蜜桃交友

Federico Lombardi SJ

V dňoch od 28. marca do 1. apríla tohto roku pricestovala do Ríma delegácia zástupcov pôvodných obyvate?ov Kanady v sprievode viacerých kanadských biskupov a absolvovala nieko?ko stretnutí s pápe?om Franti?kom, ktorý pris?úbil, ?e ich osobne nav?tívi v Kanade po?as tohto leta, aby pokra?oval v dialógu priamo v ich rodnej vlasti. Po?as závere?ného stretnutia pápe? povedal:

?Prajem si, aby stretnutia týchto dní 

otvorili ?al?ie cesty, po ktorých budeme spolo?ne krá?a?, aby dodali odvahu a zvý?ili anga?ovanos? na miestnej úrovni. Ú?inný uzdravovací proces si vy?aduje konkrétne kroky. V duchu bratstva povzbudzujem biskupov a katolíckych veriacich, aby na?alej podnikali kroky na transparentné h?adanie pravdy a na podporu uzdravenia rán a zmierenia; kroky na ceste k znovuobjaveniu a o?iveniu va?ej kultúry, k rastu lásky, v Cirkvi, úcty a osobitnej pozornosti vo?i va?im autentickým tradíciám. Chcem vám poveda?, ?e Cirkev je na va?ej strane a chce na?alej krá?a? s vami. Dialóg je k?ú?om k poznaniu a zdie?aniu a kanadskí biskupi jasne vyjadrili svoje úsilie pokra?ova? v krá?aní spolu s vami na obnovenej, kon?truktívnej a plodnej ceste, kde by mohli pomôc? stretnutia a spolo?né projekty.“ (Príhovor k delegáciám pôvodných národov Kanady, 1. apríla 2022)

Na týchto stránkach sa pokúsime stru?ne na?rtnú? kontext cesty pravdy a zmierenia s pôvodnými obyvate?mi Kanady, na ktorej sa pápe? tak intenzívne zú?astňuje spolu s kanadskou Cirkvou.

Domorodé národy, diskusia o ?objavení“ a zrod Kanady

Ale v prvom rade, aké sú dnes tieto indiánske národy a ko?ko ich je? Dnes hovoríme o troch rôznych ve?kých skupinách. Po prvé je to skupina ozna?ovaná ako First Nations (?Prvé národy“), ktoré tvoria skupiny alebo kmene, ktoré boli na území pred príchodom Európanov. Názov ?Prvé národy“ treba chápa? vo vz?ahu k ?neskor?ím“ národom, ?i?e Francúzom a Britom, vo?i ktorým sa tu nárokuje rovnaká dôstojnos?. V sú?asnosti existuje 634 skupín s pribli?ne 50 rôznymi jazykmi. V roku 2016 sa k nim hlásilo pribli?ne milión ?udí (presne 977 230).

?alej je tu skupina Métisov (alebo mesticov, ?i?e mie?ancov), ktorá sa zrodila zo stretnutia pôvodných obyvate?ov s Európanmi a jej po?et v roku 2016 dosiahol 587 545 osôb: Kanada je jedinou krajinou, v ktorej je takáto skupina uznaná s vlastnou ?pecifickou identitou. Tre?ou skupinou sú Inuiti, obyvatelia najsevernej?ích oblastí, arktických krajov, ktorí sa v minulosti be?ne ozna?ovali ako ?Eskimáci“. Po?et Inuitov v roku 2016 dosiahol 65 025 osôb. Pod?a s?ítania obyvate?stva z roku 2016 i?lo celkovo o 4,3 % z celkového po?tu obyvate?ov Kanady, ale ich po?et prudko stúpol a od roku 2006 sa zvý?il o 39%.

Ka?dá z týchto troch skupín má teraz svoje vlastné zhroma?denia alebo zastupite?ské orgány s vlastnými právomocami. Dôrazne potvrdzujú svoju kultúrnu identitu. Dokonca aj delegácia, ktorá pri?la do Ríma na stretnutie s pápe?om Franti?kom, sa skladala z troch skupín (s vlastným charakteristickým oble?ením a znakmi), z ktorých ka?dá mala svoje osobné stretnutie s pápe?om e?te pred spolo?nou závere?nou audienciou, na ktorej sa pápe? prihovoril v?etkým spolo?ne.

Prí?iny problémov, ktoré sa ukázali ?oraz zjavnej?ie v posledných desa?ro?iach – na národnej úrovni i s medzinárodnými odozvami – prirodzene siahajú do obdobia ?objavovania“ amerického kontinentu Európanmi a procesu jeho postupnej kolonizácie vtedaj?ími mocnos?ami: ?panielskom a Portugalskom v strednej a ju?nej Amerike, Francúzskom a Anglickom na severe. Aké vz?ahy sa tu tvoria s národmi, ktoré u? prv obývali tento ?Nový svet“, a ako sa postupovalo pri vyu?ívaní zdrojov a ?vlastníctva“ nesmiernych území, obývaných týmito národmi od dávnych ?ias, ke? im pri?elci vnucujú svoju prítomnos?, pova?ujúc sa za nadradených na základe prostriedkov, ktoré majú k dispozícii, na základe svojej kultúry a svojho nábo?enstva?

Postavenie Katolíckej cirkvi je u? dlh?í ?as radikálne kritické vo?i ka?dej forme kolonializmu. V jej u?ení nájdeme starobylos?ou a autoritou sa vyzna?ujúce vyhlásenia o dôstojnosti domorodých národov, po?núc slávnymi slovami Pavla III. v bule Sublimis Deus z roku 1537: ?Definujeme a vyhlasujeme, ?e spomínaní Indiáni a v?etky ostatné národy, ktoré mô?u by? neskôr objavené kres?anmi, nesmú by? v ?iadnom prípade zbavení slobody a vlastníctva ich majetku, aj ke? nemajú vieru v Je?i?a Krista; a ?e mô?u a musia slobodne a zákonne po?íva? svoju slobodu a vlastníctvo svojho majetku; a ani nesmú by? nijakým spôsobom zotro?ení“. Táto doktrína od tej doby niesla autoritu potvrdenia pápe?mi, a? po pápe?a Franti?ka, ktorý o tom hovorí v posynodálnom apo?tolskom liste Querida Amazonia – Milovaná Amazónia (?. 18).

Nemo?no v?ak poprie?, ?e pred touto doktrínou existovali vyhlásenia – v diskusiách sa robili odvolávky predov?etkým na niektoré pápe?ské buly z konca 15. storo?ia a na pojem «zem nikoho» (terra nullius) –, ktoré sa pou?ívali v prospech privlastňovania si území, najmä zo strany mocností, ktoré sa nazývali ?katolíckymi“, v duchu prelínania sa záujmov evanjelizácie so záujmami kolonizácie. ?asom to dospelo k tomu, ?e sa hovorilo o ?doktríne objavite?stva“ (Discovery Doctrine) ako koncepte medzinárodného práva, ktorý sa v 19. storo?í presadzoval v súdnych sporoch medzi novými ?tátmi Americkej federácie a indiánskymi národmi. Zo strany domorodých obyvate?ov sa preto vytrvalo po?aduje odmietnutie tejto ?doktríny objavite?stva“, a viaceré nekatolícke kres?anské denominácie sa v tomto zmysle vyjadrili v rokoch 2009 a? 2013. Je preto na?alej potrebné potvrdzova? tú dlhú cestu, historickú, duchovnú a my?lienkovo-pojmovú, ktorú Katolícka cirkev pre?la, aby v priebehu ?asu dosiahla ?oraz jasnej?iu víziu a ?oraz rozhodnej?ie na v?etkých patri?ných in?tanciách potvrdila dôstojnos? a práva pôvodných obyvate?ov a nezlu?ite?nos? evanjelizácie a kolonializmu.

Na tejto ceste si z menej dávnych ?ias treba pripomenú? ako ve?mi významné slová a skutky sv. Jána Pavla II. pri príle?itosti niektorých jeho ciest na americký kontinent (ale aj inde, ako do Austrálie a na Nový Zéland). Pokia? ide ?pecificky o Kanadu, nemo?no zabudnú? na jeho dve stretnutia s domorodými národmi po?as jeho cesty do Kanady v roku 1984, a potom predov?etkým na jeho tretiu cestu, ktorá sa uskuto?nila 20. septembra 1987. V tom ?ase, ako dodatok k dlhej ceste po Spojených ?tátoch sa vrátil do Kanady práve preto, aby uskuto?nil stretnutie s domorodými národmi vo Fort Simpsone v ?alekých Severozápadných teritóriách. Takéto stretnutie bol tri roky predtým nútený zru?i? kvôli poveternostným podmienkam nepriaznivým pre letecký presun. Pápe? sa vtedy musel obmedzi? na odvysielané videoposolstvo, ale pris?úbil, ?e sa vráti, ?o aj dôsledne urobil. Potom 12. októbra 1992, pri 500. výro?í «objavenia Ameriky», adresoval zo Santo Dominga posolstvo v?etkým pôvodným obyvate?om amerického kontinentu.

Av?ak pre Kanadu, ako v?ade inde, problémy pôvodných obyvate?ov ?aleko presahujú ich vz?ahy s Katolíckou cirkvou alebo inými kres?anskými cirkvami. Po období ?objavite?stva“ a prvej fázy kolonializmu vo východných regiónoch sa vyvinuli nové a obrovské problémy v období formovania a transformácie Kanady v 19. storo?í a s masívnym roz?irovaním prítomnosti, aktivít a záujmov ?belochov“ smerom na západ a? k pobre?iu Tichého oceánu. Kanada vzniká v roku 1867 ako federálne domínium Britského impéria. V roku 1876 bol vyhlásený Indiánsky zákon (tzv. Indian Act), ako smerodajný právny a programový dokument kanadskej vlády pre spravovanie tzv. ?indiánskych zále?itostí“, ?i?e vecí týkajúcich sa pôvodných národov v kontexte novej krajiny.

Vtedaj?iu politiku Kanady vo?i pôvodným obyvate?om charakterizovalo presved?enie, kultúrne prevládajúce vo vtedaj?ích ?civilizovaných“ regiónoch, o menejcennosti indiánskych etnických skupín a kultúr a o ich nevyhnutnom zániku, a teda o tlaku na asimiláciu indiánov do európskej spolo?nosti ako jedinej realistickej perspektívy ich budúcnosti. Ve?ké stáda bizónov boli v priebehu 19. storo?ia vyhubené, a tak sa ?prérijní“ lovci mali zmeni? na po?nohospodárov. Domorodcom boli pridelené ?zmluvami“ formalizované územia ?rezervácií“, kde mali zosta? ohrani?ení a do istej miery aj ?chránení“ pred inváziou bielych, ktorých záujmy v?ak nakoniec v?dy rozhodovali.

Spolu so systémom ?rezervácií“ bol po dlhý ?as ?al?ím pilierom kanadskej politiky v oblasti ?indiánskych zále?itostí“ systém «reziden?ných (alebo internátnych) ?kôl», ku ktorým boli deti a mladí ?udia pôvodného obyvate?stva pobádaní, a niekedy aj nútení, aby boli vychovávaní v re?ime jasného a zámerného oddelenia od ich rodín, komunít a kultúr, s metódami prísnej disciplíny, s nanútením výlu?ného pou?ívania anglického jazyka, s vedením k osvojeniu si ?inností a remesiel vhodných na asimiláciu do spolo?nosti európskeho typu a kres?anských nábo?enských praktík.

Indiánske reziden?né ?koly

Tieto ?koly, ktoré si priala ma? vláda a aj ich financovala, v?ak boli zverené do správy po?etným subjektom kres?anských cirkví, ktoré sa v rámci svojho poslania tradi?ne zaoberali výchovno-vzdelávacou ?innos?ou. Boli tak vo ve?kom a priamo zapojené do zodpovednosti za realizáciu kanadskej politiky vo?i pôvodnému obyvate?stvu.

Systém internátnych ?kôl sa historicky vyvíjal viac ako sto rokov. Celkovo existovalo 139 ?kôl, ktoré boli rozmiestnené po celej krajine, od Atlantiku po Tichý oceán, od Nového ?kótska po Vancouver, ale najmä na západných územiach a preva?ne v anglicky hovoriacich ?tátoch Kanady - v Quebecu ich bolo len nieko?ko a na krátky ?as a katolícke ?koly tam mali ?pecifické charakteristiky.

Odhaduje sa, ?e v týchto ?kolách sa ocitlo celkovo pribli?ne 150 000 maloletých chlapcov a diev?at (tento po?et je zaiste ve?mi ve?ký, hoci niektoré ?túdie tvrdia, ?e i?lo stále o men?inu v porovnaní s celkovým po?tom maloletých domorodcov). Prvá takáto internátna ?kola bola otvorená v roku 1831 (teda e?te pred vznikom Kanady), posledná bola zatvorená v roku 1996. V roku 1920 ich existovalo okolo 80. V roku 1931 bol po?et ?kôl trojnásobný oproti stavu spred polstoro?ia.

Vy?e polovica ?kôl bola zverená katolíckym cirkevným subjektom, ostatné iným kres?anským denomináciám, napr. anglikánom ?i metodistom. Tie katolícke spravovali rozli?né reho?né kongregácie alebo cirkevné subjekty. Najviac ?kôl zverili Oblátom Nepo?kvrnenej Panny Márie, ale viaceré spravovali aj Milosrdné sestry, tzv. ?Sivé sestry“, sestry Nanebovzatia Panny Márie, Sestry sv. Anny, ako aj niektoré diecézy. V zozname ?katolíckych subjektov“ klasifikovaných ako ?zmluvné strany“ «Dohody o indiánskych internátnych ?kolách», figuruje 50 subjektov.

Od prvých desa?ro?í 20. storo?ia nechýbali spo?ahlivé kritické správy o týchto ?kolách a ich ?ivotných podmienkach, najmä pokia? ide o ve?mi zlé hygienické podmienky, zlú vý?ivu, prísnos? a tvrdos? výchovných metód a odlú?enie od rodiny a prostredia. Úmrtnos? bola ve?mi vysoká, tuberkulóza a iné choroby si vy?iadali mnoho obetí. Pripomeňme, ?e na za?iatku 20. storo?ia bola úmrtnos? na tuberkulózu medzi domorodcami 19-krát vy??ia.

To v?etko, samozrejme, zodpovedalo nedostatku finan?ných zdrojov, ktoré sa na tieto ?koly vyu?ívali. Vládne oddelenie pre ?indiánske zále?itosti“, na ktorom boli ?koly závislé a na ktoré sa obracali ich riaditelia, dávalo situáciu za vinu obmedzeným zdrojom, ktoré mali k dispozícii od vlády, a naliehalo na samotné ?koly, aby sa stali ?o najviac sebesta?nými prostredníctvom práce svojich chovancov, ktorí mali by? vy?kolení na rôzne profesie: po?nohospodárstvo, remeslá, ?itie a domáce hospodárstvo pre diev?atá, at?.

Kvalita týchto ?kôl ur?ite nepatrila medzi priority vtedaj?ej ?tátnej správy. Vypo?ítalo sa, ?e výdavky na jedného obyvate?a boli prakticky polovi?né v porovnaní s výdavkami na neindiánske deti. Po?as Prvej svetovej vojny sa príspevky zní?ili, aby sa podporili zna?né vojenské záväzky Kanady v Európe. Skuto?nos?, ?e telá ?iakov, ktorí zomreli v ?kolách, sa neposielali spä? do vzdialených komunít, odkia? pochádzali, ale pochovávali sa na mieste, bola tie? jasným pokynom vlády na zní?enie výdavkov.

Táto línia sa prakticky nemenila po celé desa?ro?ia a nebola vá?ne spochybnená, preto?e zodpovedala dominantnému názoru v spolo?nosti a politike v krajine. Uvádza sa, ?e ?a? do 80. rokov 20. storo?ia by nikto na vedúcom poste nepriznal hlboké zlyhanie internátneho systému a verejne nehovoril o jeho obetiach“. Postupom ?asu, ako rástlo sebavedomie pôvodných obyvate?ov, sa v?ak situácia postupne menila.

U? v 50. rokoch 20. storo?ia sa objavili obvinenia vo?i systému internátnych ?kôl na základe individuálnych svedectiev. Potom sa tieto ?asto dramatické svedectvá bývalých ?iakov a ich príbuzných o utrpení a zneu?ívaní rôzneho druhu - morálnom, ale aj fyzickom a sexuálnom - stávali ?astej?ími a stále viac sa objavovali v tla?i.

Okrem toho podmienky domorodého obyvate?stva, vrátane problémov spojených s ?a?kos?ami a sociálnou marginalizáciou (alkoholizmus, chudoba, zdravotné problémy, kultúrna úroveň, kriminalita at?.), boli a stále sú ove?a vá?nej?ie ako u ostatného obyvate?stva, ?o núti uvedomi? si ve?mi vá?ne dlhodobé dôsledky zni?enia tradi?ných kultúr, pri ktorom reziden?né ?koly zohrali záva?nú rolu.

Domorodé obyvate?stvo sa za?alo aktívnej?ie organizova?, prebera? zodpovednos? za svoju situáciu a prezentova? svoje postoje a po?iadavky. Niekedy dochádzalo aj k násilným konfrontáciám v súvislosti s miestnymi územnými otázkami (ako napríklad kríza v Oke v roku 1990), k vzniku hnutí za práva (vrátane známeho hnutia Idle No More – ?Nie sme viac ne?inní“, ktoré v roku 2012 zalo?ili ?tyri domorodé ?eny) at?. Bolo tak potrebné zaobera? sa otázkami súvisiacimi so situáciou a nárokmi domorodého obyvate?stva na celo?tátnej úrovni.

V roku 1991 bola zriadená ?Krá?ovská komisia pre pôvodné obyvate?stvo“, ktorej úlohou bolo preskúma? a zmeni? vládnu politiku vo vz?ahu k ?historicky pôvodným národom“ krajiny. Svoju správu uverejnila v roku 1996. Následne podali skupiny pôvodných obyvate?ov nieko?ko ?hromadných ?alôb“ (class actions) proti kanadskému ?tátu a proti in?titúciám kres?anských cirkví za páchané zneu?ívanie a následné ?kody. To v roku 2005 viedlo k ?Dohode o indiánskych internátnych ?kolách“, ktorá stanovila záväzné od?kodnenie a interven?né opatrenia v prospech pôvodného obyvate?stva, a k zriadeniu ?Kanadskej komisie pre pravdu a zmierenie“ v roku 2008. Tá v roku 2015 dokon?ila svoju správu, v ktorej formulovala a? 94 odporú?aní a po?iadaviek adresovaných federálnej vláde a rôznym in?titúciám, ktoré sa týkali ?irokej ?kály otázok týkajúcich sa v?etkých hlavných aspektov postavenia domorodého obyvate?stva: starostlivos? o deti, zdravie, jazyk, kultúra a vzdelávanie, spravodlivos?, opatrenia, ktoré sa majú zavies? na zmierenie v spolo?nosti at?. Práca na realizácii týchto odporú?aní pokra?uje dodnes prostredníctvom ?Národného centra pre pravdu a zmierenie“, ktoré bolo zriadené na Manitobskej univerzite.

Jednou z najbolestivej?ích tém, ktorá neustále vyvoláva vlny emócií – a e?te dlho bude –, je pátranie po osudoch maloletých, ktorí zomreli po?as pobytu v internátnych ?kolách a ktorých hroby sa nena?li alebo sa ich nepodarilo identifikova?. Pri prehliadkach v okolí niekdaj?ích ?kôl sa nezriedka objavujú ?udské pozostatky vrátane mnohých pozostatkov maloletých. Ve?mi podrobná správa príslu?nej komisie pomáha pochopi? tento dramatický aspekt. Situácie sú rôznorodé: niekedy boli zosnulí ?iaci pochovaní na misijnom cintoríne, inokedy na iných blízkych cintorínoch  pri nemocniciach alebo útulkoch pre chudobných, prípadne na cintorínoch v blízkosti ?koly.

Po?as epidémie ?panielskej chrípky bolo úmrtí také mno?stvo, ?e individuálne pohreby neboli mo?né. Navy?e mnohé z týchto cintorínov boli ?asom úplne opustené po zatvorení alebo zni?ení ?koly, ku ktorému tie? do?lo u? dávno, a preto je ?a?ké nájs? stopy po pochovávaní a spomienky na jednotlivcov. Doteraz sa podarilo identifikova? viac ako 3 000 maloletých. Nikto nevie s istotou poveda?, ko?ko bolo celkovo m?tvych, ale pravdepodobne ich bolo podstatne viac ako tri tisícky. Pre domorodé obyvate?stvo je to v?ak oprávnene dôle?itý bod, preto je potrebné pokra?ova? vo výskume v archívoch a vyu?íva? aj nové technológie (napr. radar) na skenovanie terénu lokalít. Ako u? bolo uvedené, v správe sa zdôrazňuje skuto?nos?, ?e zvyk nevraca? telá zosnulých maloletých ich rodinám zodpovedal pokynu federálneho ministerstva, aby sa zabránilo nadmerným výdavkom.

Ide teda o dlhý, náro?ný a zlo?itý historický proces prehodnocovania a revízie celej histórie a sociálnej a politickej reality Kanady, ktorý otriasa spolo?ným svedomím a núti uvedomi? si významnos? tejto veci a práva pôvodných národov, ktoré boli dlho zanedbávané a poru?ované. Tento proces sa netýka výlu?ne Kanady, preto?e je sú?as?ou celosvetového hnutia, ktorého najvýre?nej?ím vyjadrením a najautoritatívnej?ím medzinárodným odkazom je Deklarácia práv domorodých obyvate?ov, ktorú vydalo OSN v roku 2007.

Zaanga?ovanos? Cirkvi a ?iados? o cestu pápe?a

Ako je v?ak do tohto procesu zapojená Cirkev? U? spomínané stretnutia a prejavy svätého Jána Pavla II. ukazujú, ?e Cirkev si u? desa?ro?ia dobre uvedomovala zmenu kultúry a situácie, ktorá súvisela s koncom kolonializmu a nadvládou európskej kultúry vo svete; ale jedna vec sú v?eobecné principiálne deklarácie a druhá vec sú premeny mentality a konkrétnych vz?ahov v ?ivote spolo?nosti, a tie? v ?ivote Cirkvi. Kres?anské cirkvi boli hlboko zasiahnuté prebiehajúcimi procesmi v kanadskej spolo?nosti, a to najmä z dvoch h?adísk:

1) vz?ah medzi evanjeliza?nou ?innos?ou - v tradi?nom ponímaní ?obrátenie na kres?anstvo“ - a re?pektovaním kultúr a nábo?enských predstáv domorodých národov;

2) priama a spoluzodpovedná ú?as? na vzdelávacom systéme reziden?ných ?kôl, ktorých vedenie bolo zverené cirkevným orgánom. Najmä v tejto oblasti - vzh?adom na jej konkrétnos? - sa kres?anské cirkvi, a najmä tá katolícka, stali v posledných desa?ro?iach ?astým ter?om tvrdej kritiky.

U? za?iatkom 90. rokov sme preto na katolíckej strane mali dôle?ité vyhlásenia k otázke indiánskych reziden?ných ?kôl s výslovným uznaním chýb a nedostatkov a so záväzkom k solidarite s pôvodným obyvate?stvom v jeho úsilí o dôstojnos? a spravodlivos?. Mô?eme pripomenú? závere?né vyhlásenie národného stretnutia k tejto otázke, ktoré sa konalo v Saskatoone v marci 1991, a najmä rozsiahly dokument z 24. júla 1991 - Ospravedlnenie prvým národom Kanady zo strany Konferencie oblátov Kanady. Obláti Nepo?kvrnenej Panny Márie, ktorí boli reho?nou kongregáciou najviac zapojenou do tejto kauzy, predlo?ili domorodcom jasne formulovanú prosbu o odpustenie, ktorej ústredným a najsilnej?ím bodom bolo toto vyhlásenie:

?Prosíme o odpustenie za samotnú existenciu ?kôl, pri?om uznávame, ?e najvä??ím zneu?itím nebolo to, ?o sa dialo v ?kolách, ale to, ?e samotné ?koly existovali [...], ?e existovala politika poru?ovania primárneho puta s rodinou, ?e deti boli vytrhnuté z ich prirodzených spolo?enstiev a ?e tieto ?koly implicitne alebo explicitne fungovali na základe predpokladu, ?e európske jazyky, tradície a nábo?enské praktiky sú nadradené jazykom, tradíciám a nábo?enským praktikám domorodcov. Reziden?né ?koly chceli asimilova? pôvodné obyvate?stvo a my sme v tomto projekte zohrali významnú rolu. Za to úprimne prosíme o odpustenie“.

V roku 1993 adresovala Komisia pre spravodlivos? a pokoj Konferencie biskupov spomínanej Krá?ovskej komisii rozsiahly list o Katolíckej cirkvi a domorodom obyvate?stve s názvom ?Nech spravodlivos? te?ie ako mohutná rieka“, v ktorom sa okrem iného zaoberá reziden?nými ?kolami a ich negatívnymi dôsledkami, ale tie? pripomína, ?e boli výrazom vládnej politiky a ?e u? vtedy prebiehali stretnutia a konferencie zamerané na vypo?utie a ?uzdravenie“ ?iakov trpiacich následkami tráum utrpených v ?kolách. V ka?dom prípade si problémy, ktoré majú hlboké a vzdialené korene, vy?adujú ve?a ?asu, práce a zdie?aného utrpenia, aby sa dosiahlo ich vyrie?enie. Proces diskusie, reflexie a dialógu s pôvodnými obyvate?mi a o reziden?ných ?kolách pokra?uje a mô?eme poveda?, ?e sa zintenzívňuje a prehlbuje, a to aj preto, ?e sa rozvíjajú komplexné súdne otázky v dôsledku mnohých podaných ?alôb týkajúcich sa náhrady ?kody spôsobenej zaobchádzaním v ?kolách.

V tejto súvislosti sa v spomínanej ?Dohode o indiánskych internátnych ?kolách“, dosiahnutej na celo?tátnej úrovni v roku 2005, katolícke strany zaviazali k trom ve?mi náro?ným záväzkom: 1) k priamej platbe sumy 29 miliónov kanadských dolárov v hotovosti; 2) k realizácii konkrétnych iniciatív a slu?ieb "na uzdravenie a zmierenie" v ekonomickej hodnote 25 miliónov dolárov; 3) k finan?nej zbierke v celej krajine na podporu ?al?ích programov na rovnaký ú?el, ktorej cie?om je získa? 25 miliónov dolárov.

V roku 2015 kanadská vláda uznala, ?e prvé dva záväzky boli splnené a ?e úsilie vynalo?ené v súvislosti s tretím záväzkom bolo primerané, hoci nedosiahlo o?akávané výsledky. Potom v?ak Konferencia biskupov prijala ve?mi pevný priamy záväzok. Garantovala príspevok vo vý?ke 30 miliónov dolárov a chce pozitívne reagova? na po?iadavky predlo?ené Komisiou pre pravdu a zmierenie vo vz?ahu ku Katolíckej cirkvi v jej závere?nej správe z roku 2015. Niektoré z týchto ?iadostí sa týkajú odbornej prípravy duchovných, reho?níkov a laikov vo vz?ahu k domorodej kultúre a spiritualite, spolupráce pri znovuobjavovaní a uctievaní pamiatky maloletých pochovaných bez identifikácie a ú?asti na financovaní projektov v oblasti domorodej kultúry, jazykov a vzdelávania.

Prvá z po?iadaviek komisie sa v?ak týka priamo pápe?a a je formulovaná takto: ??iadame, aby pápe? predlo?il prosbu o odpustenie pre?iv?ím, rodinám a komunitám obetí (an Apology to Survivors) za rolu Rímskokatolíckej cirkvi pri duchovnom, kultúrnom, emocionálnom, fyzickom a sexuálnom zneu?ívaní maloletých príslu?níkov Prvých národov, Inuitov a Métisov v reziden?ných ?kolách vedených katolíkmi. ?iadame, aby táto ?iados? o odpustenie bola podobná tej, ktorá bola v roku 2010 adresovaná írskym obetiam zneu?ívania, a aby sa uskuto?nila do jedného roka od zverejnenia tejto správy a aby ju pápe? vykonal v Kanade.“

Biskupi Kanady zo svojej strany vydali 24. septembra silnú ?iados? o odpustenie: ?Ako katolícke subjekty, ktoré boli priamo zapojené do riadenia ?kôl a ktoré u? predlo?ili svoje vlastné úprimné ?iadosti o odpustenie, aj my, katolícki biskupi Kanady, vyjadrujeme svoju hlbokú ?útos? a jednozna?ným spôsobom ?iadame o odpustenie.“ ?alej uviedli, ?e sú ?plne zaanga?ovaní v procese uzdravenia a zmierenia“, a na ?iados? o osobné zapojenie pápe?a Franti?ka do tohto procesu pozvali zástupcov domorodého obyvate?stva - pre?iv?ích zo ?kôl, star?ích a mudrcov -, aby spolu s nimi pri?li do Ríma na stretnutie s pápe?om, ?aby ich mohol vypo?u?, aby mohol rozlí?i?, ako by mohol podpori? na?u spolo?nú tú?bu obnovi? na?e vz?ahy a spolo?ne krá?a? po ceste nádeje v nasledujúcich rokoch“. V závere kon?tatovali, ?e ?sú odhodlaní spolupracova? so Svätou stolicou a s partnermi zo strany domorodého obyvate?stva na príprave pastora?nej náv?tevy pápe?a v Kanade, ktorá by bola sú?as?ou tejto cesty uzdravenia“.

Vrátili sme sa tak k východiskovému bodu my?lienkového postupu ná?ho ?lánku. Náv?teva delegácie v Ríme prebehla úspe?ne. Pápe?ova charizma v?údneho prijatia a na?úvania a jasnos? jeho slov dojala náv?tevníkov. Úcta k ich kultúram a tradíciám, odsúdenie násilia kolonizácie, ?rozhor?enie a hanba“ nad rôznymi formami podstúpeného zneu?ívania, zvlá?? v internátnych ?kolách, ako antisvedectva k evanjeliu, boli vyjadrené nekompromisným spôsobom. Na tla?ovej konferencii po skon?ení cesty zástupcovia troch domorodých zlo?iek v delegácii a biskupi, ktorí ich sprevádzali, vyjadrili plné uspokojenie a dôveru, ?e pápe?ova s?úbená cesta prinesie rozhodujúce ovocie na povzbudenie postupu domorodých národov pri presadzovaní ich práv a realizácii ich a?pirácií a ?e Katolícka cirkev ich bude na tejto ceste sprevádza?.

Na záver dovo?te krátke zamyslenie. Pri preberaní týchto udalostí sme sa stretli s mno?stvom utrpenia, predov?etkým u pôvodných obyvate?ov a mnohých ?iakov reziden?ných ?kôl, ktorí sa stali obe?ami nesmiernych nespravodlivostí a záva?ných zneu?ívaní, ale aj - v pozadí - s utrpením mnohých ?udí, ktorí vynalo?ili ve?a svojej energie s úprimným úmyslom slú?i? evanjeliu a pôvodným obyvate?om a teraz sa cítia frustrovaní ve?mi tvrdou kritikou, v ktorej nechýbajú zov?eobecnenia, ktoré tie? nie sú spravodlivé. Myslíme si, ?e ide o cenu pokánia, ktorá z?aleka nie je zbyto?ná a ktorú má Cirkev zaplati? na ceste o?is?ovania. A dúfame, ?e to prinesie ovocie pre hlb?ie, plodnej?ie a obnovené - skuto?ne zmierené - stretnutie s pôvodným obyvate?stvom a celou kanadskou spolo?nos?ou. Proces napredovania, na ktorom mnohí v Cirkvi ve?kodu?ne, s nad?ením, vytrvalos?ou a obetavos?ou pracujú a v ktorom sa pápe?ova cesta núka ako vzácna a povzbudzujúca etapa.

(Zdroj: Federico Lombardi S.I.: Perché il Papa in Canada? I popoli indigeni e le «scuole residenziali», © La Civiltà Cattolica, 2022, ?. 4129, 2. – 16. júla, zv. III., s. 10 - 23. Pracovný zjednodu?ený preklad pre vysielanie Slovenskej redakcie Vatikánskeho rozhlasu, bez poznámkového aparátu - .)

-mh, jb-