蜜桃交友

Toto zasadnutie akadémie nadväzuje na predchádzajúce, po膷as ktorých sa v minulých rokoch ú膷astníci zaoberali ako nosnými témami: otázkami ochrany 木udského zdravia v globálnej perspektíve (v rokoch 2018 a 2021), správnemu vytváraniu a vyu啪itiu robotov, autonómnych systémov umelej inteligencie (2019) a nových technológii (v rokoch 2020, 2023) v prospech 木udského 啪ivota a spolo膷ného dobra. Na pozadí týchto ve木kých tém sa ozýva základná otázka oh木adom podstaty 膷loveka a jeho 啪ivota, 膷o zdôraznil pápe啪 Franti拧ek aj vo svojom novoro膷nom posolstve k 57. svetovému d艌u pokoja, v ktorom sa venoval aktuálnej téme správneho pou啪ívania systémov umelej inteligencie pre spolo膷né dobro.

Na toto posolstvo nadviazal pápe啪 Franti拧ek aj vo svojom príhovore pre 膷lenov Pápe啪skej akadémie pre 啪ivot a pre hlavných predná拧ate木ov na jej plenárnom zasadnutí, s ktorými sa stretol na audiencii v pondelok doobeda 12. februára. Pápe啪 Franti拧ek ich povzbudil v 膹al拧om medzi- a nad-odborovom bádaní oh木adom podstaty 木udského 啪ivota a pri jeho bezpodmiene膷nej ochrane v sú膷asných podmienkach radikálnych zmien. Po stretnutí s pápe啪om a po oficiálnom otvorení plenárneho zasadnutia Pápe啪skej akadémie pre 啪ivot nasledovala hlavná predná拧ka Williama Desmonda. Tento profesor filozofie na Katolíckej univerzite v belgickom Leuven sa zamyslel nad otázkou 膷loveka z rozli膷ných prístupov poznania.

V pondelok 12. februára poobede nasledovali 膹al拧ie predná拧ky, ktorých autori sa zamý拧木ali, ako pristupova钮 k otázke podstaty 膷loveka a jeho 啪ivota v súvislosti s vynárajúcimi sa systémami umelej inteligencie v sú膷asných sociálnych a ekonomických podmienkach. Nové technológie ako výdobytky 木udskej vynaliezavosti majú by钮 v slu啪be 木udskému 啪ivotu a zdraviu, nesmú sa zneu啪íva钮 v prospech sebeckého vylep拧ovania, majú by k dispozícii v拧etkým bez vylu膷ovania pre spolo膷né dobro. V tejto súvislosti nám umenie mô啪e pedagogicky pomôc钮 priblí啪i钮 sa k tajomstvu 木udského 啪ivota prostredníctvom tých umeleckých diel, ktoré zodpovedajú ceste pravej krásy.

V utorok 13. februára ráno sa prostredníctvom internetového spojenia prihovorila ú膷astníkom pracovného stretnutia biochemická profesorka Katalin Karikó, ktorá dostala v minulom roku spolu s Drewom Weissmanom Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. 艩védsky Karolínsky in拧titút im ju udelil za ich objavy, ktoré umo啪nili vývoj ú膷inných vakcín pomocou mediátorovej ribonukleovej kyseliny proti vírusovému infek膷nému ochoreniu COVID-19. Pápe啪 Franti拧ek vymenoval 10. februára t.r. túto americkú profesorku ma膹arského pôvodu za novú 膷lenku Pápe啪skej akadémie za 啪ivot. Profesorka Karikó vyjadrila pápe啪ovi hlbokú v膹a膷nos钮 za toto menovanie a na základe svojej mnohoro膷nej vedecko-výskumnej skúsenosti povzbudila ú膷astníkov workshopu k 膹al拧iemu úspe拧nému bádaniu vo vedných odboroch, ktorým sa venujú.

Následne sa konali 膹al拧ie panelové diskusie, v rámci ktorých sa predná拧atelia a diskutéri zamý拧木ali nad otázkou 膷loveka a jeho 啪ivota z rozli膷ných h木adísk: biologicko-evolu膷ného, neurologického, environmentálneho, filozofického a teologického. V拧eobecne sa uznáva, 啪e z evolu膷ného h木adiska sa biologický druh Homo sapiens vyvinul pribli啪ne pred 300 000 rokmi; je preto mladý v porovnaní s vynorením samotného rodu Homo spred 6 miliónov rokov. Tento prírodovedný názor neprotire膷í biblickému posolstvu o Bo啪om stvorení 膷loveka (porov. Gn 1-2; 沤 139), ktorému sa venovali príspevky ú膷astníkov workshopu v utorok 13. februára poobede.

Na záver dvojd艌ového podujatia v utorok 13. februára ve膷er odovzdal predseda Pápe啪skej akadémie pre 啪ivot Mons. Vincenzo Paglia výro膷nú cenu akadémie s názvom Strá啪ca 啪ivota haitskej lekárke Marie Guerda Coicou za jej humanitárny a vedecký prínos v prospech núdznych v jej krajine. V stredu 14. februára sa konalo neverejné zasadnutie tejto pápe啪skej akadémie. Na celom podujatí sa zo Slovenska zú膷astnil profesor Jozef Glasa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a znalec Bioetickej subkomisie pri Teologickej komisii Konferencie biskupov Slovenska.

Ú膷astníci workshopu (predná拧atelia i diskutujúci) sa zhodli na tom, 啪e 膷lovek vyjadruje  箩别诲颈苍别膷苍辞蝉钮 svojho 啪ivota z rozli膷ných h木adísk bádania. K tejto vlastnej originálnej jedine膷nosti sa doká啪eme priblí啪i钮 skrze telo, ktoré je sú膷as钮ou ná拧ho jestvovania, z rozli膷ných h木adísk. Biologické telo je akoby bránou, ktorou vstupujeme do tajomstva na拧ej bytosti. Skrze telo sa dotýkame ná拧ho biologického organizmu, ktorý komunikuje so svojím vnútorným a vonkaj拧ím prostredím. Ni膷i钮 telo znamená ni膷i钮 nielen 膷loveka, ale aj prírodu, lebo 膷lovek je jej sú膷as钮ou ako Adam, stvorený zo zeme Ni膷i钮 啪ivotné prostredie znamená ohrozi钮 啪ivot 膷loveka na zemi. Skrze telo 膷lovek vstupuje do svojho vnútra. Skrze telo 膷lovek objavuje svoje hlb拧ie dimenzie citového, du拧evného a duchovného pre啪ívania. Skrze telo si 膷lovek uvedomuje aj svoju obmedzenos钮, zranite木nos钮 a krehkos钮, ako sme to mohli globálne zakúsi钮 po膷as nedávnej pandémie, a ako to neustále pre啪ívame v situáciách núdze a utrpenia.

Skrze telo 膷lovek vstupuje aktívne do vz钮ahu nielen k sebe samému, ale aj k druhým 木u膹om, aby vytváral s nimi spolo膷enstvá v pravde a láske. Platí to zvlá拧钮 pre rodinu, postavenú na man啪elstve, ktorá je prvým miesto boja medzi falo拧nou kultúrou smrti a pravou kultúrou 啪ivota. Rodina, postavená na man啪elstve, je prvou a základnou 拧truktúrou, ktorá slú啪i 木udskej a sociálnej ekológii. V jej lone 鈥瀌ostáva 膷lovek prvé a ur膷ujúce poznatky o pravde a dobre, u膷í sa, 膷o je milova钮 a by钮 milovaný a 膷o konkrétne znamená by钮 osobou鈥�, ako prorocky napísal sv. Ján Pavol II. pred 33 rokmi v encyklike pri príle啪itosti 100. výro膷ia encykliky Leva XIII. Rerum novarum o robotníckej otázke (Centesimus annus, 1. mája 1991, 膷l. 38-39).

Na záver svojho vyjadril pápe啪 Franti拧ek nádej, 啪e sú膷asný rýchly vedecký technicko-technologický rozvoj nepreh暮bi mnohé nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré sú u啪 vo svete prítomné, ale prispeje k ich ukon膷eniu a 鈥瀦mierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré su啪ujú 木udskú rodinu. Kie啪 kres钮ania, veriaci rôznych nábo啪enstiev a tie啪 mu啪i a 啪eny dobrej vôle svorne spolupracujú s cie木om vyu啪i钮 v拧etky príle啪itosti a 膷eli钮 výzvam, ktoré digitálna revolúcia priná拧a, aby budúcim generáciám zanechali solidárnej拧í, spravodlivej拧í a pokojnej拧í svet.鈥�

Doc. ThDr. Michal Vivoda, PhD.