蜜桃交友

Do auly vo?iel Svätý Otec opierajúc sa o pali?ku. V prvých radoch bol tentoraz vä??í po?et mladoman?elských párov, ktoré mali mo?nos? prís? si v závere na pódium po jeho po?ehnanie. Celkom na záver Svätý Otec prechádzal na vozí?ku pomedzi pútnikov, medzi ktorými nechýbali ani Slováci.

V príhovore pápe? Franti?ek nazna?il, ?e jeho katechetický cyklus o zmysle a hodnote staroby sa blí?i k záveru. Dne?nej 16-tej ?asti dal biblické motto: «Idem vám pripravi? miesto» (porov. Jn 14,2). O ?ase staroby hovoril ako o príprave na prechod do ve?nosti. ??o je tou pravou cie?ovou stanicou ?ivota?“ - opýtal sa prítomných.  Ponúkol im aj odpove?: ?Miesto pri stole s Bohom“.

?Ná? ?ivot nie je ur?ený na to, aby sa uzavrel do seba, do pomyselnej pozemskej dokonalosti: je ur?ený na to, aby pre?iel ?alej, cez prechod smrti – preto?e smr? je prechodom. Na?e stabilné miesto, na?a cie?ová stanica toti? nie je tu, je pri Pánovi, tam kde on prebýva naveky.“

Pápe? hovoril o ?ivote ako o ??ase iniciácie pre ?ivot v plnosti“, ktorý sa naplní len v Bohu:

?Tu, na zemi, sa za?ína proces ná?ho ?noviciátu“: sme u?ňami ?ivota, ktorí sa uprostred tisícok ?a?kostí u?ia oceni? Bo?í dar, cti? si zodpovednos? deli? sa s ním a priná?a? jeho ovocie v?etkým. ?as ?ivota na zemi je milos?ou tohto prechodu.“

?pecifickú cirkevnú úlohu seniorov nazval pápe? Franti?ek ?ministérium o?akávania Pána“, ktoré je svedectvom viery:

?Staroba, pre?ívaná v o?akávaní Pána, 

sa mô?e sta? naplnenou ?apológiou“ viery, ktorá dáva zdôvodnenie na?ej nádeji pre v?etkých. ... Starí ?udia sú prís?ubom, svedectvom prís?ubu: to lep?ie má e?te len prís?. Je to ako posolstvo veriaceho starca ?i starenky: to lep?ie má e?te len prís?. Nech nám Boh v?etkým udelí takú starobu, ktorá je tohto schopná!“

V závere?ných pozdravoch jednotlivým geograficko-jazykovým oblastiam sveta pápe? vyslovil nieko?ko prejavov solidarity:

?Myslím aj na ?ud Ukrajiny, ktorý e?te stále trpí touto krutou vojnou. A modlime sa tie? za migrantov, ktorí neustále prichádzajú.“

V pozdrave po ?panielsky pápe? vyjadril solidaritu obyvate?om Kuby, ktorých 5. augusta zasiahla explózia palivových zásobníkov v Matanzase.

V úvode generálnej audiencie zaznel vo viacerých jazykoch biblický úryvok:

«Nech sa vám srdce nevzru?uje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo, bol by som vám povedal, ?e vám idem pripravi? miesto?! Ke? odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.» (Jn 14,1-3)

«Idem vám pripravi? miesto» (porov. Jn 14,2) - Staroba, ?as nasmerovaný k naplneniu

16. pokra?ovanie cyklu katechéz O starobe

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

Sme u? pri posledných katechézach venovaných starobe. Dnes vstúpime do dojímavej intimity Je?i?ovej rozlú?ky s jeho najbli??ími, o ktorej sa podrobne pí?e v Jánovom evanjeliu. Rozlú?ková re? sa za?ína slovami útechy a prís?ubu: «Nech sa vám srdce nevzru?uje» (14,1); «Ke? odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja» (14,3). Aké krásne sú tieto Pánove slová.

Krátko predtým Je?i? povedal Petrovi: «pôjde? za mnou neskôr» (13,36), ?ím mu pripomenul, ?e bude prechádza? krehkos?ou svojej viery. ?as ?ivota, ktorý zostáva u?eníkom, bude nevyhnutne prechodom cez krehkos? svedectva a náro?né výzvy bratstva. Ale bude to aj prechodom cez odu?evňujúce po?ehnania viery: «Kto verí vo mňa, bude kona? skutky, aké ja konám, ba bude kona? e?te vä??ie» (14,12). Pomyslite, aký je toto prís?ub! Neviem, ?i sa nad zamý??ame a? do h?bky, ?o tomu veríme naplno! Neviem, myslím, ?e niekedy nie...

Staroba je priaznivým obdobím pre dojímavé a radostné svedectvo tohto o?akávania. Star?í mu? ?i ?ena sú v o?akávaní, o?akávajú stretnutie. V starobe sa skutky viery, ktoré nás i iných pribli?ujú k Bo?iemu krá?ovstvu, dostávajú u? za hranicu kapacity energie, slov a rozmachu mladosti a zrelého veku. Av?ak práve takto e?te viac zvidite?ňujú prís?ub skuto?ného cie?a ?ivota. A ?o je tou pravou cie?ovou stanicou ?ivota? Miesto pri stole s Bohom, v Bo?om svete. Bolo by zaujímavé pozrie? sa, ?i v miestnych cirkvách existuje nejaký ?pecifický odkaz, ktorý dodáva ?ivos? tejto osobitnej slu?be ?akania na Pána - je to slu?ba, ministérium o?akávania Pána – povzbudzovaním individuálnych chariziem a komunitotvorných kvalít starého ?loveka. 

Taká staroba, ktorá je pohltená sk?ú?enos?ou z nevyu?itých príle?itostí, priná?a sk?ú?enos? sebe i v?etkým. Naopak, staroba pre?ívaná s milotou, s úctou k reálnemu ?ivotu, definitívne prekonáva ten omyl, ?e je potrebné vysta?i? si sám a s vlastným úspechom. Prekonáva dokonca aj ten omyl, ?e Cirkev by sa mala prispôsobi? svetskému zmý??aniu a mala by ma? vo svojej moci dokonalos? a naplnenie.

Ke? sa oslobodzujeme od tejto domnienky, potom je ?as starnutia, ktorý nám Boh dáva k dispozícii, u? sám osebe jedným z tých ?e?te vä??ích“ diel, o ktorých hovorí Je?i?. V skuto?nosti tu ide o dielo, ktoré Je?i?ovi nebolo dané uskuto?ni?: jeho smr?, zm?tvychvstanie a nanebovstúpenie ho umo?nili nám!

Pamätajme, ?e ??as je nadradený priestoru“. To je zákon iniciácie. Ná? ?ivot nie je ur?ený na to, aby sa uzavrel do seba, do pomyselnej pozemskej dokonalosti: je ur?ený na to, aby pre?iel ?alej, cez prechod smrti – preto?e smr? je prechodom. Na?e stabilné miesto, na?a cie?ová stanica toti? nie je tu, je pri Pánovi, tam kde on prebýva naveky.

Tu, na zemi, sa za?ína proces ná?ho ?noviciátu“: sme u?ňami ?ivota, ktorí sa uprostred tisícok ?a?kostí u?ia oceni? Bo?í dar, cti? si zodpovednos? deli? sa s ním a priná?a? jeho ovocie v?etkým. ?as ?ivota na zemi je milos?ou tohto prechodu. Domý??avos?, ?e zastavíme ?as – tú?ba po ve?nej mladosti, neobmedzenom blahobyte, po absolútnej moci – je nielen nemo?ná, ale aj blúznivá.

Na?a existencia na zemi je ?asom iniciácie, uvedenia do ?ivota: je to ?ivot, ale taký, ktorý ?a vedie vpred k pln?iemu ?ivotu, iniciáciou pre ten pln?í. Je to ?ivot, ktorý nachádza naplnenie len v Bohu. Sme nedokonalí od za?iatku a zostaneme nedokonalí a? do konca. V naplnení Bo?ieho prís?ubu sa tento vz?ah obracia: ten Bo?í priestor, ktorý nám Je?i? pripravuje s plnou starostlivos?ou, je nadradený ?asu ná?ho smrte?ného ?ivota.

V?imnime si: staroba pribli?uje nádej na toto naplnenie. Staroba u? definitívne pozná význam ?asu a obmedzenia miesta, v ktorom pre?ívame svoju iniciáciu. Týmto je staroba múdra: starí ?udia sú týmto múdri. Z tohto dôvodu je vierohodná, ke? nás pozýva te?i? sa z plynutia ?asu: nie je to hrozba, je to prís?ub. Staroba je u??achtilá, nepotrebuje sa lí?i?, aby ukázala svoju u??achtilos?. Mo?no ?e lí?enie nastupuje vtedy, ke? u??achtilos? chýba. Staroba je vierohodná, ke? vyzýva k radosti z plynutia ?asu: nu? ?as plynie a nie je to hrozba, ale prís?ub. Staroba, ktorá znovu objavuje h?bku poh?adu viery, nie je svojou povahou konzervujúca, ako o nej vravia!

Svet Boha je nekone?ný priestor, v ktorom plynutie ?asu u? nemá váhu. A práve pri Poslednej ve?eri sa Je?i? upriamil na tento cie?, ke? povedal u?eníkom: «Odteraz u? nebudem pi? z tohto plodu vini?a a? do dňa, ke? ho budem pi? s vami nový v krá?ovstve svojho Otca» (Mt 26,29). Urobil presah. V na?om kázaní je raj ?asto oprávnene plný bla?enosti, svetla a lásky. Mo?no mu chýba trochu ?ivota. Je?i? v podobenstvách hovoril o Bo?om krá?ovstve, dávajúc do toho viac ?ivota. Nie sme u? my sami toho schopní, ke? hovoríme o ?ivote, ktorý pokra?uje?

Drahí bratia a sestry, staroba, pre?ívaná v o?akávaní Pána, sa mô?e sta? naplnenou ?apológiou“ viery, ktorá dáva zdôvodnenie na?ej nádeji pre v?etkých (porov. 1 Pt 3,15). Preto?e staroba zvidite?ňuje Je?i?ov prís?ub, ke? sa upriamuje na Sväté mesto, o ktorom hovorí kniha Zjavenia (kapitoly 21-22).

Staroba je fáza ?ivota, ktorá je najvhodnej?ia na ?írenie radostnej zvesti, ?e ?ivot je iniciáciou pre definitívne naplnenie. Starí ?udia sú prís?ubom, svedectvom prís?ubu. A to najlep?ie e?te len príde. Je to ako posolstvo veriaceho starca ?i starenky: to lep?ie má e?te len prís?. Nech nám Boh v?etkým udelí takú starobu, ktorá je tohto schopná!

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-jb, mh-

Aktualizované: 10.8.2022, 18:37