蜜桃交友

Pápe? vo svojej katechéze zároveň zdôraznil, ?e práve tento sú?asný svet musíme oslovi? Bo?ím slovom, a to sa nedá urobi? zvonku. Je?i?a mô?eme ohlasova? len vtedy, ak ?ijeme v kultúre na?ej doby, na kri?ovatke modernosti.

Napriek tomu, ?e pápe? Franti?ek stále bojuje s chrípkou, bol prítomný na audiencii a pozdravil veriacich. Av?ak katechézu pre?ítal Mons. Filippo Ciampanelli zo ?tátneho sekretariátu. Pokra?oval v sérii úvah in?pirovaných exhortáciou Evangelii gaudium. Tentoraz vyzdvihol skuto?nos?, ?e evanjelium je ur?ené pre na?u dobu. 

Úvodom ku katechéze bolo biblické ?ítanie z Prvého Petrovho listu (1 Pt 3,15-16):

Uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obháji? sa pred ka?dým, kto vás vyzýva zdôvodni? nádej, ktorá je vo vás. Robte to v?ak skromne, s bázňou a dobrým svedomím, aby sa tí, ?o tupia vá? dobrý ?ivot v Kristovi, zahanbili práve v tom, z ?oho vás oso?ujú.

Ohlasovanie je pre sú?asnú dobu

28. pokra?ovanie cyklu katechéz o Evanjeliza?nom nad?ení: apo?tolskej horlivosti veriaceho ?loveka, 29. november 2023

Drahí bratia a sestry,

minule sme videli, ?e kres?anské ohlasovanie je rados? a je pre v?etkých; dnes sa pozrieme na tretí aspekt: je pre sú?asnos?.

Takmer v?dy po?u?, ?e sa o sú?asnosti hovorí zle. Iste nie je núdza o dôvody na obavy v súvislosti s vojnami, klimatickými zmenami, svetovou nespravodlivos?ou a migráciou, krízami v rodine a krízou nádeje. Vo v?eobecnosti sa zdá, ?e sú?asnú dobu charakterizuje kultúra, ktorá 

kladie jednotlivca nad v?etko a do centra v?etkého stavia technológiu schopnú vyrie?i? mnohé problémy a jej gigantický pokrok v mnohých oblastiach.

Zároveň v?ak táto kultúra technicko-individuálneho pokroku vedie k potvrdzovaniu slobody, ktorá odmieta hranice a je ?ahostajná vo?i tým, ktorí zaostávajú. A tak posiela ve?ké ?udské a?pirácie napospas ?asto nenásytnej logike ekonomiky s víziou ?ivota, ktorá odmieta tých, ktorí neprodukujú a sna?ia sa h?adie? za hranice imanentného. Mohli by sme dokonca poveda?, ?e sa nachádzame v prvej civilizácii v dejinách, ktorá sa globálne sna?í organizova? ?udskú spolo?nos? bez prítomnosti Boha, sústre?ujúc sa v obrovských mestách, ktoré zostávajú horizontálne, aj ke? majú závratné mrakodrapy.

Prichádza mi na um rozprávanie o meste Babylon a jeho ve?i (porov. Gn 11, 1 - 9). V ňom sa rozpráva o spolo?enskom projekte obetovania ka?dej individuality produktivite kolektívu. ?udstvo hovorí len jedným jazykom - mohli by sme poveda?, ?e má ?unifikované myslenie“-, je akoby zahalené do akéhosi v?eobecného u?arovania, ktoré pohlcuje jedine?nos? ka?dého do bubliny uniformity.

Vtedy Boh zmiatol jazyky, to znamená, ?e znovu nastolil rozdiely, znovu vytvoril podmienky na rozvoj jedine?nosti, o?ivil mnohorakos? tam, kde by ideológia chcela presadi? jednotvárnos?. Pán tie? vyviedol ?udstvo z jeho delíria v?emohúcnosti: ?spravme si tak pomník“, pový?enecky hovoria obyvatelia Babylonu (v. 4), ktorí sa chcú dosta? a? do neba, aby sa postavili na miesto Boha. Sú to v?ak nebezpe?né, odcudzujúce, ni?ivé ambície a Pán tým, ?e tieto o?akávania zmätie, ochráni ?udstvo, zabráni avizovanej katastrofe.

Tento príbeh sa naozaj zdá by? aktuálny: aj dnes sa súdr?nos? namiesto bratstva a pokoja ?asto zakladá na ambíciách, nacionalizme, homologizácii a technicko-ekonomických ?truktúrach, ktoré v?tepujú presved?enie, ?e Boh je bezvýznamný a zbyto?ný: ani nie tak preto, ?e sa ?lovek usiluje o vä??ie poznanie, ale predov?etkým kvôli vä??ej moci. Je to poku?enie, ktoré preniká do ve?kých výziev dne?nej kultúry.

V Evangelii gaudium som sa pokúsil opísa? niektoré z nich (porov. ?. 52 - 75), ale predov?etkým som pozval k ?evanjelizácii, ktorá predstaví nové spôsoby nadväzovania vz?ahov s Bohom, s ?u?mi i so ?ivotným prostredím a ktorá o?iví základné hodnoty. Je nevyhnutné prís? tam, kde sa formujú nové rozprávania a vzory, zasiahnu? Je?i?ovým slovom najhlb?ie jadrá du?e miest.“ (?. 74).

Inými slovami, Je?i?a mo?no ohlasova? len tak, ?e ?lovek obýva kultúru svojej doby; a v?dy má v srdci slová apo?tola Pavla o dne?ku: ?H?a, teraz je milostivý ?as, teraz je deň spásy!“ (2 Kor 6, 2). Preto nie je potrebné dáva? do kontrastu dne?ok s alternatívnymi víziami z minulosti. Nesta?í ani len zopakova? nadobudnuté nábo?enské presved?enia, ktoré, akoko?vek sú pravdivé, sa s odstupom ?asu stávajú abstraktnými. Pravda sa nestáva dôveryhodnej?ou preto, ?e ?lovek pri jej vyslovení zvý?i hlas, ale preto, ?e ju dosved?uje svojím ?ivotom.

Apo?tolská horlivos? nikdy nie je len opakovaním nadobudnutého ?týlu, ale svedectvom, ?e evanjelium je tu pre nás dnes ?ivé. Uvedomujúc si to, pozerajme sa preto na na?u dobu a na?u kultúru ako na dar. Sú na?e a evanjelizova? ich neznamená súdi? ich z dia?ky, ani stá? na balkóne a kri?a? meno Je?i?, ale vyjs? do ulíc, ís? na miesta, kde ?udia ?ijú, nav?tevova? priestory, kde ?udia trpia, pracujú, ?tudujú a uva?ujú, obýva? kri?ovatky, kde sa ?udské bytosti delia o to, ?o má zmysel pre ich ?ivot.

Znamená to by? ako Cirkev ?kvasom dialógu, stretnutia, jednoty. Napokon, samotné formulácie na?ej viery sú ovocím dialógu a stretnutia medzi rôznymi kultúrami, spolo?enstvami a úradmi. Nesmieme sa bá? dialógu: naopak, práve konfrontácia a kritika nám pomáhajú uchráni? teológiu pred premenou na ideológiu“ (Príhovor na 5. národnej konferencii talianskej cirkvi, Florencia, 10. novembra 2015).

Je potrebné postavi? sa na kri?ovatky dne?nej doby. Opusti? ich by ochudobnilo evanjelium a zredukovalo Cirkev na sektu. Na druhej strane ich ?asté nav?tevovanie pomáha nám kres?anom obnoveným spôsobom pochopi? prí?iny na?ej nádeje, vy?a?i? z pokladu viery ?vecí nové i staré“ (Mt 13, 52) a podeli? sa o ne. Stru?ne povedané, viac ako chcie? obráti? dne?ný svet, potrebujeme obráti? pastoráciu, aby lep?ie stelesňovala evanjelium v dne?nej dobe (porov. Evangelii gaudium, 25). Osvojme si Je?i?ovu tú?bu: pomáha? spolupútnikom, aby nestratili tú?bu po Bohu, aby mu otvorili svoje srdce a na?li jediného, ktorý dnes a v?dy dáva ?loveku pokoj a rados?.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)