蜜桃交友

K hlavným etapám 37. apo拧tolskej cesty, k jej usporiadaniu, 拧týlu, obsahu i nádejam sa vyjadril páter Federico Lombardi SJ v rozhovore s Antonellou Palermovou z Pope v nede木u 31. júla, de艌 po návrate pápe啪a do Ríma.

- Aké celkové zhodnotenie by ste mohli vyjadri钮 na konci tejto kajúcej púte pápe啪a Franti拧ka?

Zdá sa mi, 啪e cesta skuto膷ne dosiahla svoje ciele, 啪e bola pripravená ve木mi súdr啪ne a jednotne. Nebola rozptýlená, mala ve木mi presnú vodiacu ni钮, dobre pripravenú. Pápe啪 urobil v拧etko, 膷o mal urobi钮, ak sa to tak dá poveda钮, ke膹 sa vydal na miesta tejto obrovskej krajiny s vô木ou spolupracova钮 s pôvodnými národmi a s celou kanadskou spolo膷nos钮ou, aby prispel k tomuto zmiereniu a vybudoval istý súlad, aby sa mohlo h木adie钮 do budúcnosti aj na základe nových vz钮ahov, plne re拧pektujúcich dôstojnos钮 a hodnoty ka啪dej zo zlo啪iek, ktoré sa stali sú膷as钮ou formovania tejto krajiny.

Pápe啪 dokázal zapoji钮 aj celé spolo膷enstvo kanadskej cirkvi. 

Zdá sa mi, 啪e naozaj pre拧iel ozajstnú cestu: cestu kajúceho uznania chýb, ktoré je v啪dy východiskom pre ka啪dé skuto膷né stretnutie s druhými a s Bohom. A dokázal privies钮 túto cestu k nádeji: nezostal uzavretý v uznaní hriechu, ale urobil svoj krok k zaanga啪ovaniu sa, pre啪ívanému nielen voluntaristicky, ale aj kres钮ansky, s ve木kou dôverou v silu Pánovho zm艜tvychvstania a ohlasovania evanjelia.

Pápe啪 dokázal svoje prejavy pretka钮 spomienkou na evanjelizáciu Kanady: pomyslime na postavu sv. Franti拧ka de Laval, ktorého sám pred pár rokmi kanonizoval, a na celú kres钮anskú tradíciu, ktorú priniesli ve木kí misionári prvej epochy a ktorá sa skonkretizovala v postave sv. Anny. Dotkol sa tak srdca tradi膷nej nábo啪nosti, 木udovej, ale pevne zakotvenej v Cirkvi. Skrátka, kajúca cesta, ktorá sa týka zneu啪ívania 膷i nedostatku úcty k pôvodným obyvate木om a ve木mi bolestnej zále啪itosti reziden膷ných 拧kôl, bola pretkaná ni钮ou nádeje, ktorú priniesla práve viera v Krista, skuto膷né ohlasovanie evanjelia.

A dosiahlo to a啪 k sú膷asnosti kanadskej spolo膷nosti. Boli tu ve木mi explicitné odkazy na tému sekularizácie kanadskej spolo膷nosti, ktorá viedla aj k oslabeniu schopnosti pozitívne a s dôverou 膷eli钮 spomenutému fenoménu. Stalo sa tak pripomenutím anga啪ovanosti významných kanadských autorov z posledného obdobia: Taylora, jedného z najvä膷拧ích znalcov sekularizácie a ve木kého katolíka, a Lonergana, jedného z najvä膷拧ích teológov minulého storo膷ia, ktorý sa hlboko zamý拧木al nad vz钮ahom medzi ohlasovaním viery a dne拧nou kultúrou. Znamená to teda, 啪e Kanada má v dejinách evanjelizácie star拧ie i moderné odkazy, ktoré mô啪u by钮 zdrojom odpovedí na dne拧né problémy alebo výzvy.

- Pápe啪 Franti拧ek povedal, 啪e Cirkev nie je ideou, ktorú treba v拧tepi钮, ale pohostinným domovom zmierenia. A varoval, 啪e postoj, ktorý 啪ivil diskriminácie, 鈥瀕en 钮a啪ko vymiera, dokonca aj z nábo啪enského h木adiska鈥�...

Ur膷ite. S ve木kou pokorou a konkrétnos钮ou 

si musíme uvedomi钮, 啪e ide o príhovory, princípy, postoje, ktoré treba neustále o啪ivova钮, preto啪e sú neustále spochyb艌ované, zabúdané. Nikdy si nesmieme namý拧木a钮, 啪e sme raz a nav啪dy zmenili srdce 膷loveka a priviedli ho na úrove艌 prekonávajúcu ka啪dý hriech a ka啪dú chybu. Krá膷anie pápe啪a, rovnako ako krá膷anie Cirkvi a nás v拧etkých, ktorí sa sna啪íme nasledova钮 tento Pánov príklad, sa musí v啪dy znova a znova obnovova钮, treba si pravdivo prizna钮 urobené chyby a usilova钮 sa zahoji钮 rany, ktoré na膹alej dávajú o sebe vedie钮.

V tejto súvislosti bola ve木mi silnou téma príhovoru pri jazere sv. Anny o vodách, ktoré lie膷ia. Aj v na拧ich dejinách sa stretávame so zlom, ktoré sa neustále objavuje a pred ktorým musíme by钮 varovaní, aby sme vytrvalo prekonávali jeho dôsledky a prejavy. Myslím, 啪e pápe啪 nám odovzdal posolstvo odvahy, dôvery a nádeje, ale tie啪, 啪e sa nemáme nazdáva钮, 啪e sme problémy definitívne vyrie拧ili. Kedy sa nám definitívne podarí vybudova钮 mier vo svete? V啪dy je tu poku拧enie rozdelenia, nenávisti, vojny a sebectva, a musíme tomu neustále 膷eli钮. Téma úcty k druhým, nepova啪ova钮 sa za nadradených, nás teda musí v啪dy sprevádza钮.

Je to nie膷o, 膷o kanadská spolo膷nos钮 v týchto rokoch ve木mi pre啪íva. Kauza reziden膷ných 拧kôl je bodom, ktorý sa dotýka prehodnotenia svedomia oh木adom úcty k odli拧nej kultúre a oh木adom formy výchovy, ktorá by nemala by钮 negáciou, ale skôr otvorenos钮ou a docenením.

- Ako by sme teda vo svetle toho, 膷o pápe啪 povedal a urobil po膷as týchto dní v Kanade, a povedala by som, 啪e aj vo svetle apo拧tolskej kon拧titúcie Praedicate evangelium, mali nanovo zamera钮 koncept inkulturácie viery?

Táto téma sprevádza Cirkev od Druhého vatikánskeho koncilu ve木mi kontinuálne a týka sa v拧etkých kultúr sveta: platí pre Latinskú Ameriku, Áziu, Afriku. Samozrejme, na ceste do Kanady sme to za啪ili v súvislosti s autochtónnymi kultúrami a ich hodnotami. Posledný príhovor k Inuitom bol pod木a môjho názoru skuto膷ným majstrovským dielom inkultura膷ného úsilia, preto啪e pápe啪 sa výslovne odvolal na hlavný nedávny dokument o hodnotách inuitskej kultúry, ktoré treba zachova钮 vo vz钮ahu k spolo膷nosti a meniacemu sa svetu. A odvolával sa na hodnoty evanjelia. Urobil vlastne pretkanie medzi ohlasovaním evanjelia a tradi膷nými hodnotami, ktoré sú膷asný svet spochyb艌oval. Urobil to 拧pecificky pre inuitskú kultúru.

Pova啪ujem to za nie膷o impozantné. 

V拧etci sme schopní hovori钮 o inkulturácii v拧eobecne, opakujeme to ka啪dý de艌, ale potom ju treba kona钮, a kona钮 ju znamená naozaj vá啪ne sa zaobera钮 tým, 膷o v ka啪dodennom 啪ivote daná kultúra znamená, ako sa prejavuje. A ako mô啪e ohlasovanie evanjelia e拧te viac valorizova钮 to, 膷o v tejto kultúre je, o膷is钮ujúc to eventuálne od prvkov, ktoré mô啪u a musia by钮 prekonané, privies钮 ju k 膹al拧iemu dozrievaniu a aj k vzájomnému podeleniu sa vo vz钮ahu s inými kultúrami.

V spolo膷nosti, akou je napríklad Kanada, ktorá je ve木mi bohatá na národy, ktoré prichádzajú s imigráciou, a ktoré sa zlievajú do neuverite木nej pestrosti, ís钮 a啪 do dôsledkov a sna啪i钮 sa uchopi钮 nejakú hodnotu, da钮 ju do vz钮ahu s evanjeliom a podeli钮 sa o 艌u tak, aby sa ukázal jej význam v sú膷asnom kontexte 鈥� napríklad z h木adiska environmentálnej výchovy alebo zachovania vz钮ahových hodnôt v rodine alebo medzi generáciami 鈥� tak to je ve木ká práca, ktorú treba vykona钮.

Povedal by som, 啪e pápe啪 nám tu dal konkrétny príklad. Potom to treba denne prehlbova钮 aj zo strany kanadskej cirkvi a v拧etkých 木udí, ktorí 啪ijú v kanadskej spolo膷nosti, ku ktorým sa pápe啪 priblí啪il svojou ú膷as钮ou, blízkos钮ou a srde膷nos钮ou, ktorá na v拧etkých zapôsobila a ktorá je skuto膷ne jeho ve木kým darom.

(Zdroj) -mh, jb-