蜜桃交友

Dohoda vymenúva dvanás? charakteristík ?evanjeliovej ekonomiky“ in?pirovanej sv. Franti?kom z Assisi a encyklikami Laudato si‘ a Fratelli tutti. Je to ekonomika ?mieru, a nie vojny“, ekonomika, ?ktorá bojuje proti biede vo v?etkých jej formách, zni?uje nerovnosti a vie poveda? s Je?i?om a sv. Franti?kom: Blahoslavení chudobní“, ekonomika, ?ktorá sa riadi etikou ... a je otvorená transcendencii“.

Text Dohody z Assisi 2022

Medzi tisícku ú?astníkov zo stovky krajín rôznych kontinentov, ktorí sa v Assisi stretli od 22. do 24. septembra, v závere?ný deň osobne pri?iel pápe? Franti?ek. Z dôvodu pandémie boli predchádzajúce dva ro?níky podujatia zatia? v?dy iba formu ?online“.

V piatok 23. septembra mladí ekonómovia, 

aktivisti a vedci debatovali v skupinách o témach ako ?energia a chudoba“, ?financie a ?udskos?“, ?po?nohospodárstvo a spravodlivos?“ ?i ?mana?ment a darcovstvo“. Na známych franti?kánskych miestach, ako je Porciunkula, Svätyňa zrieknutia sa ?iat sv. Franti?ka, ?i ústredná bazilika sa sna?ili namotivova? pre odkaz svätca z Assisi, ktorým je neoddelite?né spojenie dobra ?loveka s dobrom ?ivotného prostredia.

Pri stretnutí so Svätým Otcom, ktoré bolo zakomponované do hudobno-dramatického programu, zaznelo osem svedectiev mladých ú?astníkov o tom, ?e tu nejde o utópiu, ale o konkrétnu prácu, ktorá sa u? deje na lokálnej úrovni. Zazneli svedectvá z Afganistanu, Nigérie, Beninu, Kene, Thajska, Argentíny, Po?ska a Talianska. Ukázali tvorivos? mladých profesionálov a ?tudentov, ich odvahu, priekopníckeho ducha, rados? a spoluprácu, ako aj v?a?nos? a dôveru v Bo?ie sprevádzanie.

Svedectvá ú?astníkov

Prvá prehovorila Talianka Serena, doktorandka v odboru ekonómie, kde sa ?pecializuje na ekonomickú ?truktúru ?tátov a ich výkonnos? na trhoch.

Druhé svedectvo predniesol Henri z Beninu, ktorý vedie mimovládnu organizáciu JEVEV v Benine a venuje  sa ?túdiu zelených a obehových ekonomík. Podelil sa so skúsenos?ou, ako sa im podarilo vysporiada? sa z inváznou vodnou burinou zvanou  vodný hyacint, ktorá napáda hladinu jazier a riek a robí ich aj nepriechodnými pre lodnú dopravu:

?V roku 2009 som za?al skúma?, ako túto nepriaznivú situáciu, ktorú za?ila celá generácia po?nohospodárov mojich rodi?ov, premeni? na príle?itos? na nápravu v po?nohospodárskom aj remeselnom sektore. V roku 2015 pri?la odpove?: premena hyacintu, ?ikovne zmie?aného s inými prírodnými zlo?kami, na akúsi ?arovnú zmes, ktorá má na jednej strane hlavný cie? sta? sa vynikajúcim hnojivom a na druhej strane sa v?aka vláknam získaným jeho rozkladom mô?e premeni? aj na umelecké predmety, nábytok a osobné doplnky.

Nie?o takmer jedovaté sa premenilo na to, ?o dnes nazývame ?zelené zlato“. Je to inovatívny prístup, ktorý zlep?uje miestny ?ivot a umo?ňuje, aby sa rodinné po?nohospodárstvo v regióne vyvinulo v nie?o organizované, odolné a príkladné aj pre mnohé územia s podobnými podmienkami.

Teraz v týchto komunitách rozvíjame malé podniky, kooperatívne dru?stvá zamerané na inkluzívnu a participatívnu ekonomiku, ktorá re?pektuje environmentálne zásady a prispieva k sociálnej spravodlivosti zhodnocovaním invazívnej rastliny, vodného hyacintu, na organický kompost, umelecké predmety, organický uhlík, absorp?né vlákno a bioplyn. Okrem výrobnej ?asti dnes mimovládna organizácia JEVEV s oh?adom na udr?ate?nos? dokon?ila svoj projekt vytvorenia centra na propagáciu ?zázra?ného kompostu“ v Dangbe.“ 

Argentín?an Facundo porozprával o projekte s názvom ?Stonásobné Assisi“ (Cien Asis):

?Projekt vznikol po výzve Svätého Otca na podujatie Assisi v roku 2019 a jeho hnacou silou je skupina finan?ných konzultantov, ktorí pracujú na Fakulte sociálnych vied Národnej univerzity v Lomas de Zamora, odkia? sa sna?íme znásobi? a uvies? do praxe Franti?kovo slovo po celej Argentíne uskuto?ňovaním ?malých Assisi“ v rozvojových spolo?nostiach, v sídliskových susedských kluboch, v rámci odborov, na univerzitách, v dru?stvách, komunitných jedálňach, nápravných zariadeniach a malých a stredných podnikoch.“

?tvrtou v poradí bola len 14-ro?ná environmentálna aktivista Lilly z Thajska:

?Svoju aktivitu som za?ala, ke? som mala osem rokov. Bolo to v boji s plastovými odpadmi rozptýlenými na piesku a plávajúcimi do oceánu, ktorý tak ve?mi milujem. ?iadne die?a by nemalo by? vystavené krutej realite sveta a nemalo by mu by? povedané, ?e je príli? malé na to, aby nie?o zmenilo. Vedela som, ?e to nie je správne a ?e sa nie?o musí zmeni?, Ale nau?ila som sa, ?e zmena musí by? najprv vnútorná. (...)

Potom som si uvedomila, ?e zmena sa nedá urobi? individuálne. Musela som po?iada? o  pomoc. Zavolala som na miestnu samosprávu a povedala som im o ?kodlivosti jednorazových plastov a o svojom zámere zastavi? pou?ívanie plastov. (...) Napokon, na za?iatku roka 2020, bol vo viac ako 70 ve?kých maloobchodných predajniach v Thajsku zavedený celonárodný zákaz jednorazových plastových ta?iek.

Som ve?mi v?a?ná za túto príle?itos? prehovori? k Tebe, pápe? Franti?ek, a ?akujem Ti, ?e si vydlá?dil cestu mladým ?u?om, ako som ja a moji dne?ní rovesníci, aby sme vyu?ili svoj hlas na zlep?enie situácie.“

Po thajskej tíned?erke sa ujal slova Samuel z Kene, mladý mu? oble?ený v ?ervenom tradi?nom odeve kmeňa Masajov:

?Syn nomád z Masailandu, ktorý má ve?ké sny . Som ?erstvý absolvent univerzity; s bakalárskym titulom z ekonómie a ?tatistiky. Svoju kariérnu cestu som za?al ako dobrovo?ný u?ite? v materskej ?kole v masajskej dedine. (...) V?aka internetu je svet malou dedinou. Te?ím sa z dobrých stránok technológie. Po?as pasenia na páliacom slnku kenských plání sa mi podarilo spoji? sa s pani Mariou Ceciliou, ktorá ma zoznámila s projektom Franti?kova ekonómia. (...)

Dnes mám skupinu 20 detí, ktoré boli zachránené pred negramotnos?ou a poslané do ?koly. Utvárali sme povedomie o otázkach zdravia a ?ivotného prostredia. Taktie? sme zmenili spôsob ?ivota pastierov. Pastieri, ktorí sa spoliehali len na kravy a ro?né obdobia, sa teraz te?ia udr?ate?nému po?nohospodárstvu. Po?as dlhotrvajúceho sucha sa nám podarilo vypracova? opatrenia a krízový plán, ktorý výrazne pomohol znevýhodneným ?u?om a vdovám v spolo?nosti. To by nebolo mo?né, keby nebolo úsilia a lásky komunity Franti?kova ekonómia.“

?iestou v poradí bola mladá aktivistka za práva ?ien v Afganistane, s hlavou pokrytou ?atkou:

?Som Afganka, vo svojej krajine som bola u?ite?kou a aktivistkou za práva ?ien. Pri vykonávaní svojej práce som ?elila mnohým preká?kam a hrozbám, ale nikdy som sa nevzdala, preto?e som verila tomu, ?o robím. ?ivot afganských ?ien sa skuto?ne zmenil, do?lo k výraznému pokroku v politickej a sociálnej oblasti. Ale ke? bol vo vláde Taliban, videla som, ?e výsledky 20 rokov tvrdej práce sú zmarené. V Afganistane teraz vládne tyrania, nezamestnanos? a chudoba. ?eny u? nie sú slobodné, nemô?u ?tudova? ani pracova?. Tí, ktorí demon?trujú za práva, sú brutálne potlá?aní. U? len po?úvanie hudby v aute je dôvodom na zabitie.

Ke? pri?iel Taliban, my ?eny sme sa rozhodli, ?e nebudeme akceptova? jeho po?iadavky: v?dy sme bránili ob?ianske práva a nemohli sme robi? kompromisy. Demon?trovali sme a bojovali rôznymi spôsobmi, ale výsledkom boli len vyhrá?ky, bitie, únosy, mu?enie a dokonca smr? niektorých aktivistov. Môj man?el sa tie? zú?astnil nieko?kých demon?trácií proti novému re?imu: jeho miesto v zamestnaní dostal stúpenec Talibanu a ná? dom bol vypálený. (...)

Nepoznala som Franti?kovu ekonomiku a nevedela som, ?e v tom ?ase organizovali po celom svete podujatia na podporu afganských ?ien. Ale viem, ?e v?aka nim sme s man?elom v apríli minulého roka pristáli v Taliansku. U? sme dostali ?tatút ute?enca a dúfame, ?e ?oskoro prídu aj na?e rodiny, ktoré sú, ?ia?, stále v Afganistane. Teraz ?tudujem talian?inu a ?oskoro by som sa chcela opä? anga?ova? v prospech ?ien. ?akujem pápe?ovi Franti?kovi, ?akujem Franti?kovej ekonómii.“

Predposledné svedectvo predniesol v angli?tine Poliak Mateusz. Farmár zo severu Po?ska v sú?asnosti realizuje projekt v piatich dedinách v Nigérii na podporu a zvy?ovanie podnikate?skej odolnosti farmárov. Spolupracuje s miestnym tímom v arcidiecéze Ibadan.

V sále mimoriadne zarezonovalo posledné svedectvo. Talian Andrea, robustný mladý mu?, je ?tudentom fyziky. Ocitol sa vo väzení za zabitie ?loveka pri ruva?ke, ktorú u? dávno o?utoval. Patrí k tým ??astlivcom, ktorí si svoj trest odpykávajú v milánskej väznici Bollate, kde sa dbá o spolo?enskú rehabilitáciu a zaradenie do ?ivota po odpykaní trestu. Andrea, ktorý je e?te stále vo výkone trestu, dostal mo?nos? pokra?ova? v ?túdiu a po ukon?ení odboru po?nohospodárskeho technika sa zapísal na Fakultu fyziky ?tátnej univerzity v Miláne:

?Nie som ekonóm, ale zdá sa mi celkom logické, ?e aby sa väzenie stalo pre spolo?nos? dobrou investíciou, musí dosahova? konkrétne výsledky, a tie sú v zásade dva: bezpe?nos? a nulová recidíva. ?udia, ktorí vychádzajú z väzenia, sa musia zmeni? a premeni? z ?nákladovej polo?ky“ na ?zdroj“ pre spolo?nos?. ?lovek, ktorý pochopí svoju chybu, sa s vä??ou pravdepodobnos?ou nedopustí chyby znova: spolo?nos? má pod?a môjho názoru povinnos? zamyslie? sa nad týmto dôle?itým aspektom.

Svojou prítomnos?ou tu dnes chcem - ako raz ktosi povedal – ?da? hlas tým, ktorí nemajú hlas“; chcel by som da? svoju tvár, svoj hlas, svoje srdce a by? hovorcom v?etkých tých ?spoluväzňov“, ktorí v sú?asnosti le?ia na lô?ku v cele, zoslabnutí na tele a zni?ení na duchu; chcel by som tu by? aj a predov?etkým pre tých, ktorí u? pred sebou nevidia horizont, nedoká?u da? svojmu ?ivotu zmysel a chu?. (...)

Som ?lovek so zranením, ale aj ja som mladý mu? hlásiaci sa k pápe?ovi Franti?kovi. Na za?iatku môjho uväznenia v roku 2013 som mu napísal list, v ktorom som ho prosil o odpustenie za to, ?o som urobil, a ne?akane som dostal odpove? vo ve?mi krátkom ?ase. V?aka tomuto odpusteniu sa môj ?ivot mohol za?a? odznova... a dnes som tu s týmito tisíckami spolo?níkov na ceste vzkriesenia na tejto zemi: ktorá pokra?uje.“

To?ko zo svedectiev ú?astníkov stretnutia Franti?kova ekonómia, ktorým sa následne prihovoril Svätý Otec.

Z príhovoru pápe?a Franti?ka

?V mnohých krajinách sa vz?ahy ?udí ochudobňujú. Najmä na Západe sú komunity ?oraz krehkej?ie a roztrie?tenej?ie. Rodina v niektorých regiónoch sveta pre?íva vá?nu krízu a s ňou aj prijatie ?ivota a starostlivos? oň. Sú?asný konzum sa sna?í vyplni? prázdnotu ?udských vz?ahov stále sofistikovanej?ím tovarom – osamelos? je v dne?nej dobe ve?ký biznis! –, ale týmto spôsobom vytvára hladomor po ??astí.

A to je nie?o hrozné. Zamyslite sa napríklad 

nad demografickou zimou, ako s tým v?etkým súvisí. Demografická zima, v ktorej v?etky krajiny výrazne klesajú, preto?e nemajú deti, ale je dôle?itej?ie ma? citový vz?ah k malým psom, ma?kám a tak ?alej. Je potrebné sa znovu za?a? rozmno?ova?. Ale v tejto demografickej zime je aj otroctvo ?eny: ?ena, ktorá nemô?e by? matkou, preto?e len ?o jej za?ne rás? brucho, je prepustená; tehotným ?enám sa nie v?dy umo?ňuje pracova?.

Napokon, ná? kapitalizmus je duchovne neudr?ate?ný. ?udská bytos?, stvorená na Bo?í obraz a podobu, je h?ada?om zmyslu, skôr ne? h?ada?om statkov. Preto je prvým kapitálom ka?dej spolo?nosti duchovný kapitál, preto?e práve ten nám dáva dôvod, pre?o ka?dý deň vsta? a ís? do práce, a vytvára rados? zo ?ivota, ktorá je potrebná aj pre ekonomiku. Ná? svet rýchlo spotrebúva túto základnú formu kapitálu, ktorá bola po stáro?ia zhroma??ovaná nábo?enstvami, tradíciami múdrosti a ?udovou zbo?nos?ou.“

Po príhovore Svätého Otca pre?ítali text Dohody z Assisi 2022, pod ktorý pripojil svoj podpis pápe? Franti?ek a spolu sním v mene v?etkých ú?astníkov najmlad?ia z nich, u? spomenutá environmentálna aktivistka Lilly z Thajska.

My?lienky z príhovoru Svätého Otca

-jb, mh-

Aktualizované: 24.9.2022, 18:21