蜜桃交友

Pápe啪 vo svojej katechéze zárove艌 zdôraznil, 啪e práve tento sú膷asný svet musíme oslovi钮 Bo啪ím slovom, a to sa nedá urobi钮 zvonku. Je啪i拧a mô啪eme ohlasova钮 len vtedy, ak 啪ijeme v kultúre na拧ej doby, na kri啪ovatke modernosti.

Napriek tomu, 啪e pápe啪 Franti拧ek stále bojuje s chrípkou, bol prítomný na audiencii a pozdravil veriacich. Av拧ak katechézu pre膷ítal Mons. Filippo Ciampanelli zo 艩tátneho sekretariátu. Pokra膷oval v sérii úvah in拧pirovaných exhortáciou Evangelii gaudium. Tentoraz vyzdvihol skuto膷nos钮, 啪e evanjelium je ur膷ené pre na拧u dobu. 

Úvodom ku katechéze bolo biblické 膷ítanie z Prvého Petrovho listu (1 Pt 3,15-16):

Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obháji钮 sa pred ka啪dým, kto vás vyzýva zdôvodni钮 nádej, ktorá je vo vás. Robte to v拧ak skromne, s báz艌ou a dobrým svedomím, aby sa tí, 膷o tupia vá拧 dobrý 啪ivot v Kristovi, zahanbili práve v tom, z 膷oho vás oso膷ujú.

Ohlasovanie je pre sú膷asnú dobu

28. pokra膷ovanie cyklu katechéz o Evanjeliza膷nom nad拧ení: apo拧tolskej horlivosti veriaceho 膷loveka, 29. november 2023

Drahí bratia a sestry,

minule sme videli, 啪e kres钮anské ohlasovanie je 谤补诲辞蝉钮 a je pre v拧etkých; dnes sa pozrieme na tretí aspekt: je pre sú膷asnos钮.

Takmer v啪dy po膷u钮, 啪e sa o sú膷asnosti hovorí zle. Iste nie je núdza o dôvody na obavy v súvislosti s vojnami, klimatickými zmenami, svetovou nespravodlivos钮ou a migráciou, krízami v rodine a krízou nádeje. Vo v拧eobecnosti sa zdá, 啪e sú膷asnú dobu charakterizuje kultúra, ktorá 

kladie jednotlivca nad v拧etko a do centra v拧etkého stavia technológiu schopnú vyrie拧i钮 mnohé problémy a jej gigantický pokrok v mnohých oblastiach.

Zárove艌 v拧ak táto kultúra technicko-individuálneho pokroku vedie k potvrdzovaniu slobody, ktorá odmieta hranice a je 木ahostajná vo膷i tým, ktorí zaostávajú. A tak posiela ve木ké 木udské a拧pirácie napospas 膷asto nenásytnej logike ekonomiky s víziou 啪ivota, ktorá odmieta tých, ktorí neprodukujú a sna啪ia sa h木adie钮 za hranice imanentného. Mohli by sme dokonca poveda钮, 啪e sa nachádzame v prvej civilizácii v dejinách, ktorá sa globálne sna啪í organizova钮 木udskú spolo膷nos钮 bez prítomnosti Boha, sústre膹ujúc sa v obrovských mestách, ktoré zostávajú horizontálne, aj ke膹 majú závratné mrakodrapy.

Prichádza mi na um rozprávanie o meste Babylon a jeho ve啪i (porov. Gn 11, 1 - 9). V 艌om sa rozpráva o spolo膷enskom projekte obetovania ka啪dej individuality produktivite kolektívu. 慕udstvo hovorí len jedným jazykom - mohli by sme poveda钮, 啪e má 鈥瀠nifikované myslenie鈥�-, je akoby zahalené do akéhosi v拧eobecného u膷arovania, ktoré pohlcuje jedine膷nos钮 ka啪dého do bubliny uniformity.

Vtedy Boh zmiatol jazyky, to znamená, 啪e znovu nastolil rozdiely, znovu vytvoril podmienky na rozvoj jedine膷nosti, o啪ivil mnohorakos钮 tam, kde by ideológia chcela presadi钮 jednotvárnos钮. Pán tie啪 vyviedol 木udstvo z jeho delíria v拧emohúcnosti: 鈥瀞pravme si tak pomník鈥�, pový拧enecky hovoria obyvatelia Babylonu (v. 4), ktorí sa chcú dosta钮 a啪 do neba, aby sa postavili na miesto Boha. Sú to v拧ak nebezpe膷né, odcudzujúce, ni膷ivé ambície a Pán tým, 啪e tieto o膷akávania zmätie, ochráni 木udstvo, zabráni avizovanej katastrofe.

Tento príbeh sa naozaj zdá by钮 aktuálny: aj dnes sa súdr啪nos钮 namiesto bratstva a pokoja 膷asto zakladá na ambíciách, nacionalizme, homologizácii a technicko-ekonomických 拧truktúrach, ktoré v拧tepujú presved膷enie, 啪e Boh je bezvýznamný a zbyto膷ný: ani nie tak preto, 啪e sa 膷lovek usiluje o vä膷拧ie poznanie, ale predov拧etkým kvôli vä膷拧ej moci. Je to poku拧enie, ktoré preniká do ve木kých výziev dne拧nej kultúry.

V Evangelii gaudium som sa pokúsil opísa钮 niektoré z nich (porov. 膷. 52 - 75), ale predov拧etkým som pozval k 鈥瀍vanjelizácii, ktorá predstaví nové spôsoby nadväzovania vz钮ahov s Bohom, s 木u膹mi i so 啪ivotným prostredím a ktorá o啪iví základné hodnoty. Je nevyhnutné prís钮 tam, kde sa formujú nové rozprávania a vzory, zasiahnu钮 Je啪i拧ovým slovom najhlb拧ie jadrá du拧e miest.鈥� (膷. 74).

Inými slovami, Je啪i拧a mo啪no ohlasova钮 len tak, 啪e 膷lovek obýva kultúru svojej doby; a v啪dy má v srdci slová apo拧tola Pavla o dne拧ku: 鈥濰木a, teraz je milostivý 膷as, teraz je de艌 spásy!鈥� (2 Kor 6, 2). Preto nie je potrebné dáva钮 do kontrastu dne拧ok s alternatívnymi víziami z minulosti. Nesta膷í ani len zopakova钮 nadobudnuté nábo啪enské presved膷enia, ktoré, akoko木vek sú pravdivé, sa s odstupom 膷asu stávajú abstraktnými. Pravda sa nestáva dôveryhodnej拧ou preto, 啪e 膷lovek pri jej vyslovení zvý拧i hlas, ale preto, 啪e ju dosved膷uje svojím 啪ivotom.

Apo拧tolská horlivos钮 nikdy nie je len opakovaním nadobudnutého 拧týlu, ale svedectvom, 啪e evanjelium je tu pre nás dnes 啪ivé. Uvedomujúc si to, pozerajme sa preto na na拧u dobu a na拧u kultúru ako na dar. Sú na拧e a evanjelizova钮 ich neznamená súdi钮 ich z dia木ky, ani stá钮 na balkóne a kri膷a钮 meno Je啪i拧, ale vyjs钮 do ulíc, ís钮 na miesta, kde 木udia 啪ijú, nav拧tevova钮 priestory, kde 木udia trpia, pracujú, 拧tudujú a uva啪ujú, obýva钮 kri啪ovatky, kde sa 木udské bytosti delia o to, 膷o má zmysel pre ich 啪ivot.

Znamená to by钮 ako Cirkev 鈥瀔vasom dialógu, stretnutia, jednoty. Napokon, samotné formulácie na拧ej viery sú ovocím dialógu a stretnutia medzi rôznymi kultúrami, spolo膷enstvami a úradmi. Nesmieme sa bá钮 dialógu: naopak, práve konfrontácia a kritika nám pomáhajú uchráni钮 teológiu pred premenou na ideológiu鈥� (Príhovor na 5. národnej konferencii talianskej cirkvi, Florencia, 10. novembra 2015).

Je potrebné postavi钮 sa na kri啪ovatky dne拧nej doby. Opusti钮 ich by ochudobnilo evanjelium a zredukovalo Cirkev na sektu. Na druhej strane ich 膷asté nav拧tevovanie pomáha nám kres钮anom obnoveným spôsobom pochopi钮 prí膷iny na拧ej nádeje, vy钮a啪i钮 z pokladu viery 鈥瀡ecí nové i staré鈥� (Mt 13, 52) a podeli钮 sa o ne. Stru膷ne povedané, viac ako chcie钮 obráti钮 dne拧ný svet, potrebujeme obráti钮 pastoráciu, aby lep拧ie steles艌ovala evanjelium v dne拧nej dobe (porov. Evangelii gaudium, 25). Osvojme si Je啪i拧ovu tú啪bu: pomáha钮 spolupútnikom, aby nestratili tú啪bu po Bohu, aby mu otvorili svoje srdce a na拧li jediného, ktorý dnes a v啪dy dáva 膷loveku pokoj a 谤补诲辞蝉钮.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)