蜜桃交友

Kard. Raniero Cantalamessa, OFMCap

鈥濲A SOM VZKRIESENIE A 沤IVOT鈥�

艩tvrtá pôstna káze艌 2024

V na拧om komentári k slávnostným Kristovým vyhláseniam "Ja som" v Jánovom evanjeliu 

sme sa dostali k 11. kapitole. Celú ju zaberá epizóda vzkriesenia Lazára. Ponau膷enie, ktoré chcel Ján múdrou kompozíciou kapitoly odovzda钮 Cirkvi, mo啪no zhrnú钮 do troch bodov:

Prvý bod: Je啪i拧 kriesi svojho priate木a Lazára (Jn 11, 1-44).

Druhý bod: Vzkriesenie Lazára spôsobuje Je啪i拧ovo odsúdenie na smr钮 (11,47-50):

鈥濾e木k艌azi a farizeji zvolali ve木radu a hovorili: "膶o robi钮? Tento 膷lovek robí mnohé znamenia. Ak ho necháme tak, uveria v neho v拧etci, prídu Rimania a zni膷ia nám i toto miesto i národ." Ale jeden z nich, Kajfá拧, ktorý bol ve木k艌azom toho roku, im povedal: "Vy neviete ni膷. Neuvedomujete si, 啪e je pre vás lep拧ie, ak zomrie jeden 膷lovek za 木ud a nezahynie celý národ.鈥�

Tretí bod: Je啪i拧ova smr钮 spôsobí vzkriesenie v拧etkých, ktorí v neho veria (11,51-53). Evanjelista to komentuje:

鈥濼oto v拧ak [Kajfá拧] nepovedal sám od seba, ale ako ve木k艌az toho roka prorokoval, 啪e Je啪i拧 má zomrie钮 za národ, a nielen za národ, ale aj preto, aby zhroma啪dil vedno rozptýlené Bo啪ie deti. A od toho d艌a boli rozhodnutí, 啪e ho zabijú.鈥�

Zhrnieme: vzkriesenie Lazára spôsobuje Je啪i拧ovu smr钮; Je啪i拧ova smr钮 spôsobuje vzkriesenie ka啪dého, kto v neho verí!

* * *

Teraz sa mô啪eme zamera钮 na slovo sebazjavenia obsiahnuté v kontexte:

鈥濲e啪i拧 jej povedal: "Tvoj brat vstane z m艜tvych.鈥� Marta mu vravela: "Viem, 啪e vstane v posledný de艌 pri vzkriesení.鈥� Je啪i拧 jej povedal: 鈥淛a som vzkriesenie a 啪ivot. Kto verí vo m艌a, bude 啪i钮, aj ke膹 umrie. A nik, kto 啪ije a verí vo m艌a, neumrie naveky鈥� (11, 23 - 25).鈥�

"Ja som vzkriesenie!" Pýtame sa: o akom vzkriesení tu Je啪i拧 hovorí? Marta myslí na kone膷né vzkriesenie. Je啪i拧 nepopiera toto vzkriesenie "v posledný de艌", ktoré sám s木ubuje na inom mieste (Jn 6, 54), ale tu oznamuje nie膷o nové: 啪e vzkriesenie sa za膷ína u啪 teraz pre tých, ktorí v neho veria. Svätý Augustín to komentuje takto: "Pán nám nazna膷il vzkriesenie m艜tvych, ktoré predchádza kone膷nému vzkrieseniu. A nie je to zm艜tvychvstanie ako v prípade Lazára alebo syna vdovy z Naimu..., ktorí vstali z m艜tvych, aby zomreli inokedy"[1] .

Ako vidíme, my拧lienka "duchovného" a existenciálneho vzkriesenia, ktoré sa uskuto膷艌uje u啪 v tomto 啪ivote prostredníctvom viery, nebola v kres钮anskej tradícii neznáma. Novinka nastala, ke膹 sa stala jediným významom Je啪i拧ovho slova. Bultmannovo stanovisko je dobre známe, dnes u啪 zvä膷拧a zastarané, ale ktoré zúrilo v 膷ase, ke膹 som 拧tudoval teológiu ja. Pod木a neho vzkriesenie, o ktorom hovorí Je啪i拧, je existenciálne vzkriesenie, prebudenie vedomia, zalo啪ené na viere. Sme na hranici vágnej "výzvy k rozhodovaniu" a "rozhodovania sa pre Boha", na ktoré redukuje takmer celé evanjeliové posolstvo.

Ján v拧ak skuto膷nému a telesnému zm艜tvychvstaniu Je啪i拧a venuje celé dve kapitoly svojho evanjelia a poskytuje o 艌om jedny z najpodrobnej拧ích informácií. Pre neho teda nevstala z m艜tvych len "Je啪i拧ova kauza", t. j. jeho posolstvo - ako niektorí napísali[2] - ale jeho osoba!

Aktuálne vzkriesenie nenahrádza kone膷né vzkriesenie tela, ale je jeho zárukou. Nezru拧uje ani nerobí zbyto膷ným Kristovo vzkriesenie z hrobu, ale skôr sa na 艌om zakladá. Je啪i拧 mô啪e poveda钮: "Ja som vzkriesenie", preto啪e on je Vzkriesený! Pred Jánom to bol apo拧tol Pavol, ktorý potvrdil neoddelite木né spojenie medzi kres钮anskou vierou a skuto膷ným Kristovým zm艜tvychvstaním. Je v啪dy u啪ito膷né a spásonosné pripomenú钮 si jeho vehementné slová Korin钮anom:

鈥濧le ak nebol Kristus vzkriesený, potom je márne na拧e hlásanie a márna je aj va拧a viera. A potom sa zistí, 啪e sme falo拧nými Bo啪ími svedkami, lebo sme sved膷ili proti Bohu, 啪e vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak m艜tvi naozaj nevstávajú... A ke膹 Kristus nevstal, va拧a viera je márna a e拧te stále ste vo svojich hriechoch (1 Kor 15, 14 - 17).鈥�

Je啪i拧 sám ozna膷il svoje zm艜tvychvstanie za znak vierohodnosti svojho poslania par excellence. Protivníkom, ktorí 啪iadali od neho znamenie, dáva odpove膹, ktorú sotva mo啪no pripísa钮 niekomu inému ako samotnému Je啪i拧ovi:

鈥瀂lé a cudzolo啪né pokolenie 啪iada znamenie. Ale znamenie nedostane, iba ak znamenie proroka Joná拧a. Lebo ako bol Joná拧 tri dni a tri noci v bruchu ve木kej ryby, tak bude Syn 膷loveka tri dni a tri noci v lone zeme (Mt 12, 39 - 40).鈥�

Jeho protivníci dobre vedeli, 啪e Joná拧 nezostal v bruchu ve木ryby nav啪dy, ale po troch d艌och z nej vy拧iel.

V predchádzajúcej úvahe som hovoril o predsudkoch neveriacich vo膷i viere, ktoré nie sú o ni膷 men拧ie ako tie, ktoré vy膷ítajú veriacim. V skuto膷nosti vy膷ítajú veriacim, 啪e nie sú schopní by钮 objektívni, preto啪e viera im na za膷iatku vnucuje záver, ku ktorému musia dospie钮, bez toho, aby si uvedomili, 啪e to isté sa deje aj medzi nimi. Ak 膷lovek vychádza z predpokladu, 啪e Boh neexistuje, 啪e neexistuje nadprirodzeno a 啪e zázraky nie sú mo啪né, aj záver, ku ktorému dospeje, je daný na za膷iatku, teda doslova predsudok (pred-súdený).

Vzkriesenie Krista je toho najnázornej拧ím príkladom. 沤iadna udalos钮 v staroveku nie je podlo啪ená to木kými svedectvami z prvej ruky ako táto. Niektoré z nich pochádzajú od osobností intelektuálneho kalibru 艩avla z Tarzu, ktorý predtým túto vieru ostro popieral. Uvádza podrobný zoznam svedkov, z ktorých niektorí e拧te 啪ijú a ktorí ho preto mohli 木ahko vyvráti钮 (1 Kor 15, 6 - 9).

Zdôzaz艌ujú sa nezrovnalosti o miestach a 膷asoch zjavení bez toho, aby si uvedomili, 啪e táto neplánovaná zhoda o ústrednej skuto膷nosti je skôr dôkazom jej historickej pravdivosti, ne啪 jej popretím. 沤iadna "vopred dohodnutá harmónia" tu neexistuje! Udalosti Je啪i拧ovho 啪ivota sa pred písomným zaznamenaním desa钮ro膷ia odovzdávali ústne - a okrajové zmeny a úpravy sú typické pre ka啪dú správu, ktorú si 啪ivé a roz拧irujúce sa spolo膷enstvo vytvára o svojom pôvode pod木a miesta a okolností. K tomuto záveru dospel najnov拧í a vierohodný kritický výskum evanjelií[3] .

Okrem toho existujú nielen zjavenia. Svätý Ján Zlatoústy má v tejto súvislosti slávnu stránku, z ktorej v拧etky moderné kritické výskumy neubrali ni膷 zo svojej presved膷ivej sily. V homílii k 木udu povedal: "Zjavenie je zjavenie:

鈥濧ko mohlo napadnú钮 dvanástim chudobným a navy拧e nevzdelaným mu啪om, ktorí strávili svoj 啪ivot na jazerách a riekach, pusti钮 sa do takejto úlohy? Ako mohli oni, ktorí mo啪no nikdy nevkro膷ili do mesta alebo na námestie, pomý拧木a钮 na to, 啪e by zvládli celú zem? [...] Nemali si skôr poveda钮: 膶o teraz? Nedokázal sa zachráni钮, ako nás mô啪e bráni钮? Za svojho 啪ivota si nedokázal podmani钮 ani jeden národ a my by sme mali len s jeho menom doby钮 celý svet? Nebolo by hlúpe pusti钮 sa do takéhoto diela, alebo na艌 dokonca pomý拧木a钮? Je teda zrejmé, 啪e keby ho nevideli vzkrieseného a nemali by nezvratný dôkaz o jeho moci, nikdy by sa nevystavili takémuto riziku.[4]鈥�

V拧etkým týmto dôkazom mô啪e neveriaci oponova钮 len presved膷ením, 啪e vzkriesenie z m艜tvych je nie膷o nadprirodzené a nadprirodzené neexistuje. A 膷o je to, ak nie naozaj predbe啪ný úsudok a "a priori"?

Fides christianorum resurrectio Christi est, napísal svätý Augustín: "Viera kres钮anov je Kristovo zm艜tvychvstanie." A dodal: "V拧etci veria, 啪e Je啪i拧 zomrel, dokonca aj bezbo啪ní tomu veria, ale nie ka啪dý verí, 啪e vstal z m艜tvych, a kto tomu neverí, nie je kres钮anom."[5] . Toto je skuto膷ný 膷lánok, na ktorom "Cirkev stojí a padá". V Skutkoch apo拧tolov sa o apo拧toloch hovorí jednoducho ako o "svedkoch jeho zm艜tvychvstania" (Sk 1, 22; 2, 32). Stálo preto za to osvie啪i钮 si v 艌om vieru, skôr ne啪 ho o nieko木ko tý啪d艌ov budeme liturgicky slávi钮.

* * *

A啪 teraz, ke膹 sme sa uistili o historickej skuto膷nosti Kristovho zm艜tvychvstania, mô啪eme upriami钮 pozornos钮 na existenciálny význam Je啪i拧ových slov: "Ja som vzkriesenie a 啪ivot". Svätý Lev Ve木ký, komentujúc epizódu so vzkriesenými m艜tvymi, ktorí sa objavili v Jeruzaleme vo chvíli Kristovej smrti (Mt 27, 52 - 53), pí拧e: "Nech sa znamenia budúceho vzkriesenia u啪 teraz objavia vo Svätom meste [t. j. v Cirkvi] a nech sa v srdciach u啪 teraz nap暮艌a to, 膷o sa raz má naplni钮 v telách"[6].Inými slovami, existujú dva druhy vzkriesenia: existuje vzkriesenie tela, ktoré sa uskuto膷ní v posledný de艌, a existuje vzkriesenie srdca, ktoré sa má uskuto膷艌ova钮 ka啪dý de艌!

Najlep拧í spôsob, ako zisti钮, 膷o znamená vzkriesenie srdca, je pozorova钮, 膷o Je啪i拧ovo fyzické vzkriesenie spôsobilo duchovne v 啪ivote apo拧tolov. Peter za膷ína svoj prvý list týmito vzne拧enými slovami:

鈥�Nech je zvelebený Boh a Otec ná拧ho Pána Je啪i拧a Krista, ktorý nás vo svojom ve木kom milosrdenstve vzkriesením Je啪i拧a Krista z m艜tvych znovuzrodil pre 啪ivú nádej, pre neporu拧ite木né, nepo拧kvrnené a nevädnúce dedi膷stvo. Ono sa uchováva pre vás v nebi. (1 Pt 1,3-4)鈥�

Vzkriesenie srdca je teda znovuzrodením nádeje. Je zvlá拧tne, 啪e slovo "nádej" v Je啪i拧ovom kázaní chýba. Evanjeliá zaznamenávajú mnoho jeho výrokov o viere a láske, ale ani jeden o nádeji, hoci celé jeho kázanie hlása, 啪e existuje vzkriesenie z m艜tvych a ve膷ný 啪ivot. Naopak, po Ve木kej noci vidíme, 啪e my拧lienka a pocit nádeje v kázaní apo拧tolov doslova explodujú. Sám Boh je definovaný ako "Boh nádeje" (Rim 15, 13). Vysvetlenie absencie výrokov o nádeji v evanjeliu je jednoduché: Kristus musel najprv zomrie钮 a vsta钮 z m艜tvych. Tým, 啪e vstal z m艜tvych, otvoril prame艌 nádeje; inauguroval samotný predmet nádeje, ktorým je 啪ivot s Bohom po smrti.

Skúsme sa pozrie钮, 膷o mô啪e znovuzrodenie nádeje prinies钮 do ná拧ho duchovného 啪ivota. Skutky apo拧tolov rozprávajú o tom, 膷o sa stalo jedného d艌a pred chrámovou bránou v Jeruzaleme, nazývanou "Krásna brána". V jej blízkosti le啪al mrzák a 啪obral o almu啪nu. Jedného d艌a okolo neho pre拧li Peter a Ján a vieme, 膷o sa stalo. Uzdravený mrzák vysko膷il na nohy a nakoniec, ktovie po ko木kých rokoch, ke膹 tam le啪al opustený, aj on prechádza tou bránou a vchádza do chrámu "poskakajúc a chváliac Boha" (Sk 3, 1 - 9).

Nie膷o podobné sa mô啪e sta钮 aj nám, v膹aka nádeji. 膶asto sa duchovne ocitáme v pozícii mrzáka na prahu chrámu; ne膷inní a vla啪ní, akoby ochromení tvárou v tvár 钮a啪kostiam. Ale h木a, bo啪ská nádej prechádza okolo nás, nesená Bo啪ím slovom, a hovorí aj nám, ako povedal Peter mrzákovi a ako povedal Je啪i拧 ochrnutému: "Vsta艌 a cho膹!" (Mk 2, 11). A my vstávame a kone膷ne vstupujeme do srdca Cirkvi, pripravení znovu a s rados钮ou prija钮 úlohy a zodpovednos钮, ktoré nám Prozrete木nos钮 a poslu拧nos钮 pridelila. Toto sú ka啪dodenné zázraky nádeje. Ona je skuto膷ne ve木kou divotvorky艌ou, konate木kou zázrakov; tisíce mrzákov a duchovne ochrnutých stavia spä钮 na nohy, tisíckrát.

Na nádeji je výnimo膷né to, 啪e jej prítomnos钮 v拧etko mení, aj ke膹 sa navonok ni膷 nemení. Mám na to malý príklad z vlastného 啪ivota. Som 膷lovek, ktorý ove木a viac trpí chladom ako teplom. Viete, teraz v Taliansku v marci, na za膷iatku jari, je teplota viac-menej rovnaká ako na prelome októbra a novembra. Napriek tomu som si roky v拧ímal, 啪e marcová zima mi robí men拧í problém ako novembrová. Rozmý拧木al som pre膷o, ke膹啪e teplota je rovnaká, a nakoniec som objavil dôvod. Novembrový chlad je chlad bez nádeje, preto啪e sa blí啪ime k zime; marcový chlad je chlad s nádejou, preto啪e sa blí啪ime k letu!

* * *

List Hebrejom prirovnáva nádej k "bezpe膷nej a pevnej kotve ná拧ho 啪ivota". Bezpe膷nej a pevnej, preto啪e nie je spustená na zem, ale do neba, nie v 膷ase, ale vo ve膷nosti, "za oponou svätyne", hovorí samotný List Hebrejom (Hebr 6, 18 - 19). Tento symbol nádeje sa stal klasickým. Máme v拧ak aj iný obraz nádeje - trochu protikladný k predchádzajúcemu - a to plachtu. Ak kotva je to, 膷o dáva lodi istotu a udr啪uje ju v stabilite na morských vlnách, plachta je to, 膷o ju núti pohybova钮 sa a napredova钮 na mori.

Nádej pôsobí v oboch smeroch, na lodi, ktorou je Cirkev, aj na lodi ná拧ho 啪ivota. Je skuto膷ne ako plachta, ktorá zachytáva vietor a bezhlu膷ne ho premie艌a na hnaciu silu, ktorá nesie lo膹 na vodách. Tak ako plachta v rukách dobrého námorníka doká啪e vyu啪i钮 akýko木vek vietor, nech u啪 fúka z akéhoko木vek smeru, priaznivého 膷i nepriaznivého, na to, aby lo膹 pohá艌al 啪elaným smerom, tak to robí aj nádej.

Predov拧etkým nám nádej prichádza na pomoc na na拧ej osobnej ceste posväcovania. Nádej sa v tých, ktorí sa v nej cvi膷ia, stáva samotným princípom duchovného pokroku. Je v啪dy v pohotovosti, aby objavila nové dosiahnute木né "príle啪itosti na konanie dobra". Preto nedovo木uje 膷loveku odpo膷íva钮 vo vla啪nosti a lenivosti. Nádej je presným opakom toho, 膷o si 膷lovek niekedy myslí. Nie je to krásne a poetické vnútorné rozpolo啪enie, ktoré núti 膷loveka sníva钮 a budova钮 imaginárne svety. Naopak, je ve木mi konkrétna a praktická. Trávi svoj 膷as tým, 啪e pred seba neustále kladie úlohy.

Ke膹 sa v danej situácii nedá absolútne ni膷 robi钮," hovorí filozof Kierkegaard v jednom zo svojich povzbudivých prejavov[7], potom, áno, to bude paralýza a zúfalstvo. Ale nádej v啪dy objavuje, 啪e existuje nie膷o, 膷o sa dá urobi钮, aby sa situácia zlep拧ila: pracova钮 usilovnej拧ie, by钮 poslu拧nej拧í, pokornej拧í, um艜tvenej拧í. Ke膹 ste v poku拧ení poveda钮 si: "U啪 sa nedá ni膷 robi钮" (to k nám opä钮 hovorí Kierkegaard), nádej vystúpi a povie: "Modli sa!". Vy odpoviete: "Ale ja som sa modlil!" A ona: "Modli sa znova!" A aj ke膹 je situácia taká 钮a啪ká, 啪e sa zdá, 啪e u啪 naozaj sa nedá ni膷 robi钮, nádej nám stále poukazuje na úlohu: vydr啪a钮 a啪 do konca a nestrati钮 trpezlivos钮. Tieto ciele, na ktoré poukazuje veriaci filozof, sú náro膷né, ak nie priam hrdinské. Je jasné, 啪e ich nie je mo啪né dosiahnu钮 vlastným úsilím, ale len v膹aka Bo啪ej milosti, ktorá nám prichádza na pomoc a nikdy nás nenecháva samých.

Nádej má v Novom zákone privilegovaný vz钮ah s trpezlivos钮ou. Je opakom netrpezlivosti, náhlenia, "v拧etko a hne膹". Je protilátkou proti sk木ú膷enosti. Udr啪uje tú啪bu pri 啪ivote. Je tie啪 skvelým pedagógom v tom zmysle, 啪e neukazuje na v拧etko naraz - na v拧etko, 膷o treba alebo mo啪no urobi钮 -, ale stavia pred teba jednu mo啪nos钮 za druhou. Dáva len "chlieb ka啪dodenný". Rozde木uje úsilie, a tak umo啪艌uje jeho realizáciu.

Sväté písmo neustále zdôraz艌uje túto pravdu: 啪e sú啪enie neoberá o nádej, ale naopak ju zvä膷拧uje: "厂&耻补肠耻迟别;啪别苍颈别,&辩耻辞迟; pí拧e apo拧tol, "priná拧a trpezlivos钮, trpezlivos钮 osved膷enú 膷nos钮 a osved膷ená 膷nos钮 zasa nádej. A nádej nezahanbuje, lebo Bo啪ia láska je rozliata v na拧ich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali" (Rim 5, 3-5).

Nádej, aby sa posilnila, potrebuje sú啪enie ako plame艌 potrebuje vietor. Pozemské dôvody nádeje musia jeden po druhom zomrie钮, aby sa mohol objavi钮 pravý neotrasite木ný dôvod, ktorým je Boh. Deje sa to, 膷o pri spustení lode na vodu. Le拧enie, ktoré umelo podopieralo lo膹, ke膹 bola vo výstavbe, sa musí odstráni钮 a v拧etky rôzne podpery sa musia jedna po druhej odobra钮, aby sa lo膹 mohla vo木ne plavi钮 a napredova钮 po vode.

Sú啪enie nás zbavuje v拧etkej "podpery" a vedie nás k nádeji v Boha samotného. Vedie k tomu stavu dokonalosti, ktorý spo膷íva v nádeji, ke膹 sa zdá, 啪e niet nádeje (Rim 4, 18), teda v tom, 啪e na膹alej dúfame, dôverujúc v slovo, ktoré raz vyslovil Boh, aj ke膹 v拧etky 木udské dôvody na nádej zmizli. Taká bola Máriina nádej pod krí啪om, a preto ju kres钮anská zbo啪nos钮 vzýva titulom Mater Spei, Matka nádeje.

Premie艌ajúca sila nádeje je nádherne opísaná v krásnom úryvku z Izaiá拧a:

鈥濽stáva mláde啪 a omdlieva
a juna膷 podlomená padá.
Tí v拧ak, 膷o dúfajú v Pána, dostávajú novú silu,
získavajú krídla ako orly,
uteka钮 budú a neustanú,
budú putova钮 a neomdlejú. (Iz 40, 30-31)鈥�

Výrok je odpove膹ou na nárek 木udí, ktorí hovoria: "Môj údel je skrytý pred Pánom". Boh nes木ubuje, 啪e odstráni prí膷iny únavy a vy膷erpania, ale dáva nádej. Situácia zostáva taká, aká bola, ale nádej dáva silu prekona钮 ju.

V knihe Zjavenia sa do膷ítame, 啪e 鈥�ke膹 bol drak zvrhnutý na zem, prenasledoval 啪enu, 膷o porodila chlapca. Ale 啪ena dostala dve krídla ve木kého orla, aby mohla odletie钮 na pú拧钮 na svoje miesto鈥� (Zj 12, 13 - 14). Ak je obraz orlích krídel in拧pirovaný, ako sa to zjavne zdá, textom z Izaiá拧a, znamená to, 啪e celá Cirkev dostala ve木ké krídla nádeje, aby s nimi mohla zaka啪dým uniknú钮 útokom zla a prekona钮 ka啪dú 钮a啪kos钮. Dnes ako vtedy.

Na záver si vypo膷ujme výzvu, ktorú apo拧tol Pavol vyslovuje v prospech veriacich v Ríme na konci svojho listu:

鈥濨oh nádeje nech vás naplní v拧etkou rados钮ou a pokojom vo viere, aby ste v sile Ducha Svätého oplývali nádejou. (Rim 15, 13)鈥�

(Slovenský preklad pripravil Andrej Klapka pre Televíziu LUX, ktorá cyklus pôstnych kázní kard. Cantalamessu pravidelne vysiela v啪dy v nede木u o 14.00)

[1] Augustín, Traktáty o Jánovom evanjeliu, 19.9.

[2] W. Marxsen, La risurrezione di Gesú di Nazareth, Bologna 1970 (ed. Engl. The Resurrection of Jesus of Nazareth, London 1970).

[3] Porovnaj J.D.G. Dunn, The Dawn of Christianity, 3 zväzky, Paideia, Brescia 2006, zhrnuté v jeho Changing Perspective on Jesus, Paideia, Brescia 2011.

[4] Ján Zlatoústy, Homílie na Prvý list Korin钮anom, 4, 4 (PG 61, 35 f.).

[5] Augustín, Enarr. in Psaslmos, 120.6.

[6] Lev Ve木ký, Sermo 66, 3: PL 54, 366.

[7] Søren Kierkegaard, Skutky lásky, 膷as钮 II, 膷. 3.