蜜桃交友

Za prítomnosti Svätého Otca a tisícky mladých z celého sveta sa nieko?ko mladých ?udí podelilo so svedectvami. Pápe? Franti?ek v takmer polhodinovom príhovore predlo?il mladým svoje podnety a povzbudenia do budúcnosti a pozval ich pripoji? sa k spolo?nej modlitbe. Mladí ekonómovia, podnikatelia a tvorcovia zmien zo stovky krajín sveta na záver podpísali dohodu, v ktorej sa zaviazali ?vynalo?i? svoj ?ivot na to, aby sa ekonomika dne?ka a zajtraj?ka stala ekonomikou evanjelia“.

Z príhovoru pápe?a Franti?ka

Assisi, 24. septembra 2022

?Hovori? dnes o ekonomike sa zdá by? takmer a? zastaralé: dnes sa hovorí o financiách a financie sú ?osi vodnaté, ?osi plynné, nedá sa to chyti?. Raz mi jedna dobrá svetová ekonómka povedala, ?e za?ila stretnutie o vz?ahu ekonómie, humanizmu a nábo?enstva. A to stretnutie dopadlo dobre. To isté chcela urobi? vo vz?ahu k finan?níctvu, a nepodarilo sa jej to. Dajte pozor na túto plynovos? financií: vy musíte ekonomickú ?innos? uchopi? v jej koreňoch, v jej ?udských koreňoch, tak ako sa vytvorili. Vy, mladí ?udia, to s Bo?ou pomocou viete urobi?, doká?ete to; mladí ?udia u? v histórii dokázali mnoho vecí.“ (...)

Prorocká úloha mladých

?Na?a generácia vám zanechala do dedi?stva mnoho bohatstva, 

ale nedokázali sme chráni? planétu a nechránime mier. Ke? po?úvate, ako rybári v San Benedetto del Tronto vytiahli z mora za jeden rok 12 ton ?piny, plastov a podobných vecí, vidíte, ako sa nevieme stara? o ?ivotné prostredie. A takýmto spôsobom nechránime ani mier. Vy ste povolaní sta? sa remeselníkmi a stavite?mi spolo?ného domu, spolo?ného domu, ktorý sa ?rozpadá“. Povedzme to: je to tak. Nová ekonomika, in?pirovaná Franti?kom z Assisi, dnes mô?e a musí by? ekonomikou priate?skou k zemi a ekonomikou pokoja.

Ide o premenu ekonomiky, ktorá zabíja (porov. Apo?t. exhort. Evangelii gaudium, 53), na ekonomiku ?ivota, vo v?etkých jej rozmeroch. Aby sme dospeli k onomu ?dobre ?i?“, ?o neznamená ?dolce vita“, bezstarostné ?i bezproblémové prejdenie ?ivotom. Dobre ?i?, to je to tajomstvo, ktorému nás domorodé národy u?ia vo vz?ahu k zemi.“ (...)

??ivot Franti?ka z Assisi po jeho obrátení bol proroctvom, ktoré pokra?uje aj v dne?nej dobe. V Biblii má proroctvo ve?a spolo?ného s mladými ?u?mi. Samuel bol chlapec, ke? bol povolaný, Jeremiá? a Ezechiel boli mladí; Daniel bol mladík, ke? prorokoval o Zuzaninej nevine a zachránil ju pred smr?ou (porov. Dan 13,45-50); a prorok Joel oznamuje ?udu, ?e Boh vyleje svojho Ducha «a budú prorokova? va?i synovia i va?e dcéry» (3,1). Pod?a Písma sú mladí ?udia nosite?mi ducha poznania a múdrosti. Bol to mladý Dávid, ktorý pokoril aroganciu obra Goliá?a (porov. 1 Sam 17,49-51).“  (...)

Model ekosystému rastlín

?Ekonomika, ktorá je in?pirovaná prorockým rozmerom, sa dnes prejavuje v novej vízii ?ivotného prostredia a zeme. Musíme sa ubera? k tejto harmónii so ?ivotným prostredím, so zemou. Je mnoho ?udí, podnikov a in?titúcií, ktorí sa sna?ia o ekologické obrátenie. Na tejto ceste musíme napredova? a urobi? viac. Toto ?viac“ vy u? robíte a ?iadate to od v?etkých. Nesta?í robi? kamuflá?, je potrebné spochybni? model rozvoja. Situácia je taká, ?e nemô?eme len ?aka? na ?al?í medzinárodný samit, ktorý u? mo?no nepomô?e: Zem horí dnes a práve dnes sa musíme zmeni?, a to na v?etkých úrovniach.

V uplynulom roku ste sa venovali rastlinnej ekonomike, ?o je inovatívna téma. Videli ste, ?e v paradigme rastlín je odli?ný prístup k zemi a ?ivotnému prostrediu. Rastliny doká?u spolupracova? so svojím okolím, a aj ke? si konkurujú, v skuto?nosti spolupracujú pre dobro ekosystému. U?me sa z miernosti rastlín: ich poní?enos? a ich ml?anie nám mô?u ponúknu? odli?ný ?týl, ktorý dnes súrne potrebujeme.“ (...)

?A potom musíme prija? univerzálny etický princíp – ktorý v?ak nie je ?úbivý – ?e ?kody treba napravi?. Toto je etický princíp, ktorý je univerzálny: ?kody sa majú napravi?. Ak sme vyrástli a zneu?ívali planétu a atmosféru, dnes sa musíme nau?i? aj obetám v ?ivotnom ?týle, ktorý je stále neudr?ate?ný.“ (...)

Sociálny, vz?ahový a duchovný rozmer

?Udr?ate?nos? je slovo s viacerými rozmermi. 

Okrem toho environmentálneho je to aj sociálny, vz?ahový a duchovný rozmer. Ten sociálny sa pomaly za?ína dostáva? do povedomia: uvedomujeme si, ?e volanie chudobných a volanie zeme je to isté volanie (porov. Enc. Laudato si', 49). Preto ke? pracujeme na ekologickej transformácii, musíme ma? na pamäti vplyv niektorých environmentálnych rozhodnutí na chudobu. (...) Zatia? ?o sa sna?íme zachráni? planétu, nemô?eme zanedbáva? trpiaceho ?loveka. Zne?istenie, ktoré zabíja, nie je len oxid uhli?itý, ale aj nerovnos?, ktorá smrte?ne zamoruje na?u planétu.“ (...)

?Je tu aj neudr?ate?nos? na?ich vz?ahov: v mnohých krajinách sa vz?ahy ?udí ochudobňujú. Najmä na Západe sú komunity ?oraz krehkej?ie a roztrie?tenej?ie. Rodina v niektorých regiónoch sveta pre?íva vá?nu krízu a s ňou aj prijatie ?ivota a starostlivos? oň. Sú?asný konzum sa sna?í vyplni? prázdnotu ?udských vz?ahov stále sofistikovanej?ím tovarom – osamelos? je v dne?nej dobe ve?ký biznis! –, ale týmto spôsobom vytvára hladomor po ??astí.

A to je nie?o hrozné. Zamyslite sa napríklad nad demografickou zimou, ako s tým v?etkým súvisí. Demografická zima, v ktorej v?etky krajiny výrazne klesajú, preto?e nemajú deti, ale je dôle?itej?ie ma? citový vz?ah k malým psom, ma?kám a tak ?alej. Je potrebné sa znovu za?a? rozmno?ova?. Ale v tejto demografickej zime je aj otroctvo ?eny: ?ena, ktorá nemô?e by? matkou, preto?e len ?o jej za?ne rás? brucho, je prepustená; tehotným ?enám sa nie v?dy umo?ňuje pracova?.“

Duchovný kapitál

?Napokon je tu duchovná neudr?ate?nos? ná?ho kapitalizmu. ?udská bytos?, stvorená na Bo?í obraz a podobu, je skôr h?ada?om zmyslu, ne? h?ada?om statkov. Preto je prvým kapitálom ka?dej spolo?nosti duchovný kapitál, preto?e práve ten nám dáva dôvod, pre?o ka?dý deň vsta? a ís? do práce, a vytvára rados? zo ?ivota, ktorá je potrebná aj pre ekonómiu. Ná? svet rýchlo spotrebúva túto základnú formu kapitálu, ktorá bola po stáro?ia zhroma??ovaná nábo?enstvami, tradíciami múdrosti a ?udovou zbo?nos?ou. A týmto nedostatkom zmyslu trpia predov?etkým mladí ?udia: ?asto zo?i-vo?i bolesti a neistote ?ivota sa ocitajú s du?ou ochudobnenou o duchovné zdroje na spracovanie utrpenia, frustrácie, sklamania a smútku.

Pozrite ako sa zvý?il percentuálny pomer mladých pri samovra?dách, a nepublikuje sa v?etko, po?ty sa zakrývajú. Krehkos? mnohých mladých ?udí pramení z nedostatku tohto vzácneho duchovného kapitálu – opýtam sa vás: Máte duchovný kapitál? Ka?dý nech si odpovie vo vnútri. Je to nevidite?ný kapitál, ale skuto?nej?í, ne? kapitál finan?ný alebo technologický. Je naliehavo potrebné prinavráti? toto základné duchovné dedi?stvo. Technológia doká?e ve?a: nau?í nás ??o“ a ?ako“ robi?, ale nepovie nám ?pre?o“, a tak sa na?e konanie stáva neplodným a nenap?ňa ?ivot, dokonca ani ?ivot ekonomický.“

Bez úcty k chudobným sme spoluvinní

?Ke??e sa nachádzam vo Franti?kovom meste, nemô?em sa nezamyslie? nad chudobou. Venova? sa ekonómi in?pirujúc sa ním znamená zaviaza? sa, ?e chudobní budú v centre pozornosti. Ma? ich ako východisko ná?ho poh?adu na ekonomiku, ná?ho poh?adu na svet. Bez úcty, starostlivosti a lásky k chudobným, ku ka?dému chudobnému ?loveku, ku ka?dému krehkému a zranite?nému ?loveku – od toho po?atého v materskom lone a? po toho chorého, postihnutého ?i s ?a?kos?ami staroby – ?Franti?kova ekonómia“ neexistuje. Ba dokonca by som povedal, ?e Franti?kova ekonómia sa nemô?e obmedzi? na prácu pre chudobných alebo s chudobnými. Pokým ná? systém bude produkova? vyradených a my budeme fungova? pod?a tohto systému, budeme spoluvinní na ekonomike, ktorá zabíja.

Polo?me si teda otázku: robíme dos? pre zmenu tejto ekonomiky, alebo sa uspokojíme s tým, ?e natrieme stenu inou farbou bez toho, aby sme zmenili ?truktúru domu? Nejde tu o nátery ?tetcom, treba zmeni? ?truktúru. Odpove? mo?no nespo?íva v tom, ?o mô?eme urobi? my, ale v tom, ako doká?eme otvori? nové cesty, aby sa chudobní sami stali protagonistami zmeny. V tomto zmysle sú ve?kolepé, ve?mi rozvinuté skúsenosti v Indii a na Filipínach.“

Paradoxné blahoslavenstvo

?Svätý Franti?ek miloval nielen chudobných, ale aj chudobu. Franti?ek nav?tevoval malomocných nielen preto, aby im pomohol, ale preto, ?e sa chcel sta? chudobným ako oni. Nasledujúc Je?i?a Krista sa zriekol v?etkého, aby bol chudobný s chudobnými. Nu?, prvá trhová ekonomika sa zrodila v 13. storo?í v Európe v ka?dodennom kontakte s franti?kánmi, ktorí boli priate?mi týchto prvých obchodníkov. Táto ekonomika zaiste vytvárala bohatstvo, ale nepoh?dala chudobou. Vytvára? bohatstvo bez poh?dania chudobou.

Naopak ná? kapitalizmus chce pomáha? chudobným, ale nevá?i si ich, nerozumie paradoxnému blahoslavenstvu: ?Blahoslavení chudobní“ (porov. Lk 6,20). My nemáme milova? biedu, naopak musíme proti nej bojova?, predov?etkým vytváraním práce, dôstojnej práce. Evanjelium nám v?ak hovorí, ?e bez úcty k chudobným nemo?no zví?azi? nad nijakou biedou. A práve odtia?to musíme za?a?, aj vy podnikatelia a ekonómovia: ?i? tieto Franti?kove evanjeliové paradoxy.

Ke? sa rozprávam s ?u?mi alebo spovedám, v?dy sa pýtam: ?Dávate almu?nu chudobným?“ – ?Áno, áno!“ – ?A ke? dávate almu?nu chudobným, pozeráte sa im do o?í?“ – ?Och ja neviem...“ – ?A ke? dáva? almu?nu, hád?e? mincu alebo sa dotýka? ruky chudobného?“ Nepozerajú sa do o?í a nedotýkajú sa; a to je odklon od ducha chudoby, od skuto?nej reality chudobných, od ?udskosti, ktorú musí ma? ka?dý ?udský vz?ah.“ (...)

Tri smerovníky do budúcnosti

?A vo svetle týchto úvah by som vám rád zanechal tri smerovníky, ako napredova?. Prvý: h?adie? na svet o?ami najchudobnej?ích.“ (...)

Druhý: vy ste najmä ?tudenti, bádatelia a podnikatelia, ale nezabúdajte na prácu, nezabúdajte na pracujúcich. (...)  Preto ke? vytvárate hodnoty a slu?by, nezabúdajte vytvára? prácu, dobrú prácu a prácu pre v?etkých.

Tretím smerovníkom je: vtelenie. (...) Idey sú potrebné, ale musia sa sta? ?telom“. Cirkev v?dy odmietala gnostické poku?enie – gnózu, to ?isto my?lienkové – ktoré si myslí, ?e mô?e zmeni? svet ?isto len pomocou odli?ného poznania, bez telesnej námahy. Skutky sú menej ?oslnivé“ ako ve?ké idey, preto?e sú konkrétne, partikulárne, obmedzené, so svetlom a tieňom spolu, ale deň za dňom zúrodňujú zem: skuto?nos? je nadradená idei (porov. Evangelii gaudium, 233).“

Modlitba za mladých

?Drahí bratia a sestry, ?akujem vám za va?u anga?ovanos?. Krá?ajte vpred, s in?piráciou a orodovaním svätého Franti?ka. A ak ste za, zakon?il by som toto stretnutie modlitbou. Pre?ítam ju a vy sa k nej v srdci pripojte:

Ot?e, prosíme ?a o odpustenie za to, ?e sme vá?ne zranili zem, ?e sme nere?pektovali domorodé kultúry, ?e sme si nevá?ili a nemilovali chudobných, ?e sme vytvárali bohatstvo bez spolo?enstva.

?ivý Bo?e, ktorý si svojím Duchom in?piroval srdcia, ruky a mysle týchto mladých ?udí a dal si im vykro?i? smerom do zas?úbenej zeme, dobrotivo pohliadni na ich ve?kodu?nos?, na ich lásku, na ich ochotu vynalo?i? ?ivot pre ve?ký ideál.

Po?ehnaj ich, Ot?e, v ich úsilí, v ich ?túdiu, v ich snoch; sprevádzaj ich v ?a?kostiach a utrpení, pomô? im premeni? ich na cnos? a múdros?. Podporuj ich tú?by po dobre a ?ivote, bu? im oporou v sklamaniach zo?i-vo?i zlým príkladom, nech sa nenechajú odradi? a pokra?ujú v ceste.

Ty, ktorého jednorodený Syn sa stal tesárom, daj im rados?, ?e mô?u premieňa? svet láskou, dômyslom a rukami. Amen.“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Pope)

Celý príhovor: , ?eský preklad

-mh, jb-