蜜桃交友

Andrea Tornielli

Srdce 鈥瀔ajúcej púte鈥� pápe啪a Franti拧ka do Kanady predstavuje jeho osobná blízkos钮 k pôvodným obyvate木om a jeho prosba o odpustenie za katastrofy spôsobené koloniálnou mentalitou, ktorá sa sna啪ila vykoreni钮 tradi膷né kultúry, a to aj prostredníctvom tragického experimentu reziden膷ných 拧kôl, ktoré si 啪elala vláda a prevádzkovali ich kres钮anské cirkvi. Stretnutia s pôvodnými obyvate木mi pozna膷ili ka啪dú etapu 

pápe啪ovej cesty a boli dojímavé. Pochopite木né sústredenie sa na utrpenie zná拧ané domorodými národmi a na nastúpenú cestu zmierenia posunulo do úzadia niektoré vzácne usmernenia, roztrúsené v prejavoch pápe啪a Franti拧ka, ktoré ponúkajú u啪ito膷né cesty pre evanjelizáciu dnes a v ka啪dej zemepisnej 拧írke.

Pápe啪 po tom ako vyjadril pre啪ívanú hanbu za to, 膷o sa udialo, ke膹 sa veriaci 鈥瀗echali zosvet拧ti钮 a namiesto podpory zmierenia zavádzali vlastný kultúrny model鈥�, 膹alej zdôraznil, 啪e 鈥瀟ento postoj len 钮a啪ko vymiera, dokonca aj z nábo啪enského h木adiska鈥�. Takto preniesol smerom k dne拧nej dobe tú reflexiu, ktorej podnetom boli fakty z minulosti. Ide tu teda o mentalitu, ktorá je stále prítomná. 鈥瀂dalo by sa, 啪e je pohodlnej拧ie 木u膹om Boha vtla膷i钮, ne啪 im umo啪ni钮, aby sa k Bohu priblí啪ili. Je to protire膷enie. Ale to nikdy nefunguje, preto啪e Pán takto nekoná: nenúti, nedusí a neutlá膷a, ale v啪dy miluje, oslobodzuje a necháva slobodnými. Svojím Duchom nepodporuje tých, ktorí si podma艌ujú druhých, ani tých, ktorí si evanjelium zmierenia mýlia s prozelytizmom. Nemo啪no toti啪 ohlasova钮 Boha spôsobom, ktorý je v rozpore s Bohom鈥�.

Aj dnes, hovorí Petrov nástupca, existuje riziko plies钮 si ohlasovanie evanjelia s prozelytizmom, preto啪e poku拧enie moci, snaha o sociálnu a kultúrnu relevantnos钮, ako aj evanjeliza膷né projekty zalo啪ené na nábo啪enských marketingových stratégiách a technikách sú pre nás sú膷asnými fenoménmi. 鈥瀂atia木 膷o Boh sa jednoducho a pokorne ponúka, my sme v啪dy v poku拧ení vnucova钮 sa v jeho mene. Je to svetské poku拧enie 

znies钮 ho z krí啪a, aby sa prejavil mocou a vzh木adom. Ale Je啪i拧 zmieruje na krí啪i, nie tým, 啪e zostúpi z krí啪a鈥�. Aj dnes existuje poku拧enie ukazova钮 Je啪i拧a prostredníctvom moci a vplyvu in拧titúcie a jej 拧truktúr, prostredníctvom zov艌aj拧ku projektov, o ktorých si myslíme, 啪e ich mô啪eme uskuto膷ni钮 鈥瀊ez Boha, len s 木udskými silami鈥�.

Namiesto toho pápe啪 navrhol ako cestu 鈥瀗erozhodova钮 za iných, nezara膹ova钮 v拧etkých do vopred stanovených schém, ale postavi钮 sa pred Ukri啪ovaného a pred svojho brata, aby sme sa nau膷ili krá膷a钮 spolu鈥�. Je to tvár Cirkvi, ktorá sa sna啪í 膷oraz viac pri木nú钮 k evanjeliu a ktorá nemá súbor my拧lienok a predpisov, ktoré by mala 木u膹om vtíska钮, ale vie by钮 pohostinným domovom pre v拧etkých a sved膷i钮 o Je啪i拧ovi 鈥瀟ak, ako si to 啪elá on, v slobode a v láske鈥�.

Evanjelizova钮 v dobe pozna膷enej sekularizmom a 木ahostajnos钮ou, 

pripomína pápe啪 Franti拧ek, znamená ponúka钮 prvotné ohlasovanie. Preto啪e rados钮 z viery sa nekomunikuje 鈥瀙rezentovaním sekundárnych aspektov niekomu, kto e拧te neprijal Pána do svojho 啪ivota, alebo len opakovaním ur膷itých praktík 膷i replikovaním pastora膷ných foriem z minulosti鈥�. Potrebné je nachádza钮 nové cesty, príle啪itosti na na膷úvanie, na dialóg a na stretnutie, nechajúc priestor Bohu a jeho iniciatíve, nie ná拧mu protagonizmu. A vráti钮 sa tak 鈥瀔 podstate a nad拧eniu Skutkov apo拧tolov鈥�.

-zk-