Indon茅zia buduje svoje nov茅 hlavn茅 mesto uprostred d啪ungle
Zuzana Klimanová 鈥� Pope
Indonézia je najvä膷拧ím súostrovím na svete. Pozostáva z vy拧e 17 tisíc ostrovov, z ktorých 6 tisíc je obývaných. So svojimi takmer 276 miliónmi obyvate木ov je 拧tvrtou naj木udnatej拧ou krajinou sveta (po 膶íne, Indii a USA). O 拧tyri ostrovy sa Indonézia delí s 膹al拧ími krajinami: o Borneo a Sebatik s Malajziou, o Timor s Východným Timorom a o Novú Guineu s Papuou Novou Guineou.
Krajina má da啪膹ové pralesy i vysokohorské pásma s najvy拧拧ím vrchom prevy拧ujúcim pä钮 tisíc m.n.m. Indonézia sa rozprestiera vo vysoko seizmickom pásme, s vy拧e 120 aktívnymi sopkami a 膷astými zemetraseniami.
Hlavné mesto Jakarta má pribli啪ne 11 miliónov obyvate木ov. Indonézia je domovom viac ne啪 300 domorodých etník pou啪ívajúcich 742 jazykov a dialektov. Najvä膷拧ou etnickou skupinou sú Jávanci, ktorí tvoria pribli啪ne 42 % obyvate木stva. Oficiálnym jazykom je indonéz拧tina.
Indonézia má najvä膷拧iu moslimskú populáciu na svete, zhruba 87 % obyvate木ov sa hlási k islamu. Kres钮ania tvoria takmer 9 % populácie, hinduisti 3 % a budhisti a 膹al拧í 1,8 %. Vä膷拧ina indonézskych hinduistov sú Balij膷ania a vä膷拧ina budhistov sú etnickí 膶í艌ania.
Hoci ide o men拧inové nábo啪enstvá, budhizmus a hinduizmus majú stále zna膷ný vplyv na indonézsku kultúru. Islam po prvýkrát prijali obyvatelia severnej Sumatry pod vplyvom zahrani膷ných obchodníkov v 13. storo膷í a v 16. storo膷í sa stal dominantným nábo啪enstvom. Rímsky katolicizmus priniesli do oblasti portugalskí kolonialisti a misionári. Holan膹ania tu naopak po膷as koloniálneho obdobia roz拧írili protestantizmus.
Indonézske súostrovie bolo významným obchodným centrom najmenej od 7. storo膷ia, ke膹
krá木ovstvo 艩rívid啪aja obchodovalo s 膶ínou a Indiou. Indonézska história bola ovplyvnená snahami cudzích mocností ovládnu钮 jej prírodné bohatstvo.
Indonézia je bývalou kolóniou Holandska. Republikou sa stala v roku 1945, no skuto膷nú nezávislos钮 získala a啪 o 拧tyri roky neskôr. V roku 2002 Indonézia stratila bývalú portugalskú kolóniu Východný Timor, ktorá bola jednostranne anektovaná Jakartou v roku 1976. V niektorých oblastiach krajiny prebiehali v 20. storo膷í ob膷ianske vojny, napríklad na Molukách sa ozbrojený konflikt o nezávislos钮 medzi milíciami moslimov a protestantských kres钮anov skon膷il dohodou a啪 v roku 2002. Separatistické skupiny sa sna啪ia o nezávislos钮 aj v oblastiach Sumatry 膷i Papuy. Pôsobia tu aj islamistické a teroristické skupiny ako ISIS 膷i al- Káida.
Buduje sa nové hlavné mesto
Zaujímavos钮ou je, 啪e Indonézska vláda v roku 2019 rozhodla o vybudovaní nového hlavného mesta v pralese na ostrove Borneo, v zóne menej vystavenej prírodným katastrofám. Teraj拧ie 11 miliónové hlavné mesto Jakarta le啪iace na ostrove Jáva sa postupne prepadá.
Okrem výrazného zne膷istenia mesto trápia aj 膷asté záplavy. V niektorých jeho oblastiach sa pôda prepadá aj o 20 cm ro膷ne. Rozhodnutie vlády sa v拧ak stretlo s kritikou ekologických aktivistov, ke膹啪e nová lokalita hlavného mesta je jedným z najstar拧ích da啪膹ových pralesov na svete.
Oficiálna inaugurácia nového mesta Nusantara v srdci d啪ungle sa uskuto膷nila v sobotu 17. augusta, v de艌 získania nezávislosti Indonézie od Holandska. Projekt sa má dokon膷i钮 v piatich fázach do roku 2045 a jeho odhadované náklady sú 32 miliárd USD.
Cirkev rastie
Kres钮anstvo sa na Indonéziu dostalo v膹aka nestoriánom v siedmom storo膷í, av拧ak roz拧írilo sa a啪 v 16. storo膷í v膹aka katolíckym misionárom, ktorí sem pri拧li po Portugalcoch. Patrí medzi nich aj sv. Franti拧ek Xaverský. Holan膹ania vyhnali Portugalcov v roku 1605 a do Indonézie priviedli protestantov 鈥� kalvíni, pri膷om v celej krajine zakázali katolícku vieru na dve storo膷ia (do roku 1806). Katolícki misionári mohli prís钮 a啪 v 19. storo膷í. Významným bol jezuitský páter Franti拧ek Gregor Jozef van Lith SJ (1863-1926) 鈥� zakladate木 po膷etných 拧kôl. V 20. storo膷í boli ustanovené apo拧tolské prefektúry 鈥� jednotlivé regióny boli spravované Misionármi Najsvätej拧ieho Srdca, kapucínmi a verbistami. V roku 1940 bol vysvätený prvý domorodý biskup, jezuita. Cirkev trpela po膷as japonskej okupácie, v rokoch 1942 - 1945 boli zajatí takmer v拧etci misionári prítomní v krajine. Diplomatické vz钮ahy medzi Indonéziou a Svätou stolicou boli nadviazané v roku 1950.
Aj ke膹 je Indonézia islamským 拧tátom, je zalo啪ená na 拧tyroch princípoch tzv. Pancasily vlo啪ených do ústavy (viera v jediného Boha, spravodlivos钮 a 木udská civilizovanos钮, demokracia vedená múdros钮ou, sociálna spravodlivos钮), 膷o garantuje slobodu v拧etkých veriacich. Mottom krajiny je 鈥瀓ednota v rozmanitosti鈥�, ke膹啪e krajina má multietnický a multinábo啪enský charakter. To prispelo k vývinu tolerantného charakteru
islamu v krajine. Nechýbali tu v拧ak 钮a啪kosti a konflikty. Dochádzalo tu k zneu啪ívaniu zákona o blasfémii, ale aj k roz拧irovaniu radikálneho islamizmu a vy膷í艌aniu spomínaných teroristických skupín.
Cirkev je tu men拧inou, av拧ak rastie a je dynamická. Dnes je tu zhruba osem miliónov katolíkov, 膷o predstavuje 3% obyvate木stva. V niektorých diecézach sú takmer v拧etci obyvatelia katolíci, v iných zas tvoria len 1% obyvate木stva. Cirkev sa tu zasadzuje o zru拧enie trestu smrti, vystupuje proti fundamentalizmu, zameriava sa na pastoráciu mladých (ka啪dé 拧tyri roky sa tu konajú Indonézske stretnutia mláde啪e) a na rodiny 鈥� ktoré majú by钮 protagonistami evanjelizácie spolo膷nosti. Cirkev vedie dialóg s 膹al拧ími kres钮anskými cirkvami prítomnými v krajine.
Indonéziu nav拧tívili u啪 dvaja pápe啪i - sv. Pavol VI. tu bol 3. decembra 1970 a sv. Ján Pavol II. 9.-13. októbra 1989.
膸akujeme, 啪e ste si pre膷铆tali tento 膷l谩nok. Ak chcete by钮 informovan铆 o novink谩ch, prihl谩ste sa na odber noviniek kliknut铆m sem.
