蜜桃交友

Pani generálna guvernérka, pán premiér, drahé indiánske národy Maskwacisu a tejto kanadskej krajiny, drahí bratia a sestry!

Nedo?kavo som tú?il zavíta? medzi vás. Práve odtia?to, z tohto miesta spätého s mnohými bolestnými spomienkami, by som chcel za?a? to, ?o mám tak ve?mi na du?i: kajúcu pú?. Prichádzam do va?ej vlasti, aby som vám osobne povedal, ?e cítim ?ia?, aby som prosil Boha o odpustenie, uzdravenie a zmierenie, aby som vám ukázal svoju blízkos?, aby som sa modlil s vami a za vás.

Spomínam si na stretnutia, 

ktoré sme mali v Ríme pred ?tyrmi mesiacmi. V tom ?ase som dostal dva páry mokasín, ktoré boli znakom utrpenia domorodých detí, najmä tých, ktoré sa, ?ia?, nikdy nevrátili domov z reziden?ných ?kôl. Poprosili ma, aby som mokasíny vrátil, ke? raz prídem do Kanady; urobím tak na konci týchto slov, pri ktorých by som si rád vzal podnet práve z tohto symbolu, ktorý vo mne v posledných mesiacoch vyvolal boles?, rozhor?enie a hanbu. Spomienka na tieto deti vyvoláva smútok a vyzýva k ?inom, aby sa s ka?dým die?a?om zaobchádzalo s láskou, úctou a re?pektom. Ale tieto mokasíny nám hovoria aj o krá?aní, o ceste, ktorú chceme spolo?ne prejs?. Spolo?ne krá?a?, spolo?ne sa modli?, spolo?ne pracova?, aby minulé utrpenia prenechali priestor budúcnosti spravodlivosti, uzdravenia a zmierenia.

Preto sa prvá etapa mojej púte medzi vás uskuto?ňuje v tomto regióne, kde od nepamäti ?ijú indiánski obyvatelia. Je to územie, ktoré k nám hovorí, ktoré umo?ňuje udr?iava? pamä?.

Pamäta?: bratia a sestry, ?ili ste na tejto zemi tisíce rokov ?ivotným ?týlom, ktorý re?pektoval samotnú zem, zdedenú po minulých generáciách a chránenú pre budúce generácie. Pova?ovali ste ju za dar Stvorite?a, o ktorý sa máte deli? s ostatnými a milova? ho v harmónii so v?etkým, ?o existuje, v ?ivom prepojení v?etkých ?ivých bytostí. Nau?ili ste sa tak pestova? zmysel pre rodinu a komunitu, rozvíjali ste silné medzigenera?né väzby, ctíte si star?ích a staráte sa o mladých. Ko?ko dobrých zvykov a tradovaných zásad, ktoré sú zamerané na starostlivos? o druhých a lásku k pravde, na odvahu a úctu, na pokoru a ?estnos?, na ?ivotnú múdros?!

Ak toto v?ak boli prvé kroky na týchto územiach, 

pamä? nás smutne privádza k ?al?ím. Miesto, kde sa teraz nachádzame, vo mne dáva zaznie? výkriku bolesti, pridusenému výkriku, ktorý ma sprevádzal po?as týchto mesiacov. Znovu myslím na drámu, ktorú pre?ívali to?kí z vás, z va?ich rodín, va?ich komunít, na to, ?o ste mi povedali o utrpeniach podstúpených v internátnych ?kolách. Sú to traumy, ktoré istým spôsobom o?ívajú zaka?dým, ke? sa pripomenú, a uvedomujem si, ?e aj na?e dne?né stretnutie mô?e prebudi? spomienky a rany a ?e mnohí z vás to mo?no pocítia ?a?ko, ke? budem hovori?. Ale je správne udr?iava? pamä?, preto?e zabúdanie vedie k ?ahostajnosti, a ako bolo povedané, «opakom lásky nie je nenávis?, ale ?ahostajnos?... opakom ?ivota nie je smr?, ale ?ahostajnos? k ?ivotu alebo smrti» (Elie Wiesel). Pamäta? na zdrvujúce zá?itky z reziden?ných ?kôl je otriasajúce, rozhor?ujúce, bolestivé, ale je to potrebné.

Je potrebné si uvedomi?, aká zni?ujúca bola pre obyvate?ov týchto území politika asimilácie a zrovnávania (?别苍蹿谤补苍肠丑颈蝉别尘别苍迟“), ktorej sú?as?ou bol aj systém reziden?ných ?kôl. Ke? k vám pri?li prví európski osadníci, naskytla sa ve?ká príle?itos? na plodné stretnutie kultúr, tradícií a  duchovností. To sa v?ak do zna?nej miery nestalo. A mne prichádzajú na myse? va?e rozprávania: ako asimila?ná politika skon?ila systematickou marginalizáciou pôvodného obyvate?stva; ako boli va?e jazyky a kultúry zneva?ované a potlá?ané tie? prostredníctvom systému reziden?ných ?kôl; ako deti trpeli fyzickým a verbálnym, psychickým a duchovným zneu?ívaním; ako boli odvedené zo svojich domovov, ke? boli e?te mali?ké a ako to nezmazate?ne pozna?ilo vz?ah medzi rodi?mi a de?mi, starými rodi?mi a vnú?atami.

?akujem vám, ?e ste dali tomuto v?etkému vojs? do môjho srdca, ?e ste vytiahli na povrch ?a?ké bremená, ktoré nosíte v sebe, ?e ste sa so mnou podelili o túto krvácajúcu spomienku. Dnes som tu, v tejto krajine, ktorá si spolu s dávnou pamä?ou uchováva jazvy po stále otvorených ranách. Som tu, preto?e prvým krokom tejto kajúcej púte medzi vás je obnovi? svoju prosbu o odpustenie a poveda? vám zo srdca, ?e som hlboko zarmútený: prosím o odpustenie za to, ako mnohí kres?ania, ?ia?, podporovali kolonizátorskú mentalitu mocností, ktoré utlá?ali pôvodné obyvate?stvo. Nap?ňa ma to boles?ou. Prosím o odpustenie za to, ako mnohí ?lenovia Cirkvi a reho?ných komunít spolupracovali, aj formou ?ahostajnosti, na projektoch kultúrneho ni?enia a násilnej asimilácie zo strany vtedaj?ích vlád, ?oho vrcholom bol systém reziden?ných ?kôl.

Hoci kres?anská dobro?innos? neabsentovala a boli mnohé vynikajúce prípady oddanej starostlivosti o deti, celkové dôsledky politík spojených s reziden?nými ?kolami boli katastrofálne. Na?a kres?anská viera nám hovorí, ?e to bola katastrofálna chyba, nezlu?ite?ná s evanjeliom Je?i?a Krista. Je bolestné pomyslie? na to, ako bola naru?ená tá pevná pôda hodnôt, jazyka a kultúry, ktorá dávala va?im národom ich pravú identitu, a ?e na dôsledky toho na?alej doplácate. Tvárou v tvár tomuto zavrhnutiahodnému zlu Cirkev pok?aká pred Bohom a prosí o odpustenie za hriechy svojich detí (porov. Sv. Ján Pavol II., Bula Incarnationis mysterium [29. nov. 1998], 11: AAS 91 [1999], 140). Rád by som to zopakoval so zahanbením a jasne: Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré bolo spáchané to?kými kres?anmi na indiánskych obyvate?och.

Drahí bratia a sestry, mnohí z vás a va?ich zástupcov sa vyjadrili, ?e ?iados?ou o odpustenie sa zále?itos? neuzatvára. Plne súhlasím: je to len prvý krok, východiskový bod. Aj ja som si vedomý toho, ?e «pri poh?ade na minulos? nikdy nebude sta?i? to, ?o sa vykoná v prosbe o odpustenie a v snahe napravi? spôsobené ?kody» a ?e «pri poh?ade do budúcnosti nikdy nebude mo?né po?avi? v úsilí o vytvorenie kultúry schopnej predís? opakovaniu sa takýchto situácií a tomu, ?e by vôbec mohli nasta?» (List Bo?iemu ?udu, 20. aug. 2018). Dôle?itou sú?as?ou tohto procesu je seriózne pátranie po pravde o minulosti a pomoc tým, ktorí pre?ili reziden?né ?koly, aby sa vydali na cestu uzdravenia z utrpených tráum.

Modlím sa a dúfam, ?e kres?ania a spolo?nos? v tejto krajine budú rás? v schopnosti prija? a re?pektova? identitu a skúsenosti indiánskych národov. Prajem si, aby sa na?li konkrétne spôsoby, ako ich spozna? a oceni?, a nau?i? sa krá?a? spolo?ne. Pokia? ide o mňa, budem na?alej podporova? anga?ovanos? v?etkých katolíkov v prospech indiánskych národov. Urobil som tak pri viacerých príle?itostiach a na rôznych miestach, prostredníctvom stretnutí, výziev a tie? prostredníctvom apo?tolskej exhortácie. Viem, ?e toto v?etko si vy?aduje ?as a trpezlivos?: ide o procesy, ktoré musia preniknú? do s?dc, a moja prítomnos? tu i úsilie kanadských biskupov sú svedectvom na?ej vôle ís? touto cestou.

Drahí priatelia, táto pú? sa odohráva v rozsahu viacerých dní a na miestach, ktoré sú od seba ve?mi vzdialené, no napriek tomu mi neumo?ní vyplni? mnohé pozvania na náv?tevu strdísk ako Kamloops, Winnipeg, rôzne miesta v Saskatchewane, Yukone a Severozápadných teritóriách. Aj ke? to nie je mo?né, vedzte, ?e na vás v?etkých myslím a modlím sa za vás. Vedzte, ?e poznám utrpenie, traumu a problémy pôvodných obyvate?ov vo v?etkých regiónoch tejto krajiny. Moje slová, ktoré som vyslovil na tejto kajúcej ceste, sú adresované v?etkým domorodým komunitám i jednotlivcom, ktorých z celého srdca objímam.

V tomto prvom kroku svojej púte som chcel venova? priestor pamäti. Dnes som tu, aby som spomínal na minulos?, plakal s vami, ticho sklonil poh?ad k zemi, modlil sa pri hroboch. Nech nám v?etkým ticho pomô?e zvnútorni? boles?. Ticho. A modlitba: tvárou v tvár zlu sa modlime k Pánovi dobra; tvárou v tvár smrti sa modlime k Bohu ?ivota. Pán Je?i? Kristus urobil z hrobu, ktorý sa zdal by? pohrebiskom ka?dej nádeje a ka?dého sna, po ktorých zostane len pla?, smútok a rezignácia, urobil z hrobu miesto znovuzrodenia, vzkriesenia, za?iatkom histórie nového ?ivota a univerzálneho zmierenia. Na uzdravenie a zmierenie nesta?í na?e úsilie, potrebujeme Bo?iu milos?: potrebujeme v?údnu a mocnú múdros? Ducha, ne?nú lásku Te?ite?a. Nech on sám naplní najhlb?ie o?akávania na?ich s?dc. Nech nás vezme za ruku a vedie nás krá?a? spolo?ne.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-mh, jb-