蜜桃交友

K hlavným etapám 37. apo?tolskej cesty, k jej usporiadaniu, ?týlu, obsahu i nádejam sa vyjadril páter Federico Lombardi SJ v rozhovore s Antonellou Palermovou z Pope v nede?u 31. júla, deň po návrate pápe?a do Ríma.

- Aké celkové zhodnotenie by ste mohli vyjadri? na konci tejto kajúcej púte pápe?a Franti?ka?

Zdá sa mi, ?e cesta skuto?ne dosiahla svoje ciele, ?e bola pripravená ve?mi súdr?ne a jednotne. Nebola rozptýlená, mala ve?mi presnú vodiacu ni?, dobre pripravenú. Pápe? urobil v?etko, ?o mal urobi?, ak sa to tak dá poveda?, ke? sa vydal na miesta tejto obrovskej krajiny s vô?ou spolupracova? s pôvodnými národmi a s celou kanadskou spolo?nos?ou, aby prispel k tomuto zmiereniu a vybudoval istý súlad, aby sa mohlo h?adie? do budúcnosti aj na základe nových vz?ahov, plne re?pektujúcich dôstojnos? a hodnoty ka?dej zo zlo?iek, ktoré sa stali sú?as?ou formovania tejto krajiny.

Pápe? dokázal zapoji? aj celé spolo?enstvo kanadskej cirkvi. 

Zdá sa mi, ?e naozaj pre?iel ozajstnú cestu: cestu kajúceho uznania chýb, ktoré je v?dy východiskom pre ka?dé skuto?né stretnutie s druhými a s Bohom. A dokázal privies? túto cestu k nádeji: nezostal uzavretý v uznaní hriechu, ale urobil svoj krok k zaanga?ovaniu sa, pre?ívanému nielen voluntaristicky, ale aj kres?ansky, s ve?kou dôverou v silu Pánovho zm?tvychvstania a ohlasovania evanjelia.

Pápe? dokázal svoje prejavy pretka? spomienkou na evanjelizáciu Kanady: pomyslime na postavu sv. Franti?ka de Laval, ktorého sám pred pár rokmi kanonizoval, a na celú kres?anskú tradíciu, ktorú priniesli ve?kí misionári prvej epochy a ktorá sa skonkretizovala v postave sv. Anny. Dotkol sa tak srdca tradi?nej nábo?nosti, ?udovej, ale pevne zakotvenej v Cirkvi. Skrátka, kajúca cesta, ktorá sa týka zneu?ívania ?i nedostatku úcty k pôvodným obyvate?om a ve?mi bolestnej zále?itosti reziden?ných ?kôl, bola pretkaná ni?ou nádeje, ktorú priniesla práve viera v Krista, skuto?né ohlasovanie evanjelia.

A dosiahlo to a? k sú?asnosti kanadskej spolo?nosti. Boli tu ve?mi explicitné odkazy na tému sekularizácie kanadskej spolo?nosti, ktorá viedla aj k oslabeniu schopnosti pozitívne a s dôverou ?eli? spomenutému fenoménu. Stalo sa tak pripomenutím anga?ovanosti významných kanadských autorov z posledného obdobia: Taylora, jedného z najvä??ích znalcov sekularizácie a ve?kého katolíka, a Lonergana, jedného z najvä??ích teológov minulého storo?ia, ktorý sa hlboko zamý??al nad vz?ahom medzi ohlasovaním viery a dne?nou kultúrou. Znamená to teda, ?e Kanada má v dejinách evanjelizácie star?ie i moderné odkazy, ktoré mô?u by? zdrojom odpovedí na dne?né problémy alebo výzvy.

- Pápe? Franti?ek povedal, ?e Cirkev nie je ideou, ktorú treba v?tepi?, ale pohostinným domovom zmierenia. A varoval, ?e postoj, ktorý ?ivil diskriminácie, ?len ?a?ko vymiera, dokonca aj z nábo?enského h?adiska“...

Ur?ite. S ve?kou pokorou a konkrétnos?ou 

si musíme uvedomi?, ?e ide o príhovory, princípy, postoje, ktoré treba neustále o?ivova?, preto?e sú neustále spochybňované, zabúdané. Nikdy si nesmieme namý??a?, ?e sme raz a nav?dy zmenili srdce ?loveka a priviedli ho na úroveň prekonávajúcu ka?dý hriech a ka?dú chybu. Krá?anie pápe?a, rovnako ako krá?anie Cirkvi a nás v?etkých, ktorí sa sna?íme nasledova? tento Pánov príklad, sa musí v?dy znova a znova obnovova?, treba si pravdivo prizna? urobené chyby a usilova? sa zahoji? rany, ktoré na?alej dávajú o sebe vedie?.

V tejto súvislosti bola ve?mi silnou téma príhovoru pri jazere sv. Anny o vodách, ktoré lie?ia. Aj v na?ich dejinách sa stretávame so zlom, ktoré sa neustále objavuje a pred ktorým musíme by? varovaní, aby sme vytrvalo prekonávali jeho dôsledky a prejavy. Myslím, ?e pápe? nám odovzdal posolstvo odvahy, dôvery a nádeje, ale tie?, ?e sa nemáme nazdáva?, ?e sme problémy definitívne vyrie?ili. Kedy sa nám definitívne podarí vybudova? mier vo svete? V?dy je tu poku?enie rozdelenia, nenávisti, vojny a sebectva, a musíme tomu neustále ?eli?. Téma úcty k druhým, nepova?ova? sa za nadradených, nás teda musí v?dy sprevádza?.

Je to nie?o, ?o kanadská spolo?nos? v týchto rokoch ve?mi pre?íva. Kauza reziden?ných ?kôl je bodom, ktorý sa dotýka prehodnotenia svedomia oh?adom úcty k odli?nej kultúre a oh?adom formy výchovy, ktorá by nemala by? negáciou, ale skôr otvorenos?ou a docenením.

- Ako by sme teda vo svetle toho, ?o pápe? povedal a urobil po?as týchto dní v Kanade, a povedala by som, ?e aj vo svetle apo?tolskej kon?titúcie Praedicate evangelium, mali nanovo zamera? koncept inkulturácie viery?

Táto téma sprevádza Cirkev od Druhého vatikánskeho koncilu ve?mi kontinuálne a týka sa v?etkých kultúr sveta: platí pre Latinskú Ameriku, Áziu, Afriku. Samozrejme, na ceste do Kanady sme to za?ili v súvislosti s autochtónnymi kultúrami a ich hodnotami. Posledný príhovor k Inuitom bol pod?a môjho názoru skuto?ným majstrovským dielom inkultura?ného úsilia, preto?e pápe? sa výslovne odvolal na hlavný nedávny dokument o hodnotách inuitskej kultúry, ktoré treba zachova? vo vz?ahu k spolo?nosti a meniacemu sa svetu. A odvolával sa na hodnoty evanjelia. Urobil vlastne pretkanie medzi ohlasovaním evanjelia a tradi?nými hodnotami, ktoré sú?asný svet spochybňoval. Urobil to ?pecificky pre inuitskú kultúru.

Pova?ujem to za nie?o impozantné. 

V?etci sme schopní hovori? o inkulturácii v?eobecne, opakujeme to ka?dý deň, ale potom ju treba kona?, a kona? ju znamená naozaj vá?ne sa zaobera? tým, ?o v ka?dodennom ?ivote daná kultúra znamená, ako sa prejavuje. A ako mô?e ohlasovanie evanjelia e?te viac valorizova? to, ?o v tejto kultúre je, o?is?ujúc to eventuálne od prvkov, ktoré mô?u a musia by? prekonané, privies? ju k ?al?iemu dozrievaniu a aj k vzájomnému podeleniu sa vo vz?ahu s inými kultúrami.

V spolo?nosti, akou je napríklad Kanada, ktorá je ve?mi bohatá na národy, ktoré prichádzajú s imigráciou, a ktoré sa zlievajú do neuverite?nej pestrosti, ís? a? do dôsledkov a sna?i? sa uchopi? nejakú hodnotu, da? ju do vz?ahu s evanjeliom a podeli? sa o ňu tak, aby sa ukázal jej význam v sú?asnom kontexte – napríklad z h?adiska environmentálnej výchovy alebo zachovania vz?ahových hodnôt v rodine alebo medzi generáciami – tak to je ve?ká práca, ktorú treba vykona?.

Povedal by som, ?e pápe? nám tu dal konkrétny príklad. Potom to treba denne prehlbova? aj zo strany kanadskej cirkvi a v?etkých ?udí, ktorí ?ijú v kanadskej spolo?nosti, ku ktorým sa pápe? priblí?il svojou ú?as?ou, blízkos?ou a srde?nos?ou, ktorá na v?etkých zapôsobila a ktorá je skuto?ne jeho ve?kým darom.

(Zdroj) -mh, jb-