蜜桃交友

Andrea Tornielli

Srdce ?kajúcej púte“ pápe?a Franti?ka do Kanady predstavuje jeho osobná blízkos? k pôvodným obyvate?om a jeho prosba o odpustenie za katastrofy spôsobené koloniálnou mentalitou, ktorá sa sna?ila vykoreni? tradi?né kultúry, a to aj prostredníctvom tragického experimentu reziden?ných ?kôl, ktoré si ?elala vláda a prevádzkovali ich kres?anské cirkvi. Stretnutia s pôvodnými obyvate?mi pozna?ili ka?dú etapu 

pápe?ovej cesty a boli dojímavé. Pochopite?né sústredenie sa na utrpenie zná?ané domorodými národmi a na nastúpenú cestu zmierenia posunulo do úzadia niektoré vzácne usmernenia, roztrúsené v prejavoch pápe?a Franti?ka, ktoré ponúkajú u?ito?né cesty pre evanjelizáciu dnes a v ka?dej zemepisnej ?írke.

Pápe? po tom ako vyjadril pre?ívanú hanbu za to, ?o sa udialo, ke? sa veriaci ?nechali zosvet?ti? a namiesto podpory zmierenia zavádzali vlastný kultúrny model“, ?alej zdôraznil, ?e ?tento postoj len ?a?ko vymiera, dokonca aj z nábo?enského h?adiska“. Takto preniesol smerom k dne?nej dobe tú reflexiu, ktorej podnetom boli fakty z minulosti. Ide tu teda o mentalitu, ktorá je stále prítomná. ?Zdalo by sa, ?e je pohodlnej?ie ?u?om Boha vtla?i?, ne? im umo?ni?, aby sa k Bohu priblí?ili. Je to protire?enie. Ale to nikdy nefunguje, preto?e Pán takto nekoná: nenúti, nedusí a neutlá?a, ale v?dy miluje, oslobodzuje a necháva slobodnými. Svojím Duchom nepodporuje tých, ktorí si podmaňujú druhých, ani tých, ktorí si evanjelium zmierenia mýlia s prozelytizmom. Nemo?no toti? ohlasova? Boha spôsobom, ktorý je v rozpore s Bohom“.

Aj dnes, hovorí Petrov nástupca, existuje riziko plies? si ohlasovanie evanjelia s prozelytizmom, preto?e poku?enie moci, snaha o sociálnu a kultúrnu relevantnos?, ako aj evanjeliza?né projekty zalo?ené na nábo?enských marketingových stratégiách a technikách sú pre nás sú?asnými fenoménmi. ?Zatia? ?o Boh sa jednoducho a pokorne ponúka, my sme v?dy v poku?ení vnucova? sa v jeho mene. Je to svetské poku?enie 

znies? ho z krí?a, aby sa prejavil mocou a vzh?adom. Ale Je?i? zmieruje na krí?i, nie tým, ?e zostúpi z krí?a“. Aj dnes existuje poku?enie ukazova? Je?i?a prostredníctvom moci a vplyvu in?titúcie a jej ?truktúr, prostredníctvom zovňaj?ku projektov, o ktorých si myslíme, ?e ich mô?eme uskuto?ni? ?bez Boha, len s ?udskými silami“.

Namiesto toho pápe? navrhol ako cestu ?nerozhodova? za iných, nezara?ova? v?etkých do vopred stanovených schém, ale postavi? sa pred Ukri?ovaného a pred svojho brata, aby sme sa nau?ili krá?a? spolu“. Je to tvár Cirkvi, ktorá sa sna?í ?oraz viac pri?nú? k evanjeliu a ktorá nemá súbor my?lienok a predpisov, ktoré by mala ?u?om vtíska?, ale vie by? pohostinným domovom pre v?etkých a sved?i? o Je?i?ovi ?tak, ako si to ?elá on, v slobode a v láske“.

Evanjelizova? v dobe pozna?enej sekularizmom a ?ahostajnos?ou, 

pripomína pápe? Franti?ek, znamená ponúka? prvotné ohlasovanie. Preto?e rados? z viery sa nekomunikuje ?prezentovaním sekundárnych aspektov niekomu, kto e?te neprijal Pána do svojho ?ivota, alebo len opakovaním ur?itých praktík ?i replikovaním pastora?ných foriem z minulosti“. Potrebné je nachádza? nové cesty, príle?itosti na na?úvanie, na dialóg a na stretnutie, nechajúc priestor Bohu a jeho iniciatíve, nie ná?mu protagonizmu. A vráti? sa tak ?k podstate a nad?eniu Skutkov apo?tolov“.

-zk-