蜜桃交友

Salvatore Cernuzio, Zuzana Klimanová – Pope

Na Druhej generálnej kongregácii Synody bolo prítomných 351 ?lenov, 

ktorí si vypo?uli správy jazykových skupín, z ktorých vyplynuli spolo?né otázky o samotnom koncepte synodality: Nejde o ?techniku, ale o ??týl“.  Zazneli otázky o úlohe ?ien v Cirkvi, o prítomnosti laikov ?i o aktívnom na?úvaní ??u?om, ktorí nezodpovedajú normám Cirkvi“. Tej istej Cirkvi, ktorá ?vo svete sirôt“ mô?e predstavova? ?rodinu tých, ktorí rodinu nemajú“, informovali v?era na konferencii vo Vatikánskom tla?ovom stredisku prefekt Dikastéria pre komunikáciu Paolo Ruffini a Sheila Piresová, predsední?ka Komisie pre informácie.

Na tla?ovej konferencii zazneli aj svedectvá troch ú?astníkov Synody: ?Cirkev je príli? europeizovaná, synodalita je pomoc“ (kardinál López). ?Násilie na ?enách a ich vylú?enie je ?kandál“ (Biskup Randazzo). ?Sprevádza? trpiacich treba aj na sociálnych sie?ach“. (Sr. Xiskya).

Nie v?etky charizmy musia by? ministériami

Informovali osobitne o tom, ?e v piatok ráno bol v Aule Pavla VI. ?nieko?kokrát pripomenutý obraz Cirkvi ako Kristovho tela, ktoré spája mnoho údov, teda mnoho slu?ieb a chariziem, av?ak v jednom tele“. A v tomto zmysle bola analyzovaná aj téma úlohy ?ien a laikov. ?Je potrebné rozli?ova?,“ zaznelo, ?v?etky charizmy sú dôle?ité, av?ak nie v?etky musia by? nevyhnutne ministériami“.

Úloha a prínos ?ien

Niektoré skupiny, ako uviedli relátori, ?iadali reflexiu bez ?ideologických a predpojatých prístupov“ nad tým, ?i niektoré problematiky ?priná?a móda a ideológie, alebo skuto?né cirkevné rozli?ovanie“. V tom istom rámci bolo zdôraznené, ?e krst priznáva rovnakú dôstojnos? ka?dému veriacemu, zatia? ?o oh?adom otázky sviatosti kňazstva pre ?eny bolo ?iadané, aby sa ?preh?bilo ?túdium niektorých ministérií, ako je napríklad ?ministérium(slu?ba) útechy‘“.

Zo strany ?lenov synody zaznela dôrazná po?iadavka ?rovnakej dôstojnosti v?etkých pokrstených ako aj ich rovnakej spoluzodpovednosti za Cirkev. Na tomto základe mo?no uva?ova? o ?zapojení ?ien, laikov a mladých ?udí do rozhodovacích procesov cirkevného ?ivota“. Oh?adom vz?ahu mu?-?ena niektoré skupiny zároveň vyzvali, aby boli ?identifikované obavy a strach, ktoré sa skrývajú za ur?itými postojmi, preto?e tieto obavy v Cirkvi viedli k postojom ignorancie a poh?dania vo?i ?enám“. Treba teda ?identifikova? veci, aby sme ich mohli lie?i?, aby sme mohli rozli?ova?“.

Laici, jazyk, tvár chudobných

Niektoré jazykové skupiny (okrúhle stoly) poukázali na to, ?e v niektorých bodoch Instrumentum laboris sa laici spomínajú len zopárkrát, rovnako aj rodina - ?domáca cirkev“. Treba preh?bi? aj vz?ah medzi miestnymi cirkvami a kultúrami, preto?e ka?dá miestna cirkev je ?ukovaná“ kultúrou a zároveň zostáva sama sebou. V tomto duchu bola spomenutá aj otázka jazyka, pri?om sa ?iadalo, aby bol ?jednoduchý“ a aby sa zmenili ?niektoré formulácie, ktoré sú plodom eurocentrickej a západnej perspektívy“. Napokon ako posledný bod zaznela dvojitá výzva ?vychádza? z pastora?ných skúseností a skuto?ností, preto?e ?ivot je dôle?itej?í ako teória“, a ?h?adie? na tváre chudobných rozorvaných vojnami, násilím ?i zneu?ívaním“. ?Ich jemná a delikátna prítomnos?, ich po?iadavky, ich ?týl ?ivota nás mô?u vies? k tomu, aby sme sa zbavili toho, ?o nás zotro?uje a odcudzuje“.

Dialóg a na?úvanie

Vo vo?ných príhovoroch sa potom zopakovala dôle?itos? ?rozvíjania synodálnej spirituality aktívneho na?úvania, blízkosti, podpory bez predsudkov, a to aj tým, ktorí sú iní, tým, ktorí nám nedávajú pocit spokojnosti“. ?iadalo sa o ?hlb?ie na?úvani tým, ktorí sa nachádzajú v podmienkach chudoby a utrpenia, a ?u?om, ktorí sa cítia vylú?ení zo spolo?nosti a Cirkvi“. Ide teda napríklad o rozvedených, o ?udí na okraji spolo?nosti ?i LGBT+ komunitu.

?Roz?íri? priestor“ v liturgii

Nechýbala ani zmienka o klerikalizme s dôrazom na to, ?e ?v Cirkvi nie sú ani pán, ani poddaní. Je len jeden u?ite? a v?etci sme bratia“. ?Zaujímavá“, zdôraznil prefekt Ruffini, bola aj zmienka o ?opakovanej a potleskom prijímanej“ téme liturgie, ktorá sa mô?e sta? ?zrkadlom synodality“. ?Kňaz predsedá, av?ak nie je jediným celebrantom,“ zaznelo. Jedným z návrhov bolo, ?e ?pri najbli??ej spolo?nej liturgii ?lenov synody ?by sa mohol ?zvä??i?‘ priestor stanu“.

Krehkos? krajín Oceánie

Predseda Federácie Konferencií katolíckych biskupov Oceánie Mons. Antony Randazzo presunul spoh?ad z Európy na ve?ké krajiny Oceánie, ?obrovskú oblas? planéty“, ktorá je v?ak ?krehká“, pri?om mal na mysli oblasti ako Papua-Nová Guinea, ktorú nedávno nav?tívil pápe?, ?alamúnove ostrovy, rôzne tichomorské súostrovia, ktoré niekedy trpia pocitom opustenosti, preto?e sa na ne zabúda.

Bolo ?ve?kou rados?ou“, povedal Mons. Randazzo, ?vidie? ??astie na tvárach ?udí“ po príchode Svätého Otca Franti?ka do Port Moresby, ?ke? si uvedomili, ?e pápe? si na?iel ?as prís? sem z Ríma a precestova? celý svet, aby sa dostal do jednej z najkrehkej?ích oblastí Zeme, ktorá je v?ak taká bohatá na prírodné zdroje“.

V tejto súvislosti biskup odsúdil istú ?chamtivos?“ rozvinutých krajín, ktoré prichádzajú a po?adujú dohody a kompromisy s chudobnými, a teda zranite?nými národmi, aby získali kovy, vzácne zdroje ?i stromy. Ako uviedol, takto sa ni?ia prírodné zdroje, trpia celé komunity. Sta?í si spomenú? na migrantov v moriach Oceánie, ktorí smerujú do stabilnej?ích krajín, ?preto?e musia opusti? svoje domovy kvôli stúpajúcemu moru, kvôli potápajúcim sa ostrovom“. ?Na synodálnej ceste nesmieme zabúda? na národy Oceánie,“ zdôraznil Mons. Randazzo. Pre nich ?koncept synodality nie je nie?ím cudzím, ale naopak nie?ím, ?o poznajú a uplatňujú u? tisíce rokov: stretáva? sa a po?úva? sa navzájom s re?pektom“. Hovoria o oceánoch, lesoch, rybolove, ale aj o viere. ?ia?, niekedy v?ak prevládajú témy stanovené ?bohatými ?u?mi, ktorí rozhodujú o tom, ?o je dôle?ité“.