蜜桃交友

H?adaj

PODCAST: Homília pápe?a zo sv?tej om?e otvárajúcej Synodu biskupov

Priná?ame plné znenie homílie Sv?tého Otca Franti?ka zo sv?tej om?e v stredu 2. októbra, ktorou otvoril druhé zasadanie 16. riadneho generálneho zhroma?denia Biskupskej synody o synodalite. Predniesol ju za prítomnosti ú?astníkov synody i 25 tisíc veriacich. Nech?bali ani pre?ovsk? arcibiskup metropolita Joná? Maxim a ko?ick? pomocn? biskup Marek Forgá?, ktorí na synode zastupujú Slovensko.
Podcast: Homília pápe?a Franti?ka z otvorenia Synody biskupov 2024

Homília Svätého Otca Franti?ka:

Dnes slávime liturgickú spomienku svätých anjelov strá?cov a znovu otvárame plenárne zasadnutie biskupskej synody. Ke? po?úvame, ?o nám nazna?uje Bo?ie slovo, mohli by sme si ako východisko pre na?e uva?ovanie vzia? tri obrazy: hlas, úto?isko a die?a.

Po prvé, hlas. Na ceste do zas?úbenej zeme Boh odporú?a ?udu, aby po?úval ?hlas anjela“, 

ktorého poslal (porov. Ex 23, 20-22). Je to obraz, ktorý sa nás dotýka zblízka, preto?e aj synoda je cestou, na ktorej nám Pán vkladá do rúk dejiny, sny a nádeje ve?kého ?udu: sestier a bratov roztrúsených po celom svete, o?ivovaných tou istou vierou, hnaných tou istou tú?bou po svätosti, aby sme sa spolu s nimi a pre nich pokúsili pochopi?, ktorou cestou sa ubera?, aby sme sa dostali tam, kam nás chce Boh privies?. Ako v?ak my mô?eme na?úva? ?hlasu anjela“?

Jedným zo spôsobov je ur?ite pristupova? s úctou a pozornos?ou, v modlitbe a vo svetle Bo?ieho slova, ku v?etkým príspevkom zozbieraným po?as týchto troch rokov práce, zdie?ania sa, konfrontácie a trpezlivého úsilia o o?istenie mysle a srdca. Ide o to, aby sme s pomocou Ducha Svätého po?úvali a chápali hlasy, teda my?lienky, o?akávania, návrhy, aby sme spolo?ne rozli?ovali Bo?í hlas, ktorý hovorí k Cirkvi (porov. Renato Corti, Quale prete?, Appunti inediti). Ako sme u? viackrát pripomenuli, na?e zhroma?denie nie je parlamentným zhroma?dením, ale miestom na?úvania v spolo?enstve, kde, ako hovorí svätý Gregor Ve?ký, to, ?o má niekto v sebe len s?asti, má zas niekto iný v celistvosti, a hoci niektorí majú osobitné dary, v?etko patrí bratom v ?láske Ducha“ (porov. Homílie na evanjeliá, XXXIV).

Aby sa tak stalo, je tu jedna podmienka: oslobodi? sa od toho, ?o v nás a medzi nami mô?e bráni? ?láske Ducha“ vytvára? harmóniu v rozmanitosti. Nie je schopný po?u? Pánov hlas ten, kto sa arogantne nazdáva a vyhlasuje, ?e na to má výlu?né právo (porov. Mk 9, 38 - 39). Ka?dé slovo treba prija? s v?a?nos?ou a s jednoduchos?ou, aby sa stalo ozvenou toho, ?o Boh dal na prospech bratov a sestier (porov. Mt 10, 7 - 8). Konkrétne povedané, dávajme si pozor, aby sme z na?ich príspevkov neurobili body, ktoré treba obhajova?, alebo programy, ktoré treba vnucova?, ale ponúknime ich ako dary, o ktoré sa treba podeli?, pripravení aj obetova? to, ?o je ?pecifické, ak to mô?e poslú?i? na to, aby sme spolo?ne uviedli do ?ivota nie?o nové pod?a Bo?ieho plánu. Inak skon?íme uzavretí v dialógoch medzi hluchými, kde sa ka?dý sna?í ??aha? vodu na svoj mlyn [privia? si vietor do plachiet, pozn. prekladate?a]“ bez toho, aby po?úval ostatných, a predov?etkým bez toho, aby po?úval hlas Pána.

My nemáme rie?enia problémov, ktorým ?elíme, ale Boh ich má (porov. Jn 14, 6), a pamätajme, ?e na pú?ti sa ne?artuje: ak ?lovek nedbá na sprievodcu a namý??a si, ?e si vysta?í sám, mô?e zomrie? od hladu a smädu a stiahnu? so sebou aj ostatných. Na?úvajme teda hlasu Boha a jeho anjela, ak chceme naozaj bezpe?ne pokra?ova? na na?ej ceste poza limity a ?a?kosti (porov. ? 23, 4).

A to nás privádza k druhému obrazu, ktorým je úto?isko. Je to symbol krídel, ktoré chránia: «svojimi krídlami ?a zacloní, 

uchýli? sa pod jeho perute» [pod jeho krídlami nájde? úto?isko – z tal. originálu, pozn. prekladate?a] (? 91, 4). Krídla sú mocné nástroje, ktoré doká?u svojimi energickými pohybmi zdvihnú? telo zo zeme. No aj napriek svojej sile sa doká?u skloni? a zlo?i?, sta? sa ?títom a prívetivým hniezdom pre mlá?atá, ktoré potrebujú teplo a ochranu.

Je to symbol toho, ?o pre nás robí Boh, ale je to aj vzor, ktorý máme nasledova?, osobitne v tomto ?ase zhroma?denia. Medzi nami, drahí bratia a sestry, je mnoho silných, dobre pripravených ?udí, ktorí sú schopní vystúpi? do vý?in energickými pohybmi reflexie a brilantnými postrehmi. To v?etko je bohatstvo, ktoré nás stimuluje, pohýna, núti nás ob?as otvorenej?ie premý??a? a rozhodne napredova? a pomáha nám aj zosta? pevnými vo viere aj tvárou v tvár výzvam a ?a?kostiam. Otvorené srdce, srdce v dialógu. Od Pánovho ducha nie je srdce uzavreté vo vlastných presved?eniach. To veru nie je od Pána. Darom je otvori? sa. Je to v?ak dar, ktorý sa musí vo vhodnom ?ase spoji? so schopnos?ou uvo?ni? svaly a skloni? sa, ponúknu? sa jeden druhému ako prívetivé objatie a miesto úto?iska: by?, ako hovorieval svätý Pavol VI., ?domom [...] bratov, dielňou intenzívnej ?innosti, ve?eradlom horlivej spirituality“ (Príhovor k predsedníckej rade C.E.I., 9. mája 1974).

Ka?dý sa tu bude cíti? slobodný vyjadri? sa tým spontánnej?ie a slobodnej?ie, ?ím viac bude okolo seba vníma? prítomnos? priate?ov, ktorí ho majú radi a ktorí re?pektujú, oceňujú a tú?ia po?úva?, ?o má na srdci.

A to pre nás nie je len technika na ?u?ah?enie“ – je pravda, ?e na synode sú facilitátori a facilitátorky, ale to je preto, aby nám pomohli ís? lep?ie vpred, nie je to len technika u?ah?ujúca dialóg alebo skupinovú komunika?nú dynamiku: prijatie- objatie, ochrana a starostlivos? je v skuto?nosti sú?as?ou samotnej podstaty Cirkvi. Objatie, chránenie a starostlivos?. Cirkev je svojím povolaním pohostinným miestom stretnutia, kde ?si kolegiálna láska vy?aduje dokonalú harmóniu, z ktorej vyplýva jej morálna sila, jej duchovná krása, jej príklad“ (tam?e).

?Harmónia“ - to slovo je ve?mi dôle?ité. Neexistuje vä??ina, men?iny. Toto je mo?no prvý krok, aby sme mohli ís? ?alej: to, ?o je dôle?ité, ?o je zásadné, je harmónia - harmónia, ktorú doká?e vytvori? jedine Duch Svätý. On je majstrom harmónie, ktorý medzi to?kými rozdielmi doká?e vytvori? jediný hlas, s mnohými rôznymi hlasmi. Pomyslime na ráno Turíc, ako Duch Svätý vytvoril túto harmóniu v rozdielnostiach.

Cirkev potrebuje ?pokojné a otvorené miesta“, ktoré treba vytvori? predov?etkým v srdciach, v ktorých by sa ka?dý ?lovek cítil prijatý ako die?a v matkinom náru?í (porov. Iz 49, 15; 66, 13) a ako die?a pozdvihnuté k otcovmu lícu (porov. Oz 11, 4; ? 103, 13).

A tak sa dostávame k tretiemu obrazu: die?a?u. V evanjeliu je to sám Je?i?, ktorý ho ?stavia do stredu“, 

ukazuje ho u?eníkom a pozýva ich, aby sa obrátili a stali sa malými ako ono. Pýtali sa ho, kto je najvä??í v nebeskom krá?ovstve: odpovedá im povzbudením, aby sa stali malými ako die?a. Av?ak nielen to: dodáva tie?, ?e prijatím die?a?a v jeho mene prijímame jeho samého (porov. Mt 18, 1 - 5).

A tento paradox je pre nás zásadný. Synoda vzh?adom na svoj význam od nás v istom zmysle ?iada, aby sme boli ?ve?kí“ - v mysli, v srdci, v poh?ade -, preto?e otázky, ktoré treba rie?i?, sú ?ve?ké“ a chúlostivé a scenáre, do ktorých sú zasadené, sú ?iroké, univerzálne. Av?ak práve preto si nemô?eme dovoli? spusti? o?i z die?a?a, ktoré Je?i? aj na?alej stavia do stredu na?ich stretnutí a pracovných stolov, aby nám pripomenul, ?e jediný spôsob, ako ?by? vo vý?ke“ úlohy, ktorá nám bola zverená, je zní?i? sa, sta? sa malými a pokorne sa ako takí prija? navzájom. Tým najvy??ím v Cirkvi je ten, kto sa najviac zní?i.

Pamätajme, ?e práve tým, ?e sa stáva malým, ?nám Boh ukazuje, ?o je skuto?ná ve?kos?, ?o znamená by? Bohom“ (Benedikt XVI., homília na sviatok Krstu Pána, 11. januára 2009). Nie náhodou Je?i? hovorí, ?e anjeli detí «ustavi?ne h?adia na tvár Otca [...], ktorý je na nebesiach» (Mt 18, 10): ?e sú teda akoby ??alekoh?adom“ Otcovej lásky.

Bratia a sestry, pokra?ujme v tejto cirkevnej ceste s poh?adom upretým na svet, preto?e kres?anské spolo?enstvo je v?dy v slu?be ?udstvu, aby v?etkým ohlasovalo rados? evanjelia. Je to potrebné predov?etkým v tejto dramatickej hodine na?ich dejín, ke? vietor vojny a oheň násilia na?alej ni?í celé národy a krajiny.

Aby som na príhovor Presvätej Bohorodi?ky vyprosoval dar pokoja, pôjdem budúcu nede?u do Baziliky Santa Maria Maggiore, kde sa pomodlím svätý ru?enec a adresujem Panne Márii úprimnú prosbu; ak je to mo?né, prosím aj vás, ?lenov synody, aby ste sa ku mne pri tejto príle?itosti pripojili.

A nasledujúci deň, 7. októbra, v?etkých prosím, aby pre?ívali deň modlitby a pôstu za mier vo svete.

Krá?ajme spolo?ne. Vlo?me sa do na?úvania Pánovi. Nechajme sa vies? vánkom Ducha.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)

Videozáznym svätej om?e

 

 

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

02 októbra 2024, 14:59