蜜桃交友

V priestoroch miestnej Základnej ?koly Nakasuk sa pápe? Franti?ek súkromne stretol s nieko?kými bývalými ?iakmi indiánskych reziden?ných ?kôl, ktorí si na vlastnej ko?i odniesli dôsledky asimila?nej politiky niekdaj?ej kanadskej vlády, ktorej sú?as?ou bolo odtrhnutie detí od ich rodín a pôvodnej kultúry.

Svätý Otec venoval osobným stretnutiam s pre?iv?ími dostatok ?asu, aj za cenu posunutia následného stretnutia s miestnymi obyvate?mi. Tí si pre neho na pódiu pred ?kolskou budovou v tvare rozlo?itého iglu pripravili umelecký program s rázovitými hudobnými a tane?nými prejavmi svojej kultúry.

Pápe? v rozsiahlom príhovore, 

ktorý adresoval zvlá?? mláde?i, povzbudil chlapcov a diev?atá, aby pristupovali k ?ivotu s nádejou a opierali sa o hodnoty kres?anskej viery a ich tradi?nej kultúry. Dal im tri rady: krá?a? k tomu, ?o je hore, vychádza? na svetlo a vytvára? tím. Vyu?il pri tom symbol inuitskej olejovej lampy a spomenul aj kanadský národný ?port, ke? v povzbudení k tímovému duchu dal za príklad hviezdy ?enského ?adového hokeja Sarah Nurse a Marie-Philip Poulin. Okrem Svätého písma pápe? citoval aj tradi?né mravné zásady inuitskej kultúry ?i my?lienku Goetheho.

Odlet z Iqaluitu sa posunul o hodinu a 30 minút. Airbus 330 spolo?nosti Alitalia sa vydal na spiato?ný let do Ríma o 20.14 (2.14 ná?ho ?asu).

Celý príhovor Svätého Otca

Stretnutie s mláde?ou a seniormi - Iqaluit, 29. júla 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý ve?er!

Srde?ne pozdravujem pani generálnu guvernérku a v?etkých vás, som ??astný, ?e sa s vami stretávam. ?akujem vám za va?e slová, ako aj za piesne, tance a hudbu, ktoré ve?mi oceňujem!

Práve som po?uli nieko?kých z vás, bývalých ?iakov reziden?ných ?kôl: ?akujem vám za to, ?e ste mali odvahu hovori? a podeli? sa s ve?kými utrpeniami, ktoré som si ani nepredstaval. Opä? to prebudilo vo mne rozhor?enie a hanbu, ktoré ma sprevádzali celé mesiace. Aj dnes by som vám chcel poveda?, ?e som ve?mi zarmútený a chcem vás poprosi? o odpustenie za zlo, ktorého sa dopustilo nemálo katolíkov, ktorí prispeli k politike kultúrnej asimilácie a zrovnávania v tomto pokrivenom vzdelávacom systéme. Spomenul som si na svedectvo jedného seniora, ktorý opísal krásu atmosféry, ktorá vládla v domorodých rodinách pred príchodom systému reziden?ných ?kôl. Prirovnal toto obdobie, v ktorom sú starí rodi?ia, rodi?ia a deti harmonicky spolu, k jari, ke? vtá?atá ??astne spievajú okolo svojej matky. ?Ale zrazu,“ – povedal, – ?spev ustal: rodiny sa rozpadli, deti odviedli pre?, ?aleko od ich prostredia; na v?etko sa zostúpila zima.“

Takéto slová, hoci vyvolávajú boles?, vyvolávajú aj pohor?enie; o to viac, ak ich porovnáme s Bo?ím slovom, ktorý prikázal: « Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho ?il na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh!» (Ex 20,12). Táto mo?nos? pre mnohé va?e rodiny neexistovala, zlyhala, ke? boli deti odlú?ené od svojich rodi?ov a ich vlastná krajina bola vnímaná ako nebezpe?ná a cudzia. Tieto nútené asimilácie pripomínajú iné miesto Biblie, príbeh o spravodlivom Nabotovi (porov. 1 Kr 21), ktorý nechcel prenecha? vinicu zdedenú po otcoch tomu, kto bol pripravený pou?i? v?etky prostriedky, aby ho o ňu obral. A prichádzajú mi na myse? aj Je?i?ove silné slová proti tým, ktorí pohor?ujú mali?kých a poh?dajú ?o i len jedným z nich (porov. Mt 18,6.10). Ko?ko zla v pret?haní zväzkov medzi rodi?mi a de?mi, v zraňovaní najdrah?ích citov, v ubli?ovaní a pohor?ovaní mali?kých!

Drahí priatelia, sme tu s vô?ou krá?a? 

spolo?ne cestou uzdravovania a zmierenia, ktorá nám s pomocou Stvorite?a pomô?e objasni?, ?o sa stalo, a prekona? temnú minulos?. V súvislosti s prekonávaním temnoty, aj teraz, rovnako ako na na?om stretnutí koncom marca, ste zapálili [olejovú lampu] qulliq. Ten nielen?e poskytoval svetlo po?as dlhých zimných nocí, ale v?aka ?íreniu tepla umo?ňoval odoláva? nepriaznivým klimatickým podmienkam: bol teda nevyhnutný pre ?ivot. Aj dnes zostáva krásnym symbolom ?ivota, ?ivota plného svetla, ktorý sa nepoddáva temnote noci. Takí ste vy, ve?né svedectvo ?ivota, ktoré nezaniká, svetlo, ktoré svieti a ktoré nikto nedokázal udusi?.

Som plný v?a?nosti za príle?itos? by? tu v Nunavute, v inuitskom Nunangate. Po na?om stretnutí v Ríme som sa sna?il predstavi? si tieto roz?ahlé miesta, ktoré ste obývali od nepamäti a ktoré by pre iných boli nehostinné. Vedeli ste ich milova?, re?pektova?, chráni? ich a ceni? si ich, odovzdávajúc z generácie na generáciu základné hodnoty, ako je úcta k starým ?u?om, skuto?ný zmysel pre bratstvo a starostlivos? o ?ivotné prostredie. Je krásna paralela medzi vami a krajinou, ktorú obývate, preto?e aj ona je silná a odolná a na tmu, ktorá ju po vä??inu roka obklopuje, odpovedá ve?kým mno?stvom svetla. Ale aj táto krajina, rovnako ako ka?dý ?lovek a obyvate?stvo, je citlivá a treba sa o ňu stara?. Starostlivos?, odovzdávanie starostlivosti: k tomu sú povolaní osobitne mladí ?udia, podporovaní príkladom star?ích! Starostlivos? o krajinu, starostlivos? o ?udí, starostlivos? o históriu.

Preto by som sa chcel obráti? na teba, mladý Inuit, budúcnos? tejto krajiny a sú?asnos? jej histórie. Chcel by som ti poveda?, citujúc ve?kého básnika: «?o si zdedil po svojich otcoch, si znovu zaslú?, ak to chce? vlastni? naozaj» (J. W. von Goethe, Faust, I, Nacht). Nesta?í ?i? z úrokov, treba si znovu zaslú?i? to, ?o sme dostali ako dar. Preto sa neboj znova a znova po?úva? rady star?ích, obja? svoju históriu, aby si napísal jej nové stránky, nadchnú? sa, zauja? postoj k udalostiam a ?u?om, vlo?i? sa do hry! A aby som ti pomohol roz?iari? lampu tvojho ?ivota, chcel by som ti aj ja, ako star?í brat, da? tri rady.

Prvá: krá?aj k tomu, ?o je hore. Obýva? tieto rozsiahle severné oblasti. Nech ti pripomínajú tvoje povolanie smerova? do vý?ky a nenecha? sa strhnú? niekým, kto ?a chce presved?i?, ?e je lep?ie myslie? len na seba a u?íva? si ?as, ktorý má?, len na zábavu a tvoje záujmy. Priate?u, nie si stvorený na to, aby si ?il zo dňa na deň, aby si trávil dni vyva?ovaním povinností pô?itkami. Si stvorený, aby si stúpal nahor, k tým najpravdivej?ím a najkraj?ím tú?bam, ktoré nosí? vo svojom srdci, aby si miloval Boha a slú?il blí?nemu. Nemysli si, ?e ve?ké ?ivotné sny sú nedosiahnute?ným nebom. Si stvorený na to, aby si sa vzná?al, aby si prijal odvahu pravdy a podporoval krásu spravodlivosti, aby si ?mravne rástol, boli súcitný, slú?il druhým a budoval vz?ahy“ (porov. Inunnguiniq Iq Principles Iq 3-4), aby si rozsieval pokoj a starostlivos? tam, kde si; aby si zapa?oval nad?enie v tých, ?o ?ijú v tvojom okolí; aby si mal presah, nie zrovnával v?etko na jednu úroveň.

Ale – mo?no mi povie? – ?i? takto je ?a??ie ako lieta?. Samozrejme, nie je to ?ahké, preto?e v?dy na nás ?íha ?duchovná gravita?ná sila“, ktorá nás ?ahá dolu, ochromuje na?e tú?by a zmen?uje na?u rados?. Tak si pomysli na polárnu lastovi?ku, ktorú my nazývame ?charrán“: nedovolí, aby jej protivietor alebo teplotné výkyvy zabránili v ceste z jedného konca Zeme na druhý; niekedy si vyberie cesty, ktoré nie sú priame, akceptuje odklony trasy, prispôsobí sa ur?itým vetrom... ale v?dy si udr?iava jasný cie?, v?dy dorazí do cie?a. Bude? streta? ?udí, ktorí sa budú sna?i? zni?i? tvoje sny, ktorí ti budú hovori?, aby si sa uspokojil s málom, aby si bojoval len za to, ?o sa ti hodí. A tak si polo?í? otázku: Pre?o by som sa mal usilova? o to, v ?o iní neveria? A e?te: ako mô?em vzlietnu? uprostred sveta, ktorý sa zdá, ?e stále viac upadá uprostred ?kandálov, vojen, podvodov, nedostatku spravodlivosti, ni?enia ?ivotného prostredia, ?ahostajnosti vo?i slab?ím, sklamaní z tých, ktorí by mali ís? príkladom? Aká je odpove? na tieto otázky?

Chcel by som ti poveda?, mladý ?lovek, tebe mladý brat a sestra: Ty si odpove?. Ty, brat, ty, sestra. Nielen preto, ?e ak sa vzdá?, prehral si u? na za?iatku, ale aj preto, ?e budúcnos? je v tvojich rukách. Vo tvojich rukách je spolo?enstvo, ktoré ?a zrodilo, prostredie, v ktorom ?ije?, nádej tvojich rovesníkov, tých, ktorí aj bez toho, aby ?a o to po?iadali, o?akávajú od teba originálne a neopakovate?né dobro, ktoré mô?e? vnies? do dejín, preto?e ?ka?dý z nás je jedine?ný“ (porov. Principle 5). Svet, ktorý obýva?, je bohatstvo, ktoré si zdedil: miluj ho, ako ?a miloval ten, kto ti dal ?ivot a najvä??ie radosti, ako ?a miluje Boh, ktorý pre teba stvoril v?etko krásne a neprestáva ti dôverova? ani na ve?mi krátky okamih. Verí v talenty, ktoré ti dal. Zaka?dým, ke? Ho bude? h?ada?, pochopí?, ?e cesta, po ktorej ?a volá krá?a?, smeruje v?dy do vý?ky. Uvedomí? si to, ke? sa v modlitbe pozrie? k nebu a predov?etkým, ke? zdvihne? o?i k Ukri?ovanému. Pochopí?, ?e Je?i? z krí?a na teba nikdy neukazuje prstom, ale objíma ?a a povzbudzuje, preto?e v teba verí aj vtedy, ke? ty si prestal veri? v seba. Preto nikdy nestrácaj nádej, bojuj, daj do toho srdce a nebude? ?utova?. Cho? po ceste ?krok za krokom k tomu najlep?iemu“ (porov. Principle 6). Nastav si svoj ?ivotný navigátor smerom k ve?kému cie?u, k tomu, ?o je hore!

Druhá rada: vyjdi na svetlo. Vo chví?ach smútku a sk?ú?enosti pomysli na [lampu] qulliq: má v sebe pre teba posolstvo. Aké? ?e existuje?, aby si ka?dý deň vychádzal na svetlo. Nielen v deň tvojho narodenia, ke? to nezáviselo na tebe, ale ka?dý deň. Ka?dý deň si povolaný vnies? do sveta nové svetlo, svetlo svojich o?í, svoj úsmev, dobro, ktoré mô?e? prida? len ty. To nemô?e prinies? niekto iný. Aby sa v?ak dalo vyjs? na svetlo, je tu denný boj s temnotou. Áno, ka?dý deň dochádza k stretu medzi svetlom a tmou, ktorý sa neodohráva niekde vonku, ale v ka?dom z nás. Cesta svetla si vy?aduje odvá?ne rozhodnutia srdca proti temnote klamstiev, vy?aduje si ?rozvíja? dobré návyky pre dobrý ?ivot“ (porov. Principle 1), nie naháňa? sa za svetelnými stopami, ktoré rýchlo miznú, za ohňostrojmi, z ktorých zostáva len dym. Sú to «ilúzie, paródie ??astia», ako povedal sv. Ján Pavol II. tu v Kanade: «Neexistuje azda hustej?ia tma ako tá, ktorá sa vkráda do du?í mladých ?udí, ke? v nich falo?ní proroci zhá?ajú svetlo viery, nádeje, lásky» (Homília na 17. svetových dňoch mláde?e, Toronto, 28. júla 2002). Brat, sestra, Je?i? je ti nablízku a chce osvieti? tvoje srdce, aby si pri?iel k svetlu. Povedal: «Ja som svetlo sveta» (Jn 8,12), ale povedal aj svojim u?eníkom: «Vy ste svetlo sveta» (Mt 5,14). Aj ty si teda svetlom sveta a bude? ním ?oraz viac, ak sa bude? sna?i? vyhna? smutnú temnotu zla zo svojho srdca.

Aby sa to ?lovek nau?il, musí si osvoji? neustále umenie, ktoré si vy?aduje ?prekonáva? ?a?kosti a protire?enia neustálym h?adaním rie?ení“ (porov. Principle 2). Je to umenie ka?dý deň odde?ova? svetlo od temnôt. Biblia hovorí, ?e Boh, ke? tvoril svet ako dobrý, za?al práve takto: oddelil svetlo od tmy (porov. Gn 1,4). Ak sa chceme sta? lep?ími, musíme sa aj my nau?i? odde?ova? svetlo od temnôt. Kde za?a?? Mô?e? za?a? tým, ?e si polo?í? otázku: ?o sa mi ukazuje ako brilantné a lákavé, ale neskôr vo mne zanecháva ve?kú prázdnotu? To je temnota! ?o je naopak pre mňa dobré a necháva mi pokoj v srdci, aj ke? si to najprv vy?aduje, aby som opustil ur?ité pohodlie a ovládol ur?ité in?tinkty? To je svetlo! A – pýtam sa e?te – ?o je tou silou, ktorá nám umo?ňuje oddeli? svetlo od tmy v nás, ktorá nás núti poveda? ?nie“ poku?eniam zla a ?áno“ príle?itostiam dobra? Je to sloboda. Sloboda, ktorá neznamená, ?e si mô?em robi?, ?o chcem a ako sa mi pá?i; nie je to to, ?o mô?em robi? bez oh?adu na iných, ale kvôli iným; nie je to totálna svojvô?a, ale zodpovednos?. Sloboda je najvä??í dar, ktorý nám ná? nebeský Otec dal spolu so ?ivotom.

A napokon tretia rada: vytváraj tím. Mladí ?udia robia ve?ké veci spolo?ne, nie sami. Preto?e vy, mladí ?udia, ste ako hviezdy na oblohe, ktoré tu nádherne ?iaria: ich krása pochádza z celku, zo súhvezdí, ktoré tvoria a ktoré dávajú svetlo a smer nociam sveta. Aj vy, povolaní k nebeským vý?inám a k tomu, aby ste ?iarili na zemi, ste stvorení na to, aby ste ?iarili spolo?ne. Mladým ?u?om treba umo?ni?, aby tvorili skupinu, aby boli v pohybe: nemô?u trávi? dni v izolácii, ako rukojemníci telefónu! Ve?ké ?adovce týchto krajín mi pripomínajú kanadský národný ?port, ?adový hokej. Ako sa Kanade podarilo získa? v?etky tie olympijské medaily? Ako Sarah Nurse alebo Marie-Philip Poulin strelili v?etky tieto góly? Hokej dobre spája disciplínu a kreativitu, taktiku a fyzickú zdatnos?, ale v?dy rozhoduje tímový duch, ktorý je predpokladom na zvládnutie nepredvídate?ných okolností hry. Tímová práca znamená presved?enie, ?e dosiahnutie ve?kých cie?ov sa nedá krá?aním osamote; musíte postupova? spolo?ne, ma? trpezlivos? a rozohra? hustú sie? prihrávok. Znamená to tie? necha? priestor iným, urýchlene odís? pri striedaní, a povzbudzova? spoluhrá?ov. To je tímový duch!

Priatelia, krá?ajte nahor, ka?dý deň vychádzajte na svetlo, tvorte tím! A to v?etko vo va?ej kultúre, v krásnom jazyku inuktitut. Prajem vám, aby ste po?úvajúc starých ?udí a ?erpajúc z bohatstva va?ich tradícií a va?ej slobody prijali evanjelium, ktoré vám odovzdali va?i predkovia, a aby ste sa stretli s inuckou tvárou Je?i?a Krista. ?ehnám vám zo srdca a hovorím vám: qujannamiik! [?akujem!]

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope)

-mh, jb-