Québec: Príhovor pápe?a predstavite?om Kanady a zástupcom p?vodn?ch národov
Vá?ená pani generálna guvernérka, vá?ený pán premiér, ctené ob?ianske a nábo?enské autority, drahí zástupcovia pôvodných obyvate?ov, ve?avá?ení ?lenovia diplomatického zboru, dámy a páni!
Srde?ne vás pozdravujem a ?akujem pani Mary Simonovej a pánovi Justinovi Trudeauovi za ich zdvorilé slová. Som rád, ?e sa mô?em obráti? na vás, ktorí máte zodpovednos? slú?i? obyvate?om tejto ve?kej krajiny, ktorá ?od mora k moru“ ponúka výnimo?né prírodné dedi?stvo. Spomedzi mnohých krás mám na mysli obrovské a ve?kolepé javorové lesy, ktoré robia kanadskú krajinu jedine?nou a pestrou. Chcel by som sa vyjs? práve zo symbolu par excellence týchto krajín, javorového listu, ktorý sa rýchlo roz?íril z erbov Québecu a stal sa emblémom, ktorý sa vyníma na vlajke krajiny.
Hoci sa to tak stalo pomerne nedávno,
javory si uchovávajú pamä? na mnoho minulých generácií, dávno pred príchodom osadníkov na kanadskú pôdu. Pôvodní obyvatelia z nich získavali ??avu, z ktorej vyrábali vý?ivné sirupy. To nás vedie k zamysleniu sa nad ich pracovitos?ou, ktorá v?dy dbá na ochranu zeme a ?ivotného prostredia, verná harmonickej vízii stvorenia, otvorenej knihe, ktorá u?í ?loveka milova? Stvorite?a a ?i? v symbióze s ostatnými ?ivými bytos?ami. Je to ve?a, ?o sa dá nau?i? z tohto, zo schopnosti po?úva? Boha, ?udí a prírodu. Potrebujeme to zvlá?? vo víre dne?ného sveta, ktorý sa vyzna?uje neustálym ?zrých?ovaním“, ?o s?a?uje skuto?ne ?udský, trvalo udr?ate?ný a integrálny rozvoj (porov. Laudato si', 18), a nakoniec vytvára ?spolo?nos? únavy a sklamania“, ktorá sa len s ?a?kos?ami sna?í znovu objavi? chu? kontemplácie, pravú chu? vz?ahov, mystiku celku. Ako ve?mi potrebujeme po?úva? jeden druhého a vies? dialóg, aby sme sa vzdialili od prevládajúceho individualizmu, unáhlených súdov, bezuzdnej agresivity, poku?enia deli? svet na dobrý a zlý! Ve?ké javorové listy, ktoré pohlcujú zne?istený vzduch a obnovujú kyslík, nás vyzývajú, aby sme obdivovali krásu stvorenia a nechali sa oslovi? zdravými hodnotami prítomnými v domorodých kultúrach: sú in?piráciou pre nás v?etkých a mô?u prispie? k lie?eniu ?kodlivých zvykov vykoris?ovania. Koristníckeho vyu?ívania nielen stvorenstva, ale aj ?asu a vz?ahov, a posudzovania ?udskej ?innosti výlu?ne na základe ú?itku a zisku.
Napriek tomu sa tieto ?ivotné ponau?enia v minulosti stretli s násilným odporom. Mám na mysli najmä politiku asimilácie a zrovnávania, vrátane systému reziden?ných ?kôl, ?o po?kodilo mnohé rodiny pôvodných obyvate?ov a podrývalo ich jazyk, kultúru a svetonázor. Do tohto po?utovaniahodného systému podporovaného vtedaj?ími vládnymi orgánmi, ktorý oddelil mnohé deti od ich rodín, boli zapojené viaceré miestne katolícke in?titúcie; a za to vyjadrujem svoju hanbu a boles?, a spolu s biskupmi tejto krajiny obnovujem svoju ?iados? o odpustenie za zlo, ktorého sa dopustili mnohí kres?ania na pôvodných obyvate?och. Za toto v?etko prosím o odpustenie. Je tragické, ke? sa veriaci, tak ako sa to stalo v tom historickom období, prispôsobujú skôr svetským konvenciám ne? evanjeliu. Ak kres?anská viera zohrala zásadnú úlohu pri formovaní najvy??ích ideálov Kanady, vyzna?ujúcich sa tú?bou vybudova? lep?iu krajinu pre v?etkých jej obyvate?ov, je potrebné, aby sme sa, priznávajúc vlastné chyby, spolo?ne zaviazali k tomu, ?o, ako viem, v?etci zdie?ate: podporova? legitímne práva domorodých obyvate?ov a podporova? procesy uzdravenia a zmierenia medzi nimi a neindiánskymi obyvate?mi krajiny. To sa odrá?a v záväzku priliehavo reagova? na výzvy Komisie pre pravdu a zmierenie, ako aj v zameraní sa na uznanie práv pôvodného obyvate?stva.
Svätá stolica a miestne katolícke komunity
sú konkrétnym spôsobom zaanga?ované v podporovaní domorodých kultúr so ?pecifickými a primeranými duchovnými cestami, vrátane pozornosti vo?i ich kultúrnym tradíciám, zvykom, jazykom a vlastným vzdelávacím procesom, v duchu Deklarácie OSN o právach domorodého obyvate?stva. Na?ou tú?bou je obnovi? vz?ah medzi Cirkvou a pôvodnými obyvate?mi Kanady, vz?ah pozna?ený láskou, ktorá priniesla ve?ké ovocie, ale aj zraneniami, ktoré sa sna?íme pochopi? a uzdravi?. Som naozaj v?a?ný, ?e som sa v minulých mesiacoch v Ríme stretol a vypo?ul si rôznych zástupcov pôvodných obyvate?ov, a ?e som tu v Kanade mohol posilni? krásne vz?ahy, ktoré sme s nimi nadviazali. Chvíle, ktoré sme spolu pre?ili, vo mne zanechali stopu a pevnú tú?bu pokra?ova? v reagovaní na rozhor?enie a hanbu nad utrpeniami, ktoré podstúpili domorodé národy, a pokra?ova? v bratskej a trpezlivej ceste, na ktorú sa vydáme spolu so v?etkými Kana?anmi pod?a pravdy a spravodlivosti, pracujúc na uzdravení a zmierení, neustále o?ivovaní nádejou.
Túto «históriu utrpenia a opovrhovania», ktorá pochádza z kolonizátorskej mentality, «nie je ?ahké vylie?i?». Zároveň by nás to malo privies? k vedomiu, ?e «kolonizácia sa nezastavuje, skôr sa v niektorých oblastiach premieňa, maskuje a skrýva» (Querida Amazonia, 16). To sa deje v prípadoch ideologickej kolonizácie. Ak kedysi koloniálna mentalita zanedbávala konkrétny ?ivot ?udí a vnucovala im vopred stanovené kultúrne modely, ani dnes nechýba ideologická kolonizácia, ktorá sa zrá?a so ?ivotnou realitou, dusí prirodzenú väzbu národov na ich hodnoty, sna?í sa vykoreni? ich tradície, históriu a nábo?enské väzby. Je to mentalita, ktorá v domnienke, ?e prekonala ?temné stránky dejín“, vytvára priestor pre kultúru vymazávania (?cancel culture“), ktorá by chcela hodnoti? minulos? len pod?a ur?itých sú?asných kategórií. Výsledkom je kultúrna móda, ktorá v?etko zrovnáva, robí v?etko rovnakým, prejavuje sa ako netolerantná k rozdielom a sústre?uje sa len na prítomný okamih, na potreby a práva jednotlivcov, pri?om ?asto zanedbáva ich povinnosti vo?i najslab?ím a najkrehkej?ím: chudobným, migrantom, starým, chorým, nenarodeným... Oni sú tí, na ktorých sa v ?zámo?ných spolo?nostiach“ zabúda, oni sú tí, ktorí sú uprostred v?eobecnej ?ahostajnosti odhodení ako suché listy na spálenie.
Bohaté pestrofarebné lístie javorov nám naopak pripomína dôle?itos? celku, vytvárania ?udských spolo?enstiev, ktoré nie sú homogénne, ale skuto?ne otvorené a inkluzívne. A ako je ka?dý list dôle?itý na to, aby boli konáre bohato zalistené, tak si treba vá?i? ka?dú rodinu, ako základnú bunku spolo?nosti, preto?e «budúcnos? ?udstva prechádza cez rodinu» (sv. Ján Pavol II., Familiaris consortio, 86). Rodina je prvá konkrétna sociálna realita, ktorú v?ak ohrozujú mnohé faktory: domáce násilie, frenetické pracovné tempo, individualistická mentalita, bezuzdný karierizmus, nezamestnanos?, osamelos? a izolovanos? mladých, opustenos? starých a chorých... Domorodé národy nás mô?u ve?a nau?i? o starostlivosti a ochrane rodiny; u nich sa u? od útleho veku deti u?ia rozoznáva? správne od nesprávneho, hovori? pravdu, podeli? sa, napráva? chyby, vedie? nanovo za?ína?, ute?i? druhého a zmieri? sa. Nech krivdy, ktoré zná?ali pôvodní obyvatelia, a za ktoré sa dnes hanbíme, slú?ia ako varovanie pre nás dnes, aby sa starostlivos? a práva rodiny neodsúvali na ved?aj?iu ko?aj v mene vy??ej produktivity a individuálnych záujmov.
Vrá?me sa k javorovému listu. V ?ase vojny ho vojaci pou?ívali ako obväz a lie?ivo na rany. Dnes, tvárou v tvár nezmyselnému vojnovému ?ialenstvu, potrebujeme opä? uzdravi? formy násilníckej nevra?ivosti a extrémizmu a lie?i? rany nenávisti. Jedna svedkyňa tragického násilia z minulosti nedávno skon?tatovala, ?e «mier má svoje vlastné tajomstvo: nikdy neprechováva? nenávis? vo?i nikomu. Ak chceme ?i?, nikdy nesmieme nenávidie?» (Rozhovor s Edith Bruckovou, Avvenire, 8. marca 2022). Nepotrebujeme deli? svet na priate?ov a nepriate?ov, vytvára? odstupy a nanovo sa vyzbrojova? po zuby: preteky v zbrojení a stratégie odstra?ovania neprinesú pokoj a bezpe?nos?. Musíme si klás? otázku nie ako vybojova? vojny, ale ako ich zastavi?. A zabráni? tomu, aby sa národy opä? stali rukojemníkmi a boli v zovretí desivých a ?ahajúcich sa studených vojen, ktoré sa e?te roz?irujú. To, ?o potrebujeme, sú kreatívne a prezieravé politiky, schopné h?adie? do dia?ky, schopné vymani? sa z kategórií súperenia, aby dali odpovede na globálne výzvy.
V skuto?nosti, dne?né ve?ké výzvy, ako je mier, zmena klímy, dôsledky pandémie a medzinárodné migra?né pohyby, majú v?etky jedno spolo?né: sú globálne, týkajú sa ka?dého. A ke??e v?etky hovoria o potrebe h?adie? na celok, politika nemô?e zosta? zajatcom straníckych záujmov. Potrebujeme vedie? pozera?, ako u?í tradícia indiánskej múdrosti, o sedem generácií dopredu, nie na to, ?o sa nám bezprostredne hodí, nie na najbli??í volebný termín alebo na podporu tej ?i onej lobby. Ale tie? potrebujeme oceni? tú?by mladých generácií po bratstve, spravodlivosti a mieri. Na uchovanie si pamäti a múdrosti potrebujeme po?úva? starých ?udí, ale na energické krá?anie do budúcnosti je potrebné prija? sny mladých. Zaslú?ia si lep?iu budúcnos?, ako je tá, ktorú im pripravujeme, zaslú?ia si by? zapojení do rozhodovania o vytváraní dne?ka a zajtraj?ka, osobitne o zachovaní spolo?ného domova, pre ktorý sú vzácne hodnoty a zásady domorodých národov. V tejto súvislosti by som chcel oceni? chvályhodnú anga?ovanos? miestnych orgánov v oblasti ?ivotného prostredia. Takmer by sa dalo poveda?, ?e emblémy vychádzajúce z prírody, ako napríklad ?alia na vlajke provincie Québec a javorový list na vlajke krajiny, potvrdzujú ekologické poslanie Kanady.
Ke? komisia na vytvorenie ?tátnej vlajky vyhodnocovala tisíce doru?ených ná?rtov, z ktorých mnohé predlo?ili oby?ajní ?udia, prekvapilo ju, ?e takmer v?etky obsahovali vyobrazenie javorového listu. Uzrozumenie oh?adom tohto spolo?ného symbolu ma vedie vyzdvihnú? slovo, ktoré je pre Kana?anov k?ú?ové: multikulturalizmus. Multikulturalizmus je základom súdr?nosti spolo?nosti, ktorá je taká rozmanitá, ako sú pestré koruny javorov. Samotný javorový list so svojou mnohorakos?ou hrotov a strán nazna?uje mnohouhlý, polyédrický tvar a hovorí, ?e ste ?udia schopní inklúzie, aby tí, ktorí prichádzajú, mohli nájs? miesto v tejto mnohotvárnej jednote a prinies? svoj originálny príspevok (porov. Evangelii gaudium, 236). Multikulturalizmus je trvalou výzvou: je to prijatie a objatie rôznych prítomných zlo?iek a zároveň re?pektovanie rozmanitosti ich tradícií a kultúr bez toho, aby sa myslelo, ?e tento proces je raz a nav?dy ukon?ený. V tomto zmysle vyjadrujem uznanie za ve?korysos? pri prijímaní po?etných ukrajinských a afganských migrantov. Zároveň je v?ak potrebné pracova? na prekonaní rétoriky strachu z migrantov a da? im pod?a mo?ností krajiny reálnu ?ancu zodpovedne sa zapoji? do spolo?nosti. Aby sa to udialo, je nevyhnutné právo a demokracia. Je v?ak potrebné ?eli? individualistickej mentalite a pamäta? na to, ?e spolo?ný ?ivot je zalo?ený na predpokladoch, ktoré politický systém sám o sebe nemô?e vytvori?. Aj v tomto nám domorodá kultúra ve?mi pomáha, ke? nám pripomína dôle?itos? spolo?enských hodnôt. Aj Katolícka cirkev so svojím univerzálnym rozmerom a starostlivos?ou o tých najkrehkej?ích, so svojou legitímnou slu?bou v prospech ?udského ?ivota v ka?dej jeho fáze, od po?atia a? po prirodzenú smr?, s rados?ou ponúka svoj príspevok.
V posledných dňoch som po?ul o mnohých núdznych, ktorí klopú na dvere farností. Aj v takej rozvinutej a vyspelej krajine, akou je Kanada, ktorá venuje ve?kú pozornos? sociálnej starostlivosti, je nemálo bezdomovcov, ktorí sa spoliehajú na kostoly a potravinové banky, aby na?li nevyhnutnú pomoc a pohodlie, ktoré – nezabúdajme – nie je len materiálne. Títo bratia a sestry nás vedú k tomu, aby sme sa zamysleli nad naliehavos?ou pracova? na náprave radikálnej nespravodlivosti, ktorá po?kvrňuje ná? svet a v dôsledku ktorej je hojnos? darov stvorenia rozdelená príli? nerovnomerne. Je ?kandalózne, ?e z bohatstva vytvoreného hospodárskym rozvojom nemajú prospech v?etky vrstvy spolo?nosti. A je smutné, ?e práve medzi domorodcami je ?asto ve?ká miera chudoby, s ktorou súvisia aj ?al?ie negatívne ukazovatele, ako je nízka úroveň vzdelania, ne?ahký prístup k bývaniu a zdravotnej starostlivosti. Nech je symbol javorového listu, ktorý sa be?ne objavuje na etiketách výrobkov krajiny, pre v?etkých motiva?ným podnetom na ekonomické a sociálne rozhodnutia podporujúce spoluú?as? a starostlivos? o núdznych.
Práve spolo?nou prácou vo vzájomnej zhode, ruka v ruke, sa musí ?eli? ?a?ivým výzvam dne?ka. ?akujem vám za va?u pohostinnos?, pozornos? a úctu a s úprimnou láskou vás uis?ujem, ?e Kanada a jej obyvatelia sú skuto?ne blízki môjmu srdcu.
(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)
-mh, jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.