蜜桃交友

Dohoda vymenúva dvanás钮 charakteristík 鈥瀍vanjeliovej ekonomiky鈥� in拧pirovanej sv. Franti拧kom z Assisi a encyklikami Laudato si鈥� a Fratelli tutti. Je to ekonomika 鈥瀖ieru, a nie vojny鈥�, ekonomika, 鈥瀔torá bojuje proti biede vo v拧etkých jej formách, zni啪uje nerovnosti a vie poveda钮 s Je啪i拧om a sv. Franti拧kom: Blahoslavení chudobní鈥�, ekonomika, 鈥瀔torá sa riadi etikou ... a je otvorená transcendencii鈥�.

Text Dohody z Assisi 2022

Medzi tisícku ú膷astníkov zo stovky krajín rôznych kontinentov, ktorí sa v Assisi stretli od 22. do 24. septembra, v závere膷ný de艌 osobne pri拧iel pápe啪 Franti拧ek. Z dôvodu pandémie boli predchádzajúce dva ro膷níky podujatia zatia木 v啪dy iba formu 鈥瀘nline鈥�.

V piatok 23. septembra mladí ekonómovia, 

aktivisti a vedci debatovali v skupinách o témach ako 鈥瀍nergia a chudoba鈥�, 鈥瀎inancie a 木udskos钮鈥�, 鈥瀙o木nohospodárstvo a spravodlivos钮鈥� 膷i 鈥瀖ana啪ment a darcovstvo鈥�. Na známych franti拧kánskych miestach, ako je Porciunkula, Sväty艌a zrieknutia sa 拧iat sv. Franti拧ka, 膷i ústredná bazilika sa sna啪ili namotivova钮 pre odkaz svätca z Assisi, ktorým je neoddelite木né spojenie dobra 膷loveka s dobrom 啪ivotného prostredia.

Pri stretnutí so Svätým Otcom, ktoré bolo zakomponované do hudobno-dramatického programu, zaznelo osem svedectiev mladých ú膷astníkov o tom, 啪e tu nejde o utópiu, ale o konkrétnu prácu, ktorá sa u啪 deje na lokálnej úrovni. Zazneli svedectvá z Afganistanu, Nigérie, Beninu, Kene, Thajska, Argentíny, Po木ska a Talianska. Ukázali tvorivos钮 mladých profesionálov a 拧tudentov, ich odvahu, priekopníckeho ducha, rados钮 a spoluprácu, ako aj v膹a膷nos钮 a dôveru v Bo啪ie sprevádzanie.

Svedectvá ú膷astníkov

Prvá prehovorila Talianka Serena, doktorandka v odboru ekonómie, kde sa 拧pecializuje na ekonomickú 拧truktúru 拧tátov a ich výkonnos钮 na trhoch.

Druhé svedectvo predniesol Henri z Beninu, ktorý vedie mimovládnu organizáciu JEVEV v Benine a venuje  sa 拧túdiu zelených a obehových ekonomík. Podelil sa so skúsenos钮ou, ako sa im podarilo vysporiada钮 sa z inváznou vodnou burinou zvanou  vodný hyacint, ktorá napáda hladinu jazier a riek a robí ich aj nepriechodnými pre lodnú dopravu:

鈥濾 roku 2009 som za膷al skúma钮, ako túto nepriaznivú situáciu, ktorú za啪ila celá generácia po木nohospodárov mojich rodi膷ov, premeni钮 na príle啪itos钮 na nápravu v po木nohospodárskom aj remeselnom sektore. V roku 2015 pri拧la odpove膹: premena hyacintu, 拧ikovne zmie拧aného s inými prírodnými zlo啪kami, na akúsi 膷arovnú zmes, ktorá má na jednej strane hlavný cie木 sta钮 sa vynikajúcim hnojivom a na druhej strane sa v膹aka vláknam získaným jeho rozkladom mô啪e premeni钮 aj na umelecké predmety, nábytok a osobné doplnky.

Nie膷o takmer jedovaté sa premenilo na to, 膷o dnes nazývame 鈥瀦elené zlato鈥�. Je to inovatívny prístup, ktorý zlep拧uje miestny 啪ivot a umo啪艌uje, aby sa rodinné po木nohospodárstvo v regióne vyvinulo v nie膷o organizované, odolné a príkladné aj pre mnohé územia s podobnými podmienkami.

Teraz v týchto komunitách rozvíjame malé podniky, kooperatívne dru啪stvá zamerané na inkluzívnu a participatívnu ekonomiku, ktorá re拧pektuje environmentálne zásady a prispieva k sociálnej spravodlivosti zhodnocovaním invazívnej rastliny, vodného hyacintu, na organický kompost, umelecké predmety, organický uhlík, absorp膷né vlákno a bioplyn. Okrem výrobnej 膷asti dnes mimovládna organizácia JEVEV s oh木adom na udr啪ate木nos钮 dokon膷ila svoj projekt vytvorenia centra na propagáciu 鈥瀦ázra膷ného kompostu鈥� v Dangbe.鈥� 

Argentín膷an Facundo porozprával o projekte s názvom 鈥濻tonásobné Assisi鈥� (Cien Asis):

鈥濸rojekt vznikol po výzve Svätého Otca na podujatie Assisi v roku 2019 a jeho hnacou silou je skupina finan膷ných konzultantov, ktorí pracujú na Fakulte sociálnych vied Národnej univerzity v Lomas de Zamora, odkia木 sa sna啪íme znásobi钮 a uvies钮 do praxe Franti拧kovo slovo po celej Argentíne uskuto膷艌ovaním 鈥瀖alých Assisi鈥� v rozvojových spolo膷nostiach, v sídliskových susedských kluboch, v rámci odborov, na univerzitách, v dru啪stvách, komunitných jedál艌ach, nápravných zariadeniach a malých a stredných podnikoch.鈥�

艩tvrtou v poradí bola len 14-ro膷ná environmentálna aktivista Lilly z Thajska:

鈥濻voju aktivitu som za膷ala, ke膹 som mala osem rokov. Bolo to v boji s plastovými odpadmi rozptýlenými na piesku a plávajúcimi do oceánu, ktorý tak ve木mi milujem. 沤iadne die钮a by nemalo by钮 vystavené krutej realite sveta a nemalo by mu by钮 povedané, 啪e je príli拧 malé na to, aby nie膷o zmenilo. Vedela som, 啪e to nie je správne a 啪e sa nie膷o musí zmeni钮, Ale nau膷ila som sa, 啪e zmena musí by钮 najprv vnútorná. (...)

Potom som si uvedomila, 啪e zmena sa nedá urobi钮 individuálne. Musela som po啪iada钮 o  pomoc. Zavolala som na miestnu samosprávu a povedala som im o 拧kodlivosti jednorazových plastov a o svojom zámere zastavi钮 pou啪ívanie plastov. (...) Napokon, na za膷iatku roka 2020, bol vo viac ako 70 ve木kých maloobchodných predajniach v Thajsku zavedený celonárodný zákaz jednorazových plastových ta拧iek.

Som ve木mi v膹a膷ná za túto príle啪itos钮 prehovori钮 k Tebe, pápe啪 Franti拧ek, a 膹akujem Ti, 啪e si vydlá啪dil cestu mladým 木u膹om, ako som ja a moji dne拧ní rovesníci, aby sme vyu啪ili svoj hlas na zlep拧enie situácie.鈥�

Po thajskej tíned啪erke sa ujal slova Samuel z Kene, mladý mu啪 oble膷ený v 膷ervenom tradi膷nom odeve kme艌a Masajov:

鈥濻yn nomád z Masailandu, ktorý má ve木ké sny . Som 膷erstvý absolvent univerzity; s bakalárskym titulom z ekonómie a 拧tatistiky. Svoju kariérnu cestu som za膷al ako dobrovo木ný u膷ite木 v materskej 拧kole v masajskej dedine. (...) V膹aka internetu je svet malou dedinou. Te拧ím sa z dobrých stránok technológie. Po膷as pasenia na páliacom slnku kenských plání sa mi podarilo spoji钮 sa s pani Mariou Ceciliou, ktorá ma zoznámila s projektom Franti拧kova ekonómia. (...)

Dnes mám skupinu 20 detí, ktoré boli zachránené pred negramotnos钮ou a poslané do 拧koly. Utvárali sme povedomie o otázkach zdravia a 啪ivotného prostredia. Taktie啪 sme zmenili spôsob 啪ivota pastierov. Pastieri, ktorí sa spoliehali len na kravy a ro膷né obdobia, sa teraz te拧ia udr啪ate木nému po木nohospodárstvu. Po膷as dlhotrvajúceho sucha sa nám podarilo vypracova钮 opatrenia a krízový plán, ktorý výrazne pomohol znevýhodneným 木u膹om a vdovám v spolo膷nosti. To by nebolo mo啪né, keby nebolo úsilia a lásky komunity Franti拧kova ekonómia.鈥�

艩iestou v poradí bola mladá aktivistka za práva 啪ien v Afganistane, s hlavou pokrytou 拧atkou:

鈥濻om Afganka, vo svojej krajine som bola u膷ite木kou a aktivistkou za práva 啪ien. Pri vykonávaní svojej práce som 膷elila mnohým preká啪kam a hrozbám, ale nikdy som sa nevzdala, preto啪e som verila tomu, 膷o robím. 沤ivot afganských 啪ien sa skuto膷ne zmenil, do拧lo k výraznému pokroku v politickej a sociálnej oblasti. Ale ke膹 bol vo vláde Taliban, videla som, 啪e výsledky 20 rokov tvrdej práce sú zmarené. V Afganistane teraz vládne tyrania, nezamestnanos钮 a chudoba. 沤eny u啪 nie sú slobodné, nemô啪u 拧tudova钮 ani pracova钮. Tí, ktorí demon拧trujú za práva, sú brutálne potlá膷aní. U啪 len po膷úvanie hudby v aute je dôvodom na zabitie.

Ke膹 pri拧iel Taliban, my 啪eny sme sa rozhodli, 啪e nebudeme akceptova钮 jeho po啪iadavky: v啪dy sme bránili ob膷ianske práva a nemohli sme robi钮 kompromisy. Demon拧trovali sme a bojovali rôznymi spôsobmi, ale výsledkom boli len vyhrá啪ky, bitie, únosy, mu膷enie a dokonca smr钮 niektorých aktivistov. Môj man啪el sa tie啪 zú膷astnil nieko木kých demon拧trácií proti novému re啪imu: jeho miesto v zamestnaní dostal stúpenec Talibanu a ná拧 dom bol vypálený. (...)

Nepoznala som Franti拧kovu ekonomiku a nevedela som, 啪e v tom 膷ase organizovali po celom svete podujatia na podporu afganských 啪ien. Ale viem, 啪e v膹aka nim sme s man啪elom v apríli minulého roka pristáli v Taliansku. U啪 sme dostali 拧tatút ute膷enca a dúfame, 啪e 膷oskoro prídu aj na拧e rodiny, ktoré sú, 啪ia木, stále v Afganistane. Teraz 拧tudujem talian膷inu a 膷oskoro by som sa chcela opä钮 anga啪ova钮 v prospech 啪ien. 膸akujem pápe啪ovi Franti拧kovi, 膹akujem Franti拧kovej ekonómii.鈥�

Predposledné svedectvo predniesol v angli膷tine Poliak Mateusz. Farmár zo severu Po木ska v sú膷asnosti realizuje projekt v piatich dedinách v Nigérii na podporu a zvy拧ovanie podnikate木skej odolnosti farmárov. Spolupracuje s miestnym tímom v arcidiecéze Ibadan.

V sále mimoriadne zarezonovalo posledné svedectvo. Talian Andrea, robustný mladý mu啪, je 拧tudentom fyziky. Ocitol sa vo väzení za zabitie 膷loveka pri ruva膷ke, ktorú u啪 dávno o木utoval. Patrí k tým 拧钮astlivcom, ktorí si svoj trest odpykávajú v milánskej väznici Bollate, kde sa dbá o spolo膷enskú rehabilitáciu a zaradenie do 啪ivota po odpykaní trestu. Andrea, ktorý je e拧te stále vo výkone trestu, dostal mo啪nos钮 pokra膷ova钮 v 拧túdiu a po ukon膷ení odboru po木nohospodárskeho technika sa zapísal na Fakultu fyziky 艩tátnej univerzity v Miláne:

鈥濶ie som ekonóm, ale zdá sa mi celkom logické, 啪e aby sa väzenie stalo pre spolo膷nos钮 dobrou investíciou, musí dosahova钮 konkrétne výsledky, a tie sú v zásade dva: bezpe膷nos钮 a nulová recidíva. 慕udia, ktorí vychádzajú z väzenia, sa musia zmeni钮 a premeni钮 z 鈥瀗ákladovej polo啪ky鈥� na 鈥瀦droj鈥� pre spolo膷nos钮. 膶lovek, ktorý pochopí svoju chybu, sa s vä膷拧ou pravdepodobnos钮ou nedopustí chyby znova: spolo膷nos钮 má pod木a môjho názoru povinnos钮 zamyslie钮 sa nad týmto dôle啪itým aspektom.

Svojou prítomnos钮ou tu dnes chcem - ako raz ktosi povedal 鈥� 鈥瀌a钮 hlas tým, ktorí nemajú hlas鈥�; chcel by som da钮 svoju tvár, svoj hlas, svoje srdce a by钮 hovorcom v拧etkých tých 鈥瀞poluväz艌ov鈥�, ktorí v sú膷asnosti le啪ia na lô啪ku v cele, zoslabnutí na tele a zni膷ení na duchu; chcel by som tu by钮 aj a predov拧etkým pre tých, ktorí u啪 pred sebou nevidia horizont, nedoká啪u da钮 svojmu 啪ivotu zmysel a chu钮. (...)

Som 膷lovek so zranením, ale aj ja som mladý mu啪 hlásiaci sa k pápe啪ovi Franti拧kovi. Na za膷iatku môjho uväznenia v roku 2013 som mu napísal list, v ktorom som ho prosil o odpustenie za to, 膷o som urobil, a ne膷akane som dostal odpove膹 vo ve木mi krátkom 膷ase. V膹aka tomuto odpusteniu sa môj 啪ivot mohol za膷a钮 odznova... a dnes som tu s týmito tisíckami spolo膷níkov na ceste vzkriesenia na tejto zemi: ktorá pokra膷uje.鈥�

To木ko zo svedectiev ú膷astníkov stretnutia Franti拧kova ekonómia, ktorým sa následne prihovoril Svätý Otec.

Z príhovoru pápe啪a Franti拧ka

鈥濾 mnohých krajinách sa vz钮ahy 木udí ochudob艌ujú. Najmä na Západe sú komunity 膷oraz krehkej拧ie a roztrie拧tenej拧ie. Rodina v niektorých regiónoch sveta pre啪íva vá啪nu krízu a s 艌ou aj prijatie 啪ivota a starostlivos钮 o艌. Sú膷asný konzum sa sna啪í vyplni钮 prázdnotu 木udských vz钮ahov stále sofistikovanej拧ím tovarom 鈥� osamelos钮 je v dne拧nej dobe ve木ký biznis! 鈥�, ale týmto spôsobom vytvára hladomor po 拧钮astí.

A to je nie膷o hrozné. Zamyslite sa napríklad 

nad demografickou zimou, ako s tým v拧etkým súvisí. Demografická zima, v ktorej v拧etky krajiny výrazne klesajú, preto啪e nemajú deti, ale je dôle啪itej拧ie ma钮 citový vz钮ah k malým psom, ma膷kám a tak 膹alej. Je potrebné sa znovu za膷a钮 rozmno啪ova钮. Ale v tejto demografickej zime je aj otroctvo 啪eny: 啪ena, ktorá nemô啪e by钮 matkou, preto啪e len 膷o jej za膷ne rás钮 brucho, je prepustená; tehotným 啪enám sa nie v啪dy umo啪艌uje pracova钮.

Napokon, ná拧 kapitalizmus je duchovne neudr啪ate木ný. 慕udská bytos钮, stvorená na Bo啪í obraz a podobu, je h木ada膷om zmyslu, skôr ne啪 h木ada膷om statkov. Preto je prvým kapitálom ka啪dej spolo膷nosti duchovný kapitál, preto啪e práve ten nám dáva dôvod, pre膷o ka啪dý de艌 vsta钮 a ís钮 do práce, a vytvára rados钮 zo 啪ivota, ktorá je potrebná aj pre ekonomiku. Ná拧 svet rýchlo spotrebúva túto základnú formu kapitálu, ktorá bola po stáro膷ia zhroma啪膹ovaná nábo啪enstvami, tradíciami múdrosti a 木udovou zbo啪nos钮ou.鈥�

Po príhovore Svätého Otca pre膷ítali text Dohody z Assisi 2022, pod ktorý pripojil svoj podpis pápe啪 Franti拧ek a spolu sním v mene v拧etkých ú膷astníkov najmlad拧ia z nich, u啪 spomenutá environmentálna aktivistka Lilly z Thajska.

My拧lienky z príhovoru Svätého Otca

-jb, mh-

Aktualizované: 24.9.2022, 18:21