蜜桃交友

Martin Jarábek - Vatikán

Pred katechézou zaznelo ?ítanie z evanjelia pod?a Luká?a (Lk 2,10-12)

Tej noci anjel povedal [pastierom]: «Nebojte sa. Zvestujem vám ve?kú rados?, ktorá bude patri? v?etkým ?u?om: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasite?, Kristus Pán. A toto vám bude znamením: Nájdete die?atko zavinuté do plienok a ulo?ené v jasliach.»

Katechéza: Jasli?ky v Grecciu, ?kola striedmosti a radosti

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Pred 800 rokmi, na Vianoce v roku 1223, svätý Franti?ek vytvoril ?ivý betlehem v meste?ku Greccio. Betlehem sa práve pripravuje alebo u? je pripravený v

 domácnostiach a na mnohých iných miestach, preto je dobré, aby sme si pripomenuli jeho pôvod.

Ako vznikol ?ivý betlehem? Aký bol zámer svätého Franti?ka? Objasnil ho takto: ?Chcem znázorni? Die?a narodené v Betleheme a vidie? telesným zrakom strasti, v ktorých sa ocitlo pre nedostatok nevyhnutných vecí pre nemluvňa. Chcem ho vidie? ulo?ené do jasli?iek tak, ako le?alo na sene medzi volom a oslom.“ (Tommaso da Celano, Vita prima, XXX, 84: FF 468).

Sv. Franti?ek nemal v úmysle vytvori? krásne umelecké dielo, ale chcel prostredníctvom jasli?iek vzbudi? údiv nad nesmiernou pokorou Pána a nad ?a?kos?ami, ktoré z lásky k nám vytrpel v chudobnej betlehemskej jaskyni. ?ivotopisec svätca z Assisi poznamenáva: ?V tejto dojímavej scéne ?iari evanjeliová jednoduchos?, zvelebuje sa chudoba, odporú?a sa pokora. Greccio sa stalo akoby novým Betlehemom“ (tam?e, 85).

Zdôraznil som jedno slovo: údiv. Ten je dôle?itý. Ak sa my kres?ania pozeráme na betlehem ako na nie?o krásne, ako na nie?o historické, dokonca nábo?enské, a ak sa aj modlíme, to nesta?í. Pri tajomstve vtelenia Slova, pri narodení Je?i?a, potrebujeme tento nábo?enský postoj ú?asu. Ak pred tajomstvom nedospejem k tomuto ú?asu, moja viera je jednoducho povrchná; je to iba  ?po?íta?ová“ viera. Nezabúdajte na to.

Jedna z charakteristík jasli?iek je tá, ?e sa zrodili ako ?kola striedmosti. A to nám má ?o poveda?. Dnes hrozí, ?e stratíme to, ?o je v ?ivote dôle?ité, ?i ve?ké. A práve na Vianoce je riziko vä??ie – mení sa mentalita Vianoc, ke? sú ponorené v konzumizme, ktorý rozkladá ich zmysel. Konzumizmus Vianoc.

Je sice pravda, ?e chcete ma? dar?eky, to je v poriadku, to je jeden zo spôsobov, ale tá horú?ka s nakupovaním pri?ahuje pozornos? niekam inam a nie je tam ten pokoj Vianoc. Pozrime sa na jasli?ky: ten zázrak pred jasli?kami. Niekedy nie je vnútorný priestor na údiv, ale len na organizovanie sviatkov a na robenie hostín. Betlehem bol v?ak stvorený na to, aby nás vrátil k tomu, na ?om zále?í: aby nás vrátil k Bohu, ktorý prichádza, aby prebýval medzi nami.

Preto je dôle?ité pozera? sa na jasli?ky, preto?e nám pomáhajú pochopi?, na ?om zále?í, a vidie? Je?i?ove vz?ahy v tej dobe, vidie? rodinu, Jozefa a Máriu, blízkych a pastierov. ?udia sú dôle?itej?í ako veci. A my ?asto uprednostňujeme veci pred ?u?mi. To v?ak nefunguje. Betlehem z Greccia okrem striedmosti, ktorú ukazuje, hovorí aj o radosti, preto?e rados? je nie?o iné ako zábava. Hoci zábava nie je zlá vec, ak sa robí v správnej miere. Zábava nie je zlou vecou, je ?udská. Rados? je v?ak e?te hlb?ia, ?udskej?ia.

Niekedy máme poku?enie zabáva? sa bez radosti; zabáva? sa tým, ?e robíme hluk, ale nemáme rados?. Je to trochu ako postava klauna, ktorý sa smeje, rozosmieva ?udí, ale jeho srdce je smutné. Rados? je koreňom dobrej viano?nej zábavy. A o radosti hovorí aj dobová kronika: ?A prichádza deň radosti, ?as veselosti! [...] Franti?ek [...] je roz?iarený [...]. ?udia sa hrnuli a mali takú rados?, akú e?te nikdy predtým neokúsili [...]. V?etci sa vrátili domov plní nevýslovnej radosti“ (Vita prima, XXX, 85-86: FF 469-470). Striedmos? a ú?as vedú k radosti, k pravej radosti, nie k umelej radosti.

Z ?oho v?ak pramenila táto viano?ná rados?? Ur?ite nie z toho, ?e sme domov priniesli dar?eky alebo ?e sme za?ili honosné oslavy. To ur?ite nie, bola to iná rados?, tá, ktorá sa valí zo srdca, ke? sa ?lovek rukou dotkne Je?i?ovej blízkosti, Bo?ej nehy, ktorá ho nenecháva samého, ale ute?uje. Blízkos?, neha a súcit, to sú tri Bo?ie postoje. Pri poh?ade na jasli?ky, pri modlitbe pred jasli?kami mô?eme cíti? tieto Pánove postoje, ktoré nám pomáhajú v ka?dodennom ?ivote.

Drahí bratia a sestry, betlehem je ako malá studni?ka, z ktorej mô?eme ?erpa? Bo?iu blízkos?, zdroj nádeje a radosti. Jasli?ky sú ako ?ivé evanjelium, domáce evanjelium. Je ako studňa v Biblii, je miestom stretnutia, kde mô?eme prinies? Je?i?ovi na?e o?akávania a starosti ?ivota, tak ako to urobili betlehemskí pastieri a ?udia z Greccia. Priná?a? Je?i?ovi o?akávania a starosti ?ivota. Ak pred jasli?kami zveríme Je?i?ovi v?etko, ?o si vá?ime, aj my za?ijeme ?ve?mi ve?kú rados?“ (Mt 2, 10), rados?, ktorá pochádza práve z kontemplácie, z ducha ú?asu, s ktorým ideme kontemplova? tieto tajomstvá. Po?me pred jasli?ky. Ka?dý nech sa pozrie a nech jeho srdce nie?o pocíti.