Sv?t? Otec obnovil stredaj?ie audiencie, zhrnul svoju p¨²? do Kanady
V tropických augustových teplotách na stretnutie pápe?a s pútnikmi z rozli?ných krajín sveta poslú?ila klimatizovaná Aula Pavla VI. Svätý Otec sa na pódiu pohyboval za pomoci pali?ky.
Pápe? sa podelil aj s náro?nými okamihmi kajúcej púte, ke? medzi severskými Inuitmi na?úval bolesti star?ích ?udí, ktorí pri?li o
svoje deti a nevedeli, kde skon?ili. Bolo to ako dostáva? zauchá, priznal sa pápe? so slovami: ?Bola to ve?mi bolestivá chví?a, ale bolo treba nastavi? tvár: musíme nastavi? tvár zo?i-vo?i na?im pochybeniam, na?im hriechom¡°.
Do Kanady sa Petrov nástupca vydal predov?etkým za pôvodnými obyvate?mi, aby im vyjadril svoju blízkos? a boles? a poprosil ich o odpustenie za krivdy spôsobené kres?anmi, ktorí v minulosti spolupracovali na politikách násilnej asimilácie vtedaj?ích vlád. Zárove¨¾ vyzdvihol schopnos? pôvodných obyvate?ov Kanady ?i? v harmónii so stvorenstvom, v ?om mô?u by? príkladom pre v?etkých.
?Treba obnovi? harmóniu medzi modernos?ou a kultúrami predkov, medzi sekularizáciou a duchovnými hodnotami¡°, zdôraznil Svätý Otec vo svojom zhrnutí a vyslovil ?i?enie pre v?etky domorodé národy sveta:
?Nech je pevnos? a pokojné konanie pôvodných obyvate?ov Kanady príkladom pre v?etky pôvodné národy, aby sa neuzatvárali do seba, ale ponúkli svoj nenahradite?ný príspevok pre bratskej?ie ?udstvo, ktoré by vedelo milova? stvorenstvo a Stvorite?a, v harmónii so stvorenstvom, v harmónii so v?etkými.¡°
Apel v súvislosti s Libanonom
Svätý Otec v závere generálnej audiencie vyslovil apel v súvislosti s Libanonom, ktorý si zajtra pripomenie druhé výro?ie ni?ivej explózie v bejrútskom prístave. Výbuch zo 4. augusta 2020 si vy?iadal viac ne? 200 m?tvych a vy?e ?es?tisíc zranených:
?Na zajtra pripadne druhé výro?ie výbuchu v bejrútskom prístave. Moje my?lienky smerujú k rodinám obetí tejto katastrofálnej udalosti a k milovanému libanonskému ?udu: modlím sa, aby nikomu nechýbala útecha viery i posila zo spravodlivosti a pravdy, ktorú nikdy neslobodno ukrýva?.
Dúfam, ?e Libanon bude s pomocou medzinárodného spolo?enstva aj na?alej krá?a? po ceste ?znovuzrodenia¡° a ?e zostane verný svojmu povolaniu by? krajinou pokoja a pluralizmu, kde mô?u spolo?enstvá rôznych nábo?enstiev ?i? v bratstve.¡°
Svätý Otec v závere generálnej audiencie pozdravil deti, ktoré nav?tevujú vatikánsky letný prázdninový program. Prímestský tábor pre deti vatikánskych zamestnancov má podujatia aj priamo v Aule Pavla VI.
Katechéza: Apo?tolská cesta do Kanady
Biblický úryvok na úvod katechézy bol odkazom na ve?kono?nú skúsenos? emauzských u?eníkov:
«V ten de¨¾ i?li dvaja z nich do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená ?es?desiat stadií, a zhovárali sa o v?etkom, ?o sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spolo?ne uva?ovali, priblí?il sa k nim sám Je?i? a i?iel s nimi» (Lk 24,13-15).
Drahí bratia a sestry, dobrý de¨¾!
Dnes by som sa s vami rád podelil o nieko?ko úvah o apo?tolskej ceste, ktorú som uskuto?nil v uplynulých d¨¾och v Kanade. I?lo o cestu, ktorá sa odli?ovala od tých ostatných. V skuto?nosti hlavným cie?om bolo stretnú? sa s pôvodnými obyvate?mi, aby som im vyjadril moju blízkos? a moju boles? a poprosil ich o odpustenie za krivdy, ktoré im spôsobili kres?ania, vrátane mnohých katolíkov, ktorí v minulosti spolupracovali na politikách násilnej asimilácie a zrovnávania zo strany vtedaj?ích vlád.
V tomto zmysle sa v Kanade za?alo s písaním novej kapitoly cesty, ktorú u? nejaký ?as uskuto?¨¾uje Cirkev spolu s domorodým obyvate?stvom. Napovedá to aj motto apo?tolskej cesty ?Krá?a? spolo?ne¡°. Ide o cestu zmierenia, uzdravovania, ktorá predpokladá historické poznanie, na?úvanie pre?iv?ím, vstúpenie si do svedomia a predov?etkým obrátenie, zmenu mentality. Toto dôkladnej?ie skúmanie ukazuje, ?e na jednej strane niektorí mu?i a ?eny Cirkvi patrili k najrozhodnej?ím a najodvá?nej?ím zástancom dôstojnosti pôvodných obyvate?ov, bránili ich a prispievali k poznaniu ich jazykov a kultúr, no na druhej strane, ?ia?, nechýbali kres?ania, ?i?e k¨¾azi, reho?níci, reho?ní?ky, laici, ktorí sa podie?ali na programoch, ktoré sú, ako dnes chápeme, neprijate?né a zárove¨¾ v rozpore s evanjeliom. Za toto som ?iel prosi? o odpustenie v mene Cirkvi.
Bola to teda kajúca pú?. Mnoho chví? bolo radostných, no zmysel a tón celého podujatia sa niesol v znamení zamyslenia, pokánia a zmierenia. Pred ?tyrmi mesiacmi som vo Vatikáne prijal v jednotlivých skupinách zástupcov pôvodných národov. Bolo to celkovo ?es? stretnutí, ktoré poslú?ili na prípravu tohto stretnutia.
Hlavné etapy púte boli tri: prvá v Edmontone v západnej ?asti krajiny. Druhá v Québecu, na východe. A tretia na severe, v Iqaluite, asi 300 km od polárneho kruhu. Prvé stretnutie sa konalo v Maskwacise, ?o znamená ?Medvedie v??ky¡° ¨C kde sa z celej krajiny zi?li vedúci predstavitelia a ?lenovia hlavných domorodých skupín ¨C tzv. First Nations, Métisov a Inuitov. Spolo?ne sme uchovávali pamä?: dobrú spomienku na tisícro?nú históriu týchto národov ?ijúcich v harmónii s ich krajinou: toto patrí k tomu najkraj?iemu u pôvodných národov ¨C harmónia s krajinou. Nikdy nezneva?ova? stvorenstvo, by? v harmónii so zemou. Zárove¨¾ sme zhroma?dili bolestné spomienky na zneu?ívania, ktorým boli vystavení, a to aj v reziden?ných ?kolách, v dôsledku politík kultúrnej asimilácie.
Na pamä? nadviazal druhý krok na?ej cesty: krok zmierenia. Nie kompromis medzi nami ¨C to by bola ilúzia, nie?o umelo nainscenované ¨C ale necha? sa zmieri? Kristom, ktorý je na?ím pokojom (porov. Ef 2,14). Vychádzali sme pritom zo symbolu stromu, ktorý je ústredným prvkom ?ivota a symboliky pôvodných národov.
Pamä?, zmierenie, a napokon uzdravenie. Tento tretí krok cesty sme urobili na brehu Jazera sv. Anny, práve na sviatok svätých Joachima a Anny. V?etci mô?eme ?erpa? z Krista, prame¨¾a ?ivej vody - a tam, v Je?i?ovi, sme videli blízkos? Otca, ktorý nám dáva uzdravenie rán i odpustenie hriechov.
Z tejto cesty pamäte, zmierenia a uzdravenia vyviera nádej pre Cirkev, v Kanade i v?ade inde. A je tu symbol emauzských u?eníkov, ktorí po tom, ako krá?ali so vzkrieseným Je?i?om: s ním a v?aka nemu pre?li od zlyhania k nádeji (porov. Lk 24,13-35).
Ako som povedal na za?iatku, spolo?né krá?anie s domorodými obyvate?mi bolo nosnou osou tejto apo?tolskej cesty. K nemu sa pridali dve stretnutia s miestnou cirkvou a s verejnými predstavite?mi krajiny, ktorým by som chcel opätovne vyjadri? úprimnú v?aku za ich ve?kú ochotu a srde?né prijatie, ktoré venovali mne i mojim spolupracovníkom. A rovnako v?aka aj biskupom.
Pred ?tátnymi predstavite?mi, hlavami domorodých národov a diplomatickým zborom som zopakoval aktívnu vô?u Svätej stolice a miestnych katolíckych komunít podporova? pôvodné kultúry prostredníctvom vhodných duchovných programov a pozornosti k zvykom a jazykom týchto národov. Zárove¨¾ som skon?tatoval, ?e koloniálna mentalita je dnes prítomná v rôznych formách ideologických kolonizácií, ktoré ohrozujú tradície, históriu a nábo?enské putá národov, splo??ujú rozdiely, sústre?ujú sa len na prítomnos? a ?asto zanedbávajú povinnosti vo?i tým najslab?ím a najkrehkej?ím.
Ide teda o obnovenie zdravej rovnováhy, o obnovenie harmónie, ktorá je viac ne? rovnováha, je nie?ím iným ¨C ide o obnovenie harmónie medzi modernos?ou a kultúrami predkov, medzi sekularizáciou a duchovnými hodnotami. A toto je priamou výzvou pre misiu Cirkvi, ktorá je poslaná do celého sveta dosved?ova? a ?zasieva?¡° univerzálne bratstvo, ktoré re?pektuje a podporuje lokálny rozmer s jeho mnohorakým bohatstvom (porov. enc. Fratelli tutti, 142-153).
U? som to povedal, ale rád by som zopakoval svoje po?akovanie ob?ianskym autoritám, pani generálnej guvernérke, pánovi premiérovi, predstavite?om miest, ktoré som nav?tívil: ve?mi im ?akujem za spôsob, akým podporili realizáciu úmyslov a ?inov, ktoré som spomenul. A chcem sa po?akova? aj biskupom, a to predov?etkým za jednotu episkopátu: naplni? ciele cesty umo?nilo to, ?e biskupi boli jednotní, a tam, kde je jednota, tam sa dá ís? vpred. Preto by som to chcel zdôrazni? a po?akova? sa kanadským biskupom za túto jednotu.
A v znamení nádeje sa nieslo posledné stretnutie, v kraji Inuitov, s mladými ?u?mi a seniormi. A ubezpe?ujem vás, ?e na týchto stretnutiach, najmä na tom poslednom, som musel pocíti? boles? tých ?udí ako zauchá: boles? star?ích ?udí, ktorí pri?li o svoje deti a nevedeli, kde skon?ili kvôli tejto politike asimilácie. Bola to ve?mi bolestivá chví?a, ale bolo treba nastavi? tvár: musíme nastavi? tvár zo?i-vo?i na?im pochybeniam, na?im hriechom.
Aj v Kanade sú mláde? a seniori dvoma k?ú?ovými skupinami, sú znamením doby: mladí a seniori v dialógu, aby krá?ali spolo?ne dejinami medzi pamä?ou a proroctvom, ktoré sú v súzvuku. Nech je pevnos? a mierumilovné konanie pôvodných obyvate?ov Kanady príkladom pre v?etky pôvodné národy, aby sa neuzatvárali do seba, ale ponúkli svoj nenahradite?ný príspevok pre bratskej?ie ?udstvo, ktoré by vedelo milova? stvorenstvo a Stvorite?a, v harmónii so stvorenstvom, v harmónii so v?etkými.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu ¨C Pope)
-mh, zk, jb-
Aktualizované 3. augusta 2022 15:20
?akujeme, ?e ste si pre?¨ªtali tento ?l¨¢nok. Ak chcete by? informovan¨ª o novink¨¢ch, prihl¨¢ste sa na odber noviniek kliknut¨ªm sem.
