蜜桃交友

Toto zasadnutie akadémie nadväzuje na predchádzajúce, po?as ktorých sa v minulých rokoch ú?astníci zaoberali ako nosnými témami: otázkami ochrany ?udského zdravia v globálnej perspektíve (v rokoch 2018 a 2021), správnemu vytváraniu a vyu?itiu robotov, autonómnych systémov umelej inteligencie (2019) a nových technológii (v rokoch 2020, 2023) v prospech ?udského ?ivota a spolo?ného dobra. Na pozadí týchto ve?kých tém sa ozýva základná otázka oh?adom podstaty ?loveka a jeho ?ivota, ?o zdôraznil pápe? Franti?ek aj vo svojom novoro?nom posolstve k 57. svetovému dňu pokoja, v ktorom sa venoval aktuálnej téme správneho pou?ívania systémov umelej inteligencie pre spolo?né dobro.

Na toto posolstvo nadviazal pápe? Franti?ek aj vo svojom príhovore pre ?lenov Pápe?skej akadémie pre ?ivot a pre hlavných predná?ate?ov na jej plenárnom zasadnutí, s ktorými sa stretol na audiencii v pondelok doobeda 12. februára. Pápe? Franti?ek ich povzbudil v ?al?om medzi- a nad-odborovom bádaní oh?adom podstaty ?udského ?ivota a pri jeho bezpodmiene?nej ochrane v sú?asných podmienkach radikálnych zmien. Po stretnutí s pápe?om a po oficiálnom otvorení plenárneho zasadnutia Pápe?skej akadémie pre ?ivot nasledovala hlavná predná?ka Williama Desmonda. Tento profesor filozofie na Katolíckej univerzite v belgickom Leuven sa zamyslel nad otázkou ?loveka z rozli?ných prístupov poznania.

V pondelok 12. februára poobede nasledovali ?al?ie predná?ky, ktorých autori sa zamý??ali, ako pristupova? k otázke podstaty ?loveka a jeho ?ivota v súvislosti s vynárajúcimi sa systémami umelej inteligencie v sú?asných sociálnych a ekonomických podmienkach. Nové technológie ako výdobytky ?udskej vynaliezavosti majú by? v slu?be ?udskému ?ivotu a zdraviu, nesmú sa zneu?íva? v prospech sebeckého vylep?ovania, majú by k dispozícii v?etkým bez vylu?ovania pre spolo?né dobro. V tejto súvislosti nám umenie mô?e pedagogicky pomôc? priblí?i? sa k tajomstvu ?udského ?ivota prostredníctvom tých umeleckých diel, ktoré zodpovedajú ceste pravej krásy.

V utorok 13. februára ráno sa prostredníctvom internetového spojenia prihovorila ú?astníkom pracovného stretnutia biochemická profesorka Katalin Karikó, ktorá dostala v minulom roku spolu s Drewom Weissmanom Nobelovu cenu za medicínu a fyziológiu. ?védsky Karolínsky in?titút im ju udelil za ich objavy, ktoré umo?nili vývoj ú?inných vakcín pomocou mediátorovej ribonukleovej kyseliny proti vírusovému infek?nému ochoreniu COVID-19. Pápe? Franti?ek vymenoval 10. februára t.r. túto americkú profesorku ma?arského pôvodu za novú ?lenku Pápe?skej akadémie za ?ivot. Profesorka Karikó vyjadrila pápe?ovi hlbokú v?a?nos? za toto menovanie a na základe svojej mnohoro?nej vedecko-výskumnej skúsenosti povzbudila ú?astníkov workshopu k ?al?iemu úspe?nému bádaniu vo vedných odboroch, ktorým sa venujú.

Následne sa konali ?al?ie panelové diskusie, v rámci ktorých sa predná?atelia a diskutéri zamý??ali nad otázkou ?loveka a jeho ?ivota z rozli?ných h?adísk: biologicko-evolu?ného, neurologického, environmentálneho, filozofického a teologického. V?eobecne sa uznáva, ?e z evolu?ného h?adiska sa biologický druh Homo sapiens vyvinul pribli?ne pred 300 000 rokmi; je preto mladý v porovnaní s vynorením samotného rodu Homo spred 6 miliónov rokov. Tento prírodovedný názor neprotire?í biblickému posolstvu o Bo?om stvorení ?loveka (porov. Gn 1-2; ? 139), ktorému sa venovali príspevky ú?astníkov workshopu v utorok 13. februára poobede.

Na záver dvojdňového podujatia v utorok 13. februára ve?er odovzdal predseda Pápe?skej akadémie pre ?ivot Mons. Vincenzo Paglia výro?nú cenu akadémie s názvom Strá?ca ?ivota haitskej lekárke Marie Guerda Coicou za jej humanitárny a vedecký prínos v prospech núdznych v jej krajine. V stredu 14. februára sa konalo neverejné zasadnutie tejto pápe?skej akadémie. Na celom podujatí sa zo Slovenska zú?astnil profesor Jozef Glasa zo Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave a znalec Bioetickej subkomisie pri Teologickej komisii Konferencie biskupov Slovenska.

Ú?astníci workshopu (predná?atelia i diskutujúci) sa zhodli na tom, ?e ?lovek vyjadruje  jedine?nos? svojho ?ivota z rozli?ných h?adísk bádania. K tejto vlastnej originálnej jedine?nosti sa doká?eme priblí?i? skrze telo, ktoré je sú?as?ou ná?ho jestvovania, z rozli?ných h?adísk. Biologické telo je akoby bránou, ktorou vstupujeme do tajomstva na?ej bytosti. Skrze telo sa dotýkame ná?ho biologického organizmu, ktorý komunikuje so svojím vnútorným a vonkaj?ím prostredím. Ni?i? telo znamená ni?i? nielen ?loveka, ale aj prírodu, lebo ?lovek je jej sú?as?ou ako Adam, stvorený zo zeme Ni?i? ?ivotné prostredie znamená ohrozi? ?ivot ?loveka na zemi. Skrze telo ?lovek vstupuje do svojho vnútra. Skrze telo ?lovek objavuje svoje hlb?ie dimenzie citového, du?evného a duchovného pre?ívania. Skrze telo si ?lovek uvedomuje aj svoju obmedzenos?, zranite?nos? a krehkos?, ako sme to mohli globálne zakúsi? po?as nedávnej pandémie, a ako to neustále pre?ívame v situáciách núdze a utrpenia.

Skrze telo ?lovek vstupuje aktívne do vz?ahu nielen k sebe samému, ale aj k druhým ?u?om, aby vytváral s nimi spolo?enstvá v pravde a láske. Platí to zvlá?? pre rodinu, postavenú na man?elstve, ktorá je prvým miesto boja medzi falo?nou kultúrou smrti a pravou kultúrou ?ivota. Rodina, postavená na man?elstve, je prvou a základnou ?truktúrou, ktorá slú?i ?udskej a sociálnej ekológii. V jej lone ?dostáva ?lovek prvé a ur?ujúce poznatky o pravde a dobre, u?í sa, ?o je milova? a by? milovaný a ?o konkrétne znamená by? osobou“, ako prorocky napísal sv. Ján Pavol II. pred 33 rokmi v encyklike pri príle?itosti 100. výro?ia encykliky Leva XIII. Rerum novarum o robotníckej otázke (Centesimus annus, 1. mája 1991, ?l. 38-39).

Na záver svojho vyjadril pápe? Franti?ek nádej, ?e sú?asný rýchly vedecký technicko-technologický rozvoj nepreh?bi mnohé nerovnosti a nespravodlivosti, ktoré sú u? vo svete prítomné, ale prispeje k ich ukon?eniu a ?zmierneniu mnohých foriem utrpenia, ktoré su?ujú ?udskú rodinu. Kie? kres?ania, veriaci rôznych nábo?enstiev a tie? mu?i a ?eny dobrej vôle svorne spolupracujú s cie?om vyu?i? v?etky príle?itosti a ?eli? výzvam, ktoré digitálna revolúcia priná?a, aby budúcim generáciám zanechali solidárnej?í, spravodlivej?í a pokojnej?í svet.“

Doc. ThDr. Michal Vivoda, PhD.