蜜桃交友

V závere generálnej audiencie, ktorá sa konala v Aule Pavla VI., pápe? vyzval k modlitbe za oblasti zasiahnuté vojnou i za vysídlencov:

?Myslime na krajiny, ktoré trpia vojnou: na su?ovanú Ukrajinu, Izrael, Jordánsko... Mnoho krajín trpí. Pamätajme na vysídlených obyvate?ov Palestíny a modlime sa za nich.“

Seniorom, chorým ?u?om i novoman?elom Svätý Otec odkázal:

?Ako vyzýva apo?tol Pavol, povzbudzujem vás, aby ste boli radostní v nádeji, silní v sú?ení, vytrvalí v modlitbe, starostliví o potreby svojich bratov a sestier (porov. Rim 12, 12 - 13).“

4. katechéza z cyklu Jubileum 2025: Je?i? Kristus, na?a nádej, I. Je?i?ovo detstvo: «A blahoslavená je tá, ktorá uverila» (Lk 1,45). Nav?tívenie a Magnifikat

?ítanie: Lk 1,39-42

V tých dňoch sa Mária vydala na cestu a ponáh?ala sa do istého judejského mesta v hornatom kraji. Vo?la do Zachariá?ovho domu a pozdravila Al?betu. Len ?o Al?beta za?ula Máriin pozdrav, die?a v jej lone sa zachvelo a Al?betu naplnil Duch Svätý. Vtedy zvolala ve?kým hlasom: «Po?ehnaná si medzi ?enami a po?ehnaný je plod tvojho ?ivota.».

Spontánne slová pápe?a Franti?ka pred katechézou: Chcem sa ospravedlni?, preto?e pri tomto silnom prechladnutí sa mi ?a?ko hovorí. Preto som po?iadal svojho brata, aby pre?ítal katechézu. Bude ju ?íta? lep?ie ako ja.

Katechézu pápe?a pre?ítal kňaz Pierluigi Giroli:

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Dnes rozjímame o kráse Je?i?a Krista, ktorý je na?ou nádejou, v tajomstve Nav?tívenia. Panna Mária nav?tevuje svätú Al?betu; ale predov?etkým je to Je?i?, ktorý v matkinom lone nav?tevuje svoj ?ud (porov. Lk 1, 68), ako hovorí Zachariá? vo svojom chválospeve.

Po ú?ase a údive nad tým, ?o jej oznámil anjel, Mária vstáva a vydáva sa na cestu, tak ako v?etci povolaní v Biblii, preto?e ?jediný úkon, ktorým ?lovek mô?e odpoveda? Bohu, ktorý sa zjavuje, je úkon neobmedzenej disponovanosti“ (H. U. von Balthasar, Vocazione, Roma 2002, 29). Táto mladá dcéra Izraela si nevyberá chráni? sa pred svetom, nebojí sa nebezpe?enstiev a posudzovania druhých, ale vychádza v ústrety druhým.

Ke? sa ?lovek cíti milovaný, zakú?a silu, ktorá uvádza do pohybu lásku; ako hovorí apo?tol Pavol, ?Kristova láska nás ?enie“ (2 Kor 5, 14), poháňa nás, hýbe nami. Mária cíti pohnutie lásky a ide pomôc? ?ene, ktorá je jej príbuznou, ale je aj starenkou, ktorá po dlhom ?akaní prijíma tehotenstvo, v ktoré u? nedúfala a ktoré je namáhavé v jej veku. Av?ak Panna Mária ide k Al?bete aj preto, aby sa podelila o svoju vieru v Boha, ktorému ni? nie je nemo?né a o nádej, ?e sa splnia jeho pris?úbenia.

Stretnutie týchto dvoch ?ien vyvoláva prekvapujúci ú?inok: hlas ?milostiplnej“, ktorý pozdravuje Al?betu, vyvoláva proroctvo v die?ati, ktoré starenka nosí vo svojom lone, a vzbudzuje v nej dvojité po?ehnanie: ?Po?ehnaná si medzi ?enami a po?ehnaný je plod tvojho ?ivota! A tie? blahoslavenstvo: ?Blahoslavená je tá, ktorá uverila, ?e sa splní, ?o jej povedal Pán" (v. 45).

Zo?i-vo?i uznaniu mesiá?skej identity svojho Syna a svojho poslania matky, Mária nehovorí o sebe, ale o Bohu a vyslovuje chválospev plný viery, nádeje a radosti; chválospev, ktorý zaznieva ka?dý deň v Cirkvi po?as modlitby ve?pier: Magnifikat (Lk 1, 46 - 55).

Táto chvála Bohu Spasite?ovi, ktorá vytryskla zo srdca jeho pokornej slu?obnice, je slávnostnou pamiatkou, ktorá syntetizuje a nap?ňa modlitbu Izraela. Je pretkaná biblickými rezonanciami, ?o je znakom toho, ?e Mária nechce spieva? ?mimo chóru“, ale ladi? s otcami, vyzdvihujúc svoj súcit s pokornými, s tými mali?kými, ktorých Je?i? vo svojom kázaní vyhlási za ?blahoslavených“ (porov. Mt 5, 1-12).

Masívna prítomnos? ve?kono?ného motívu robí z Magnifikátu aj pieseň vykúpenia, ktorá má v pozadí spomienku na oslobodenie Izraela z Egypta. Slovesá sú v?etky v minulom ?ase, preniknuté spomienkou na lásku, ktorá zapa?uje prítomnos? vierou a budúcnos? osvecuje nádejou: Mária ospevuje milos? minulosti, av?ak je ?enou prítomnosti, ktorá vo svojom lone nosí budúcnos?.

Prvá ?as? tohto chválospevu chváli Bo?ie pôsobenie v Márii, mikrosvete Bo?ieho ?udu, ktorý sa plne prid??a zmluvy (v. 46-50); druhá ?as? sa rozprestiera nad Otcovým pôsobením v makrosvete dejín jeho detí (v. 51-55), a to prostredníctvom troch k?ú?ových slov: pamä? - milosrdenstvo - prís?ub.

Pán, ktorý sa sklonil nad malou Máriou, aby v nej vykonal ?ve?ké veci“ a urobil ju Pánovou matkou, za?al zachraňova? svoj ?ud od exodu, pamätajúc na v?eobecné po?ehnanie pris?úbené Abrahámovi (porov. Gn 12, 1-3). Pán, verný Boh naveky, vylial na ?ud verný zmluve nepretr?itý prúd milosrdnej lásky ?z pokolenia na pokolenie“ (v. 50) a teraz zjavuje plnos? spásy vo svojom Synovi, poslanom, aby zachránil ?ud od hriechov. Od Abraháma a? po Je?i?a Krista a spolo?enstvo veriacich sa tak Ve?ká noc javí ako hermeneutická kategória na pochopenie ka?dého nasledujúceho oslobodenia a? po oslobodenie uskuto?nené Mesiá?om v plnosti ?asu.

Drahí bratia a sestry, prosme dnes Pána o milos?, aby sme vedeli o?akáva? naplnenie v?etkých jeho pris?úbení; a aby nám pomohol prija? Máriinu prítomnos? v na?om ?ivote. Aby sme v jej ?kole v?etci objavili, ?e ka?dá du?a, ktorá verí a dúfa, ?po?ne a porodí Bo?ie slovo“ (sv. Ambróz, Výklad evanjelia pod?a Luká?a 2, 26).

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová)