蜜桃交友

Gianni Valente a Fabio Beretta

Rím (Agentúra Fides) – Svätý Otec Franti?ek u? onedlho nav?tívi ?tyri krajiny na dvoch kontinentoch. Ide o jeho najdlh?iu a najnáro?nej?iu apo?tolskú cestu, spolu takmer o 40-tisíc kilometrov, ktoré preletí medzi Európou, Áziou a Oceániou. Rímsky biskup v?ak neopú??a svoju diecézu, aby lámal rekordy. Ako nazna?uje kardinál Luis Antonio Gokim Tagle, jeho cesta je skôr ?aktom pokory pred Pánom, ktorý nás volá“. Je to ?akt poslu?nosti vo?i poslaniu“. V ?ase, ke? sa blí?i cesta, ktorá pápe?a Franti?ka zavedie do Indonézie, Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Singapuru, proprefekt Dikastéria pre evanjelizáciu - (Sekcia pre prvú evanjelizáciu a nové partikulárne cirkvi) v rozhovore pre agentúru Fides zároveň nazna?uje, pre?o je cesta Petrovho nástupcu medzi cirkvi, ktoré sú tzv. ?mali?kými stádami“ dôle?itá pre celú univerzálnu Cirkev a mô?e zaujíma? v?etkých, ktorým zále?í na mieri vo svete.

Vo veku takmer 88 rokov sa pápe? Franti?ek chystá na najdlh?iu a najnáro?nej?iu cestu svojho pontifikátu. ?o ho vedie k tomu, aby sa pustil do tejto ?tour de force“?

?Spomínam si, ?e táto cesta do Ázie a Oceánie bola v skuto?nosti naplánovaná u? v roku 2020. Práve som pri?iel do Ríma, na Kongregáciu pre evanjelizáciu národov, a pamätám si, ?e u? existoval tento projekt. Potom v?etko zastavila pandémia Covid-19. A bol som ve?mi prekvapený, ?e Svätý Otec sa opä? ujal tohto projektu. Je to znak jeho otcovskej blízkosti k tomu, ?o nazýva ?existen?nými perifériami“.  Poviem pravdu: mám menej rokov ako pápe? a za?ívam na vlastnej ko?i, ?e tieto dlhé cesty sú ?a?ké. Pre neho je prijatie aj tejto námahy aktom pokory. Nie je to ?ou, ktorá má ukáza?, ?oho je ?lovek e?te schopný. Ako svedok hovorím, ?e je to akt pokory pred Pánom, ktorý nás povoláva. Akt pokory a poslu?nosti vo?i poslaniu.“

Niektorí opakujú: Aj táto cesta potvrdzuje, ?e pápe? uprednostňuje Východ a zanedbáva Západ...

?Táto my?lienka pova?ova? apo?tolské cesty za znak toho, ?e Svätý Otec ?uprednostňuje“ jeden kontinent alebo ?as? sveta alebo poh?da inými ?as?ami, je falo?nou interpretáciou pápe?ských ciest. Po tejto ceste, koncom septembra, má pápe? na programe náv?tevu Luxemburska a Belgicka. Nav?tívil tie? po?etné krajiny v mnohých regiónoch Európy. Zdá sa mi, ?e týmito cestami chce povzbudi? katolíkov vo v?etkých kontextoch. Zároveň je dobré ma? na pamäti, ?e v týchto oblastiach sveta ?ije ve?ká ?as? ?udstva. V Ázii sú dve tretiny svetovej populácie. Vä??ina týchto ?udí je chudobná. A mnohé krsty sa uskuto?ňujú práve medzi chudobnými. Pápe? Franti?ek vie, ?e tam ?ije ve?a chudobných ?udí a medzi chudobnými je táto prí?a?livos? k Je?i?ovej osobe a k evanjeliu, a to aj uprostred vojen, prenasledovaní a konfliktov.“

?al?í poukazujú na to, ?e v mnohých krajinách, ktoré pápe? nav?tívil, je kres?anov v porovnaní s po?tom obyvate?ov málo.

?Pred uskuto?nením ciest dostal pápe? pozvania nielen od miestnych cirkví, ale aj od ob?ianskych autorít a politických predstavite?ov, ktorí oficiálne po?iadali o prítomnos? Rímskeho biskupa vo svojich krajinách. Pápe?ovu prítomnos? si ?elajú nielen z dôvodov viery, ale aj z dôvodov, ktoré zaujímajú ob?ianske autority. Pápe? pre nich zostáva silným symbolom ?udského spolu?itia v duchu bratstva a starostlivosti o stvorenstvo.“

Vy, ako duchovný pastier patriaci k Cirkvi na Filipínach a neskôr kardinál misijného dikastéria, aké skúsenosti a stretnutia ste mali s krajinami a cirkvami, ktoré pápe? v najbli??ích dňoch nav?tívi?

?V Papue-Novej Guinei som uskuto?nil apo?tolskú náv?tevu seminárov na ?iados? kardinála Ivana Diasa, ktorý bol vtedy prefektom Kongregácie Propaganda Fide. V priebehu dvoch mesiacov som uskuto?nil dve cesty, po?as ktorých som nav?tívil semináre v Papue-Novej Guinei a na ?alamúnových ostrovoch. Nav?tívil som aj Indonéziu a Singapur, ale nikdy som nebol vo Východnom Timore, hoci som sa mnohokrát stretol s biskupmi, kňazmi, reho?níkmi a laikmi z tejto krajiny. Pre mňa je Ázia ?svetom zlo?eným z rôznych svetov“ a ako Ázij?an vidím, ?e cestovanie po Ázii otvára myse? a srdce k obrovským horizontom ?udskosti, ?udskej skúsenosti. Kres?anstvo v Ázii je pre mňa zároveň stelesnené prekvapujúcimi spôsobmi. Ve?a sa tak u?ím z múdrosti a tvorivosti Ducha Svätého. V?dy ma prekvapí, akým spôsobom sa evanjelium vyjadruje a uplatňuje uprostred rôznych ?udských kontextov. Prajem si, aby pápe?, ale aj my v?etci v pápe?skom sprievode a tie? novinári mohli za?i? túto novú skúsenos?, skúsenos? tvorivosti Ducha Svätého.“

Aké dary a prvky útechy mô?u cirkevné spolo?enstvá, ktoré pápe? nav?tívi po?as nadchádzajúcej cesty, ponúknu? celej Cirkvi?

?V týchto krajinách sú kres?anské komunity takmer v?ade men?inou, ?mali?kým stádom“. Na miestach, ako je Európa, sa Cirkev napriek tomu te?í istému kultúrnemu, spolo?enskému i ob?ianskemu ?statusu“ re?pektu. Ale aj v mnohých krajinách Západu sa vraciame k tejto skúsenosti Cirkvi ako malého stáda. A mô?e by? na ú?itok pozrie? sa na cirkvi v mnohých krajinách Východu, aby sme videli, k akému správaniu dochádza v stave malosti. Skúsenos? prvých apo?tolov, Je?i?ových u?eníkov, sa v týchto krajinách opakuje mnohokrát. Istý farár v Nepále mi povedal, ?e územie jeho farnosti je ve?ké ako tretina Talianska: na tomto obrovskom území má roztrúsených len pä? farníkov. Sme v roku 2024, av?ak kontext a skúsenos? sa podobajú na tie zo Skutkov apo?tolov. A malé cirkvi ?ijúce na Východe nám mô?u by? ?kolou.“

Prvou zastávkou pápe?ovej cesty je Indonézia, krajina s najvä??ou moslimskou populáciou na svete.

?Indonézia je súostrovný ?tát a je tu obrovská kultúrna, jazyková, ekonomická a sociálna rozmanitos?. Je to tie? krajina s najvä??ím po?tom moslimských obyvate?ov na svete. Ve?kým darom Ducha Svätého pre indonézsku katolícku komunitu je spolu?itie, ktoré nepopiera rozmanitos?. Dúfam, ?e pápe?ova náv?teva prinesie nový impulz pre bratstvo medzi veriacimi rôznych nábo?enstiev.“

Mohli ste po?as svojich náv?tev pocíti? konkrétne znaky tohto bratského spolu?itia?

?Povedali mi, ?e pozemok, na ktorom sa nachádza Katolícka univerzita, daroval prvý prezident. Je to dôle?ité posolstvo, ktoré ukazuje, ?e medzi indonézskym ?udom sú v?etci prijímaní ako bratia a sestry. Spomínam si aj na Dni ázijskej mláde?e. Vzh?adom na nízky po?et kres?anov bolo medzi dobrovo?níkmi zapojenými do organizácie aj ve?a mladých moslimov. Konferencia biskupov mi dala k dispozícii dvoch asistentov, obidvoch moslimov, ktorých som videl vykonáva? svoje povinnosti s ve?kou úctou k Cirkvi.“

Druhá fáza apo?tolskej cesty: Papua-Nová Guinea

?Cirkev v Papue-Novej Guinei je mladou Cirkvou, ale u? dala univerzálnej Cirkvi mu?eníka Petra To Rota, ktorý bol tie? katechétom. Aj Papua-Nová Guinea je multikultúrna krajina s rôznymi kmeňmi, ktoré sa ob?as dostávajú do vzájomných konfliktov. Je to v?ak krajina, kde rozmanitos? mô?e by? bohatstvom, zdrojom. Ak si odmyslíme na?e predsudky, aj v kmeňových kultúrach mô?eme nájs? ?udské hodnoty blízke kres?anským ideálom. Na Papue-Novej Guinei sú tie? miesta, kde je príroda nedotknutá. Pred dvoma rokmi som tam bol na vysvätení novej katedrály. Pýtal som sa biskupa na vodu a on mi povedal: ?Mô?eme pi? vodu z rieky, je pitná.“ V?aka svojej kmeňovej múdrosti si dokázali zachova? harmóniu s prírodou a mô?u pi? vodu priamo z rieky. Je to nie?o, ?o my v takzvaných rozvinutých krajinách u? viac nemáme.“

Tretia fáza: Východný Timor

?Je dôle?ité, ?e pápe? pôjde do Indonézie a následne do Východného Timoru. Tieto dve krajiny majú za sebou históriu bojov a v sú?asnosti sú v mieri. Je to krehký mier, ale v?aka obom krajinám sa zdá by? trvalý. Vz?ahy medzi miestnou cirkvou a vládou sú tam ve?mi dobré. Miestna samospráva podporuje aj vzdelávacie slu?by súvisiace s Cirkvou. Zdá sa mi, ?e samotná Cirkev bola jedným z referen?ných bodov pre obyvate?stvo po?as vojny za nezávislos?. Obyvatelia Východného Timoru vyhlasujú, ?e ich viera v Krista ich podr?ala po?as rokov boja za nezávislos?.“

?tvrtá etapa: Singapur

?Je to jedna z najbohat?ích krajín na svete a je ú?asné vidie? ?udí, ktorí za nieko?ko rokov dosiahli takú úroveň profesionality a technologického pokroku, a to s obmedzenými zdrojmi, aj v?aka zmyslu pre disciplínu. Singapurská vláda zaru?uje slobodu v?etkým komunitám veriacich a chráni ich pred útokmi a neúctivými ?inmi. Urá?anie nábo?enstiev sa prísne trestá. ?udia ?ijú v bezpe?í, rovnako aj turisti. Je v?ak potrebná rovnováha. História nás u?í, aby sme si dávali pozor, aby presadzovanie práva neskon?ilo v rozpore so samotnými hodnotami, ktoré majú zákony chráni?.“

Aj v týchto krajinách, predov?etkým v Papue-Novej Guinei, je apo?tolské dielo sprevádzané príbehmi misionárov mu?eníkov. Niekedy v?ak na?alej prezentujeme prácu misionárov len ako prejav kultúrneho a politického kolonializmu.

?V sú?asnosti existuje tendencia a poku?enie interpretova? dejiny, najmä dejiny misií, s dne?ným kultúrnym poh?adom a vnucova? na?e vízie misionárom, ktorí ?ili pred stáro?iami. Namiesto toho musíme históriu interpretova? opatrne. Misionári sú darom pre Cirkev. Sú poslu?ní Kristovi, ktorý povedal svojim, aby i?li a? na kraj sveta hlása? evanjelium, a pris?úbil, ?e bude v?dy s nimi. Príle?itostne vodcovia národov brali misionárov na rôzne miesta po?as koloniza?ných procesov. Títo misionári v?ak cestovali, aby evanjelizovali, a nie preto, aby ich kolonizátori manipulovali a vyu?ívali. Mnohí kňazi, misionári a zasvätení ?udia konali v rozpore so stratégiami vlastnej vlády a boli umu?ení.“

?o je tým tajuplným putom, ktoré v?dy spája mu?eníctvo s misiou?

?Pred dvoma rokmi bola zverejnená ?túdia o nábo?enskej slobode. Jeden fakt bol zrejmý: v krajinách, kde existuje zastra?ovanie a prenasledovanie, po?et krstov stúpal. Tam, kde existuje reálna mo?nos? mu?eníckej smrti, sa viera ?íri. Dokonca aj tí, ktorí nie sú veriaci, si kladú otázku: ?Odkia? pochádza v?etka tá sila, ktorá ich vedie k tomu, aby obetovali svoj ?ivot?“ Je to evanjelium v praxi. A na?ím cie?om, rovnako ako cie?om Dikastéria pre evanjelizáciu, je pomáha? miestnym cirkvám, a nie im vnucova? iné zmý??anie alebo kultúru, ako je tá ich.“

Preklad: Zuzana Klimanová, Tímea Saboslajová