蜜桃交友

Deborah Castellano Lubov, Zuzana Klimanová – Pope

Pápe? Franti?ek sa v septembri tohto roku vydá na svoju 45. zahrani?nú apo?tolskú cestu. Zavíta do 

Ázie a Oceánie. Pápe? Franti?ek najprv nav?tívi Indonéziu, najvä??iu krajinu sveta s moslimskou vä??inou, kde katolíci tvoria viac ako 8 miliónov, teda 3,1 % obyvate?stva, a v dňoch 3. - 6. septembra sa zdr?í v jej hlavnom meste Jakarta. Potom bude pokra?ova? do Papuy-Novej Guiney, Východného Timoru a Singapuru. Pôjde o najdlh?iu cestu v rámci pontifikátu Svätého Otca.

Kardinál Suharyo, ako vítate nadchádzajúcu apo?tolskú náv?tevu pápe?a Franti?ka?

S ve?kým nad?ením. Ale nielen katolícka komunita s ve?kým nad?ením prijala správu, ?e pápe? Franti?ek nav?tívi Indonéziu - ve?ký imám ?tátnej me?ity Istiqlal bol medzi tými, ktorí ako prví oznámili nadchádzajúcu náv?tevu pápe?a Franti?ka, nieko?ko tý?dňov pred oficiálnym oznámením Vatikánu.

Vz?ahy medzi Vatikánom a Indonéziou majú dlhú históriu. Vatikán je jednou z piatich krajín, ktoré uznali vyhlásenie nezávislosti Indonézie. V roku 1947 u? v Jakarte pôsobil apo?tolský delegát, ktorý je dnes ve?vyslanectvom.

Katolíckej komunite hovorím, ?e fyzická prítomnos? pápe?a Franti?ka je ve?mi dôle?itá, a zároveň pripomínam, ?e sa máme v?dy sna?i? prehlbova? si vedomosti o jeho u?ení, ktoré nám dáva prostredníctvom rôznych encyklík a apo?tolských exhortácií, ako sú Evangelii gaudium, Laudato si, Fratelli tutti at?.

Kardinál Suharyo

Katolícka komunita tvorí pribli?ne 3% obyvate?stva Indonézie, ázijskej krajiny s najvä??ím po?tom moslimských veriacich na svete. Mô?ete nám poveda? viac o tejto katolíckej komunite? Aké je to by? katolíkom v tejto krajine v ka?dodennom ?ivote?

Indonézia je ve?mi ve?ká krajina, pozostávajúca z mnohých ostrovov, ktorých je takmer 17-tisíc, a z mnohých kmeňov, ke??e tu ?ije viac ne? 1300 etnických skupín s to?kými kultúrami a nábo?enstvami. Je pravda, ?e Indonézia je krajinou s najvä??ím po?tom moslimov na svete. Islam v Indonézii v?ak nie je ten istý ako islam v rôznych iných krajinách. V Indonézii existujú dve najvä??ie islamské organizácie, Muhammadiyah a Nahdlatul Ulama, ktoré sú ve?mi otvorené a tolerantné. Práve to ur?uje spolo?ný ?ivot ob?anov. Ja sám mám ve?mi dobré vz?ahy s nábo?enskými lídrami na centrálnej a regionálnej úrovni.

V Indonézii v podstate existuje sloboda nábo?enského vyznania, av?ak realita sa na jednotlivých miestach lí?i. V sú?asnosti sa zdá, ?e ?tát to so zachovaním nábo?enskej slobody myslí ve?mi vá?ne. V ka?dodennom ?ivote teda ?ijeme ako be?ní ob?ania. Mô?eme pracova? v rôznych in?titúciách vrátane ?tátnych. V nede?u ?udia chodia do kostola. Niektorí musia prekonáva? ve?ké vzdialenosti, aby sa dostali na miesto bohoslu?ieb. Vo v?eobecnosti mô?eme ?i? v mieri so svojimi susedmi. Pravdou je aj to, ?e nemálo katolíkov sa stalo vedúcimi predstavite?mi pluralitnej spolo?nosti a pracuje v ?tátnych in?titúciách na vysokých postoch.

Vo v?eobecnosti katolíci v Indonézii ?ijú normálne ako ?lenovia spolo?nosti. ?i? spolu ako spoluob?ania, aj ke? rôznych nábo?enstiev, je nie?o úplne be?né. V skuto?nosti existuje pomerne ve?a rodín, ktorých ?lenovia pozostávajú z prívr?encov rôznych nábo?enstiev. V iných krajinách by to mo?no nebolo myslite?né. Je tu aj pomerne ve?a kňazov a reho?níkov, ktorí pochádzajú z moslimských, hinduistických alebo budhistických rodín.

Jakarta

V ?om spo?íva tajomstvo mierového spolu?itia v Indonézii? Existujú aj oblasti, ktoré je potrebné zlep?i??

Jedným z hlavných dôvodov je história vzniku indonézskeho ?tátu. Pred vznikom Indonézie bol tento región viac ako 350 rokov kolonizovaný cudzími krajinami. V histórii vzniku Indonézie sú tri mí?niky. (...) Vyvrcholením bolo vyhlásenie nezávislosti Indonézie 17. augusta 1945. Nezávislos? Indonézie nebola darom od kolonialistov, ale výsledkom dlhého boja, do ktorého sa zapojili v?etky zlo?ky národa, v?etky etnické skupiny a vyznáva?i v?etkých nábo?enstiev. Nasledujúci deň bola ustanovená Pancasila [oficiálna, základná filozofická teória Indonézie] ako základ ?tátu. Indonézia teda nie je nábo?enským ?tátom, ale unitárnym ?tátom Indonézska republika. Táto história boja, do ktorého sa zapojili v?etci ob?ania, a Pancasila ako základ ?tátu je to, ?o robí jednotu indonézskych ob?anov silnou.

Pancasila pozostáva z piatich základných princípov, ktoré slú?ia ako základ Indonézskej ústavy. Prvým je ?viera v jediného Boha“. Druhým je ?spravodlivá a civilizovaná ?udskos?“. Tretím je ?jednota Indonézie“. ?tvrtým je ?demokracia vedená vnútornou múdros?ou v jednomyse?nosti, ktorá vzniká z rozpravy medzi zástupcami“ a piatym je ?sociálna spravodlivos? pre celý indonézsky ?ud“.

Niektoré z najvä??ích výziev sa týkajú nerovnomerného rozdelenia blahobytu na Jáve aj mimo nej, nadnárodného islamského vplyvu, skupín, ktoré stále chcú vytvori? islamský ?tát, ekonomickej nerovnosti a politického systému, najmä nepriaznivého hospodárenia vo?i slab?ím.

Katolíci po?as ve?kono?nej vigílie v Jakarte

Kardinál hovorí aj o pôsobení katolíkov v indonézskej spolo?nosti, kde sú men?inou:

Spomínam si na skúsenos? katolíckeho u?ite?a, ktorý bol umiestnený vo ve?kej vidieckej oblasti a okrem neho tam nebol ?iaden iný katolík. Necítil sa izolovaný, ale na?alej h?adal spôsoby, ako kona? dobro. U?il na dedine, kde bolo obyvate?stvo negramotné. Aby sa tam dostal, musel ís? tri hodiny pe?o a ?al?ie tri hodiny spä?. Robil to dvakrát tý?denne. Ke? som nav?tívil jeho rodinu, povedal mi: ?Ot?e, toto v?etko som robil preto, aby tu ?udia vedeli, ?e katolíci chcú kona? iba dobro“.

Vidíme ich kona? dobro rôznymi spôsobmi, prostredníctvom vzdelávania, od základného a? po vy??ie vzdelávanie, prostredníctvom poskytovania zdravotníckych slu?ieb, sociálnych slu?ieb, ako sú napríklad úverové dru?stvá, a prostredníctvom spolupráce s ostatnými ?lenmi komunity. Povedané inak, ?konajú dobro“ prostredníctvom dialógu, ktorý ponúkajú vo svojej práci i prostredníctvom svojho ?ivota.