蜜桃交友

Tiziana Campisi, Giampaolo Mattei, Zuzana Klimanová - Pope

V  dramaticky symbolický de艌 7. októbra dopolud艌aj拧ej práci synody v Aule Pavla VI. s 351 ú膷astníkmi 鈥瀙redchádzala modlitba a 

chví木a dojímavej ú膷asti na bolesti 木udí na Blízkom východe, ktorí trpia kvôli vojne鈥�. Na brífingu pre novinárov v 罢濒补膷ovom stredisku Svätej stolice to oznámil Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Komisie pre informácie. Ako zdôraznil, v膷eraj拧í de艌 pôstu a modlitby za pokoj vyhlásený pápe啪om ú膷astníci synody pre啪ívali aj v zmysle 鈥瀌obro膷innosti鈥�. Pápe啪ský almu啪ník kardinál Konrad Krajewski v Aule Pavla VI. vyhlásil zbierku (ktorá pokra膷uje) finan膷ných prostriedkov ur膷ených osobitne pre farnos钮 Gaza a tamoj拧ieho farára, otca Gabriela Romanelliho, 鈥瀔torému pápe啪 ka啪dý de艌 telefonuje, aby im vyjadril svoju blízkos钮鈥�.

艩týl milosrdného Samaritána

Prefekt Dikastéria pre komunikáciu informoval o slovách kardinála Grecha, 啪e na Synode sa zú膷ast艌ujú deviati z 21 nových kardinálov, ktorých mená v nede木u oznámil pápe啪. Sú nimi: Luis Gerardo Cabrera Herrera, Tarcisio Isao Kikuchi, Pablo Virgilio Siongco David, Ladislav Nemet, Jaime Spengler, Ignace Bessi Dogbo, Dominique Mathieu, Roberto Repole, Timothy Peter Joseph Radcliffe.

Prefekt Ruffini zárove艌 poukázal na meditáciu benediktínky Ignazie Angeliniovej a na správu kardinála generálneho relátora Jeana-Clauda Hollericha o II. module Instrumentum laboris. Konkrétne povedal: 鈥濵atka Ignazia nás vyzvala, aby sme pre啪ívali cestu synodálnej Cirkvi tak, 啪e sa necháme in拧pirova钮 evanjeliovou stránkou o milosrdnom Samaritánovi. Samaritán, povedala, sa stáva symbolom synodálnej cesty, prístupu, ktorý zah艜艌a pokoru a súcit鈥�. A 鈥瀟o vedie Cirkev k prijatiu radikálne nového poslania, ktoré sa riadi milosrdenstvom a autentickými vz钮ahmi鈥�. Z toho vyplýva 鈥瀞ilný dôraz na obrátenie nielen jednotlivcov, ale aj vz钮ahov, aby sa pre拧lo k inému modelu synodálnej Cirkvi鈥�.

Kardinál Hollerich o Druhom module zasadania

Kardinál Hollerich v Aule Pavla VI. na膷rtol 拧truktúru Modulu II zah艜艌ajúceho h暮bkové 拧túdium vz钮ahov, ktoré sú nevyhnutné pre synodálnu Cirkev鈥�, povedal prefekt Ruffini.

V dne拧ný utorok sa konala 艩tvrtá generálna kongregácia a vo木ba 膷lenov komisie pre vypracovanie 

závere膷ného dokumentu. Následne majú by钮 predstavené správy o prácach jazykových okrúhlych stolov鈥�. Nakoniec budú ma钮 priestor dobrovo木né príspevky ú膷astníkov.

Kardinál Hollerich sa v膷era vo svojom príspevku venoval podrobnostiam modulu, ktorý budú synodálni otcovia a matky analyzova钮. Je odli拧ný od predchádzajúceho zasadania o fundamentoch - základoch, ktoré 鈥瀖alo za cie木 na膷rtnú钮 referen膷ný horizont, v ktorom sa musí na拧a reflexia uskuto膷ni钮 a zakoreni钮鈥�. Existujú tri 膷asti Instrumentum laboris, ktorými sa budú ú膷astníci synody od pondelka zaobera钮: Vz钮ahy, Cesty a Miesta. Sú to v拧etko témy, ktoré 鈥瀘svet木ujú misijný synodálny 啪ivot Cirkvi z rôznych perspektív鈥�.

Osobitne 膷as钮 Vz钮ahy sa zaoberá perspektívou väzieb s Bohom, vzájomných väzieb medzi bratmi a medzi cirkvami, 鈥瀔toré udr啪iavajú vitalitu Cirkvi ove木a radikálnej拧ie ako jej 拧truktúry鈥�. 鈥濼áto sie钮 vz钮ahov, ktorá jednotlivcom a spolo膷enstvám poskytuje referen膷né a orienta膷né body, je mnohotvárna a prechádza cez mno啪stvo úrovní,鈥� vysvetlil kardinál Hollerich a podrobne opísal 拧tyri úseky textu na témy kres钮anskej iniciácie, chariziem a slu啪ieb, krstného k艌azstva a slu啪obného k艌azstva a výmeny 鈥歞arov鈥� medzi rôznymi cirkvami v rámci jednej Cirkvi.

Kardinál Hollerich poukázal na to, 啪e oh木adom vz钮ahov Synoda nesmie zosta钮 vo v拧eobecnej rovine. Naopak, Bo啪í 木ud o膷akáva 鈥瀗áznaky a návrhy鈥� na to, ako je mo啪né urobi钮 鈥瀡z钮ahy v na拧ich cirkvách transparentnej拧ími a harmonickej拧ími鈥�, a tie啪 ako 鈥瀙rejs钮 od pyramídového spôsobu výkonu moci k synodálnemu spôsobu鈥�.

Synodálna cesta v Ázii

Kardinál Oswald Gracias z Indie, arcibiskup Bombaja, 膷len riadnej rady sekretariátu synody a tie啪 Rady kardinálov na brífingu zdôraznil, 啪e Cirkev musí budova钮 mosty a sama by钮 mostom, preto treba venova钮 pozornos钮 rôznym kultúram a nábo啪enstvám, pestova钮 dialóg a synodalitu.

Spolupráca cirkví a spolo膷né krá膷anie sú k木ú膷ové body, zdôraznil kard. Gracias a dodal, 啪e pre napredovanie v synodalite sa nemo啪no zaobís钮 bez medzikultúrnosti. Pre kardinála Graciasa je podstatné i re拧pektovanie kultúr, preto啪e ak chceme budova钮 Bo啪ie krá木ovstvo v krajinách, kde sú rôzne miestne kultúry - a nie robi钮 prozelityzmus -, treba ich doce艌ova钮 a nie vnucova钮 im pojmy 膷i koncepty, ktoré by neboli pochopené, a preto je potrebné by钮 synodálni.

Na ázijskom kontinente sa konali synodálne stretnutia do roku 2023, následne sa stretlo dvesto biskupov a diskutovali o re拧pektovaní nábo啪enstiev, o laických hnutiach, o krstnom zasvätení ka啪dého jednotlivca. Pokia木 ide o vz钮ahy s inými nábo啪enstvami, zmenil sa spôsob, akým sa k nim pristupuje: 鈥濽啪 ich nenazývame inými nábo啪enstvami, ale blízkymi nábo啪enstvami,鈥� pokra膷oval kardinál a zdôraznil, 啪e s nimi treba spolupracova钮. Ázijskí biskupi si v拧imli aj význam digitálneho sveta a na synode vidia pokra膷ovanie ich práce.

Posilni钮 putá s trpiacimi cirkvami

Mons. Gintaras Gru拧as, predseda Rady európskych biskupských konferencií a arcibiskup Vilniusu hovoril o tom, ako ú膷astníci Synody pre啪ívali pondelkový de艌 modlitby a pôstu za pokoj na svete. Synoda vyjadruje blízkos钮 tým, ktorí pre啪ívajú utrpenie spôsobené vojnou, ako napríklad na Blízkom východe 膷i na Ukrajine. Dáva nám zakúsi钮, 啪e 鈥瀡拧etci sme jedna rodina鈥�, ktorá 鈥瀞a modlí za pokoj a jednotu鈥�. 鈥濶a拧ou misiou je vies钮 dialóg a nevyhnutné je posilni钮 putá medzi cirkvami, predov拧etkým s tými, ktoré pre啪ívajú 钮a啪ké chvíle, povedal. Mons. Gru拧as.

沤eny v Cirkvi

Reho木ná sestra Mary Teresa Barron - predsední膷ka Medzinárodnej únie Generálnych 

predstavených 啪enských reholí (UISG) na brífingu hovorila o synodálnej iniciatíve tejto únie, ktorá od septembra 2023 zriadila úrad zameraný práve na synodalitu. Ide o medzikultúrnu skupinu, ktorej prioritou je na膷úvanie a zlep拧ovanie kvality vz钮ahov.

Sr. Barronovej novinári polo啪ili otázku, aký priestor mô啪u ma钮 dnes 啪eny v Cirkvi: 鈥濫xistuje ve木a mo啪ností a príle啪itostí ako vies钮, ale treba ich preskúma钮, zhodnoti钮鈥�. Závisí to aj od praxe, preto啪e v niektorých krajinách mô啪u by钮 啪eny v Cirkvi vo vedení a v iných nie, av拧ak nejde o sviatostné k艌azstvo, povedala. A hoci je pravda, 啪e existujú 啪eny, ktoré cítia povolanie ku k艌azstvu, táto oblas钮 sa dotýka 拧ir拧ích otázok, ako je povolanie od Ducha Svätého k slu啪bám, 膷o nie je predmetom tejto synody.

沤eny sú v拧ak v Cirkvi v centre pozornosti, poznamenal kardinál Gracias a informoval, 啪e na posledných troch zasadaniach Rady kardinálov sa diskutovalo o úlohe 啪ien v Cirkvi z teologického a pastora膷ného h木adiska. A v súvislosti s témou slu啪ieb, chariziem a povolaní Mons. Gru拧as poukázal na to, 啪e úlohy laikov a rodín sa mô啪u na rôznych miestach vykonáva钮 rôzne, a preto treba úlohy mu啪ov a 啪ien správne hodnoti钮 a oceni钮.  

Kardinál Gru拧as napokon vysvetlil, 啪e téme o osobnosti biskupa sa venujú dve 拧tudijné skupiny - jedna sa zaoberá jeho úlohou, druhá procesom menovania.