蜜桃交友

Pred katechézou zaznelo ?ítanie z Knihy Genezis (Gn 1,1-2):

Na po?iatku stvoril Boh nebo a zem. Zem v?ak bola pustá a prázdna, tma bola nad priepas?ou a Duch Bo?í sa vzná?al nad vodami.

1. Katechéza z cyklu Duch a Nevesta. Duch Svätý vedie Bo?í ?ud v ústrety Je?i?ovi, na?ej nádeji: Duch Bo?í sa vzná?al nad vodami

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Dnes, s touto katechézou za?íname cyklus zamyslení na tému ?Duch a Nevesta“, kde nevesta je Cirkev. ?Duch Svätý vedie Bo?í ?ud k Je?i?ovi, na?ej nádeji“. Prejdeme tromi ve?kými etapami dejín spásy: Starým zákonom, Novým zákonom a obdobím Cirkvi. Ná? poh?ad bude v?dy upretý na Je?i?a, ktorý je na?ou nádejou.

V týchto prvých katechézach o Duchu v Starom zákone nebudeme praktizova? ?biblickú archeológiu“. Namiesto toho budeme objavova?, ?e to, ?o je v Starom zákone dané ako prís?ub, sa v plnej miere uskuto?nilo v Kristovi. Bude to ako sledova? cestu slnka od úsvitu do poludnia.

Za?íname prvými dvoma ver?ami z celej Biblie: Prvé dva ver?e zo Svätého písma hovoria takto: ?Na po?iatku stvoril Boh nebo a zem. Zem bola pustá a prázdna, tma bola nad priepas?ou a Duch Bo?í sa vzná?al nad vodami“ (Gn 1, 1-2). Bo?í Duch sa nám javí ako tajomná sila, ktorá posúva svet z pôvodného prázdneho, pustého a pochmúrneho stavu do stavu usporiadaného a harmonického. Preto?e, Duch Svätý vytvára harmóniu, súlad v ?ivote, harmóniu vo svete. Inými slovami, je to On, kto spôsobuje, ?e svet prechádza z chaosu do kozmosu, teda zo zmätku do nie?oho krásneho a usporiadaného. To je vlastne význam gréckeho slova kozmos, ako aj latinského slova mundus, teda nie?o krásne, usporiadané, ?isté, harmonické, preto?e Duch Svätý je harmónia.

Tento e?te nejasný náznak pôsobenia Ducha Svätého vo stvorení sa upresňuje v nasledujúcom zjavení. V jednom ?alme ?ítame: ?Pánovým slovom povstali nebesia, dychom jeho úst v?etky ich voje“ (? 33, 6); a opä?: ?Ke? zo?le? svojho ducha, sú stvorené a obnovuje? tvárnos? zeme“ (? 104, 30).

Táto vývojová línia sa stáva ve?mi jasnou v Novom zákone, ktorý opisuje zásah Ducha Svätého do nového stvorenia, pri?om pou?íva práve tie obrazy, o ktorých ?ítame v súvislosti so vznikom sveta: holubica, ktorá sa vzná?a nad vodami Jordánu pri Je?i?ovom krste (porov. Mt 3, 16); Je?i?, ktorý vo ve?eradle dýcha na u?eníkov a hovorí: ?Prijmite Ducha Svätého“ (Jn 20, 22), tak ako na za?iatku Boh vdýchol Adamovi svoj dych (porov. Gn 2, 7).

Apo?tol Pavol vná?a do tohto vz?ahu medzi Duchom Svätým a stvorením nový prvok. Hovorí o celom stvorení, ktoré ?vzdychá a zvíja sa v pôrodných bolestiach“ (porov. Rim 8, 22). Zvíja sa kvôli ?loveku, ktorý ho podrobil ?otroctvu skazy“ (porov. v. 20 - 21). Je to skuto?nos?, ktorá sa nás úzko a dramaticky dotýka. Apo?tol vidí prí?inu utrpenia stvorenia v skazenosti a hriechu ?udstva, ktorý ho zatiahol do odcudzenia sa Bohu. To zostáva rovnako pravdivé aj dnes, ako to bolo vtedy. Vidíme spú??, ktorú ?udstvo spôsobilo a na?alej spôsobuje stvorenstvu, najmä tí, ktorí majú vä??iu mo?nos? vyu?íva? jeho zdroje.

Svätý Franti?ek z Assisi nám ukazuje krásne východisko, cestu ako sa vráti? k harmónii Ducha: cestu kontemplácie a chvály. Chcel, aby sa zo stvorenia pozdvihol chválospev na Stvorite?a. Spomeňme si na ?Laudato si', mi Signore...“ (Bu? pochválený, môj Pane - pozn. prekladate?a), na túto pieseň Franti?ka z Assisi..

Istý ?alm hovorí takto: ?Nebesia rozprávajú o sláve Boha“ (18, 2), ale potrebujú mu?a a ?enu, aby dali hlas tomuto svojmu nemému volaniu. A v speve ?厂惫&补耻尘濒;迟&测补肠耻迟别;“ v om?i zaka?dým opakujeme: ?Plné sú nebesia i zem tvojej slávy“. Sú ňou takpovediac ?v po?ehnanom stave“, ale potrebujú ruky dobrej pôrodnej asistentky, ktorá by túto ich chválu priviedla na svetlo. Na?ím povolaním vo svete, pripomína nám opä? Pavol, je by? ?chválou jeho slávy“ (Ef 1, 12). Znamená to uprednostni? rados? z kontemplácie pred rados?ou z vlastnenia. A nikto sa neradoval zo stvorenia viac ako Franti?ek z Assisi, ktorý nechcel ?iadne z nich vlastni?.

Bratia a sestry, Duch Svätý, ktorý na za?iatku premenil chaos na kozmos, pôsobí na to, aby túto premenu uskuto?nil v ka?dom ?loveku. Prostredníctvom proroka Ezechiela Boh s?ubuje: ?Dám vám nové srdce a vlo?ím do vás nového Ducha... Svojho ducha vlo?ím do vá?ho vnútra“ (Ez 36, 26-27). Preto?e na?e srdce sa podobá tej pustej, temnej priepasti z prvých ver?ov knihy Genezis. Mie?ajú sa v ňom protikladné pocity a tú?by: telesné a duchovné. V?etci sme v istom zmysle tým ?vnútorne rozdeleným krá?ovstvom“, o ktorom hovorí Je?i? v evanjeliu (porov. Mk 3, 24). Mô?eme poveda?, ?e okolo nás je vonkaj?í chaos - spolo?enský a politický chaos. Pomyslime na vojny, pomyslime na mnoho detí, ktoré nemajú ?o jes?, na ve?a sociálnych nespravodlivostí, toto je vonkaj?í chaos. Ale je aj vnútorný chaos vo vnútri ka?dého z nás. Ten prvý sa nedá vylie?i?, kým neza?neme uzdravoa? ten druhý! Bratia a sestry, sna?me sa, aby sa ná? vnútorný zmätok stal jasnos?ou Ducha Svätého: je to Bo?ia moc, ktorá to robí, a my otvárajme svoje srdcia, aby to On mohol robi?.

Nech v nás táto úvaha vzbudí tú?bu zakúsi? Ducha Stvorite?a. U? viac ako tisícro?ie nám Cirkev kladie na pery zvolanie, aby sme ho prosili: ?Veni creator Spiritus!“, Prí?, Duchu Stvorite?u! Nav?tív na?e mysle. Naplň srdcia, ktoré si stvoril, nebeskou milos?ou“.

Prosme Ducha Svätého, aby k nám pri?iel a urobil z nás nových ?udí s novos?ou Ducha. ?akujem.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)