? Dávid a jeho spolo?níci, ke??e boli v núdzi, tie? jedli z posvätných chlebov (porov. Mk 2, 23 - 26). Je?i? priná?a novú zásadu: svadob?ania sa nemô?u posti?, kým je s nimi ?eních; budú sa posti?, ke? im ?enícha vezmú. V?etko sa teraz vz?ahuje na Je?i?a. Ke? je On uprostred nás, nemô?eme smúti?, ale v hodine jeho umu?enia sa treba posti? (porov. Mk 2, 18 - 20). Je?i? chce, aby sme sa v jeho spolo?nosti radovali – On je ?eních Cirkvi - zároveň v?ak chce, aby sme mali ú?as? aj na jeho utrpení, ktoré je zároveň utrpením mali?kých a chudobných.
?al?í dôle?itý aspekt je to, ke? Je?i? upú??a od rozli?ovania medzi ?istými a ne?istými jedlami, ktoré ?idovský zákon rozli?oval. V skuto?nosti – ako vysvet?uje Je?i? - ?loveka nepo?kvrňuje to, ?o do neho vchádza, ale to, ?o vychádza z jeho srdca. A tak povedal, ?e ?v?etky pokrmy sú ?isté“ (Mk 7, 19). Preto kres?anstvo neuva?uje o ne?istých jedlách. Pozornos? v?ak musíme sústredi? na vnútornú stránku: teda nie na jedlo samotné, ale na ná? vz?ah k nemu.
Je?i? v tejto súvislosti jasne hovorí, ?e to, ?o robí jedlo dobrým alebo zlým, nie je jedlo samotné, ale vz?ah, ktorý k nemu máme. A vidíme to, ke? má ?lovek neusporiadaný vz?ah k jedlu, pozrieme sa na to, ako sa stravuje, je v zhone, akoby s nutkaním nasýti? sa a nikdy sa nenasýti, nemá dobrý vz?ah k jedlu, je otrokom jedla.
Tento vyrovnaný vz?ah, ktorý Je?i? nastolil vo vz?ahu k jedlu, by sme mali znovu objavi? a oceni?, najmä v spolo?nostiach takzvaného blahobytu, kde sa prejavuje ve?a nerovnováhy a ve?a patológií. ?udia jedia príli? ve?a alebo príli? málo. ?udia ?asto jedia v opustenosti. Roz?irujú sa poruchy príjmu potravy: anorexia, bulímia, obezita... Potom sa medicína a psychológia sna?ia rie?i? nesprávny vz?ah k jedlu. Nezdravý vz?ah k jedlu vytvára tieto ochorenia.
Tieto choroby, ?asto bolestivé, vä??inou súvisia s psychickým a du?evným utrpením. Stravovanie je prejavom nie?oho vnútorného: predispozície k vyvá?enosti alebo nestriedmosti; predispozície k schopnosti ?akova? alebo arogantnému nárokovaniu si na samostatnos?; predispozície k empatii s tými, ktorí sa vedia podeli? o jedlo s núdznymi alebo sebectvu tých, ktorí si v?etko hromadia pre seba. Dôle?itá je otázka: povedz mi, ako sa stravuje?, a ja ti poviem, akú má? du?u. V spôsobe stravovania sa prejavuje na?e vnútro, na?e zvyky a psychické postoje.
Starobylí otcovia nazývali neres? ob?erstva názvom ?gastrimargia“, ?o je výraz, ktorý mo?no prelo?i? ako ??ialenstvo brucha“. Poznáme príslovie: jeme preto, aby sme ?ili, ne?ijeme preto, aby sme jedli. Ob?erstvo je neres?, ktorá sa v?tepuje do jednej z na?ich ?ivotných potrieb, napríklad do oblasti vý?ivy. Dávajme na to pozor.
Ak to hodnotíme zo sociálneho h?adiska, ob?erstvo je azda najnebezpe?nej?ou neres?ou, ktorá zabíja planétu. Preto?e hriech tých, ktorí pod?ahnú kúsku torty, pri v?etkej úcte, to síce nespôsobuje ve?ké ?kody, ale nenásytnos?, s akou u? nieko?ko storo?í po?ujeme na dobrá na?ej planéty, to ohrozuje budúcnos? v?etkých. Vrhli sme sa na v?etko, aby sme sa stali pánmi v?etkého, zatia? ?o v?etko bolo zverené do na?ej opatery, nie na drancovanie. Tu je teda ve?ký hriech, besnenie brucha: zriekli sme sa pomenovania ??udia“, aby sme prijali iné pomenovanie, ?spotrebitelia“. Ani sme si neuvedomili, ?e nás tak niekto za?al nazýva?. Boli sme stvorení, aby sme boli ?eucharistickými“ mu?mi a ?enami, schopnými v?a?nosti, rozvá?nymi v u?ívaní zeme, a namiesto toho sme v nebezpe?enstve, ?e sa premeníme na dravcov. Teraz si uvedomujeme, ?e táto forma ?ob?erstva“ spôsobila ve?a ?kody vo svete.
Prosme Pána, aby nám pomáhal na ceste striedmosti, a aby rôzne druhy ob?erstva neovládli ná? ?ivot.
Preklad Andrej Klapka a Martin Jarábek
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.