蜜桃交友

H?adaj

笔á辫别? Franti?ek za?al v Québecu druhú etapu kajúcej púte

V stredu 27. júla za?al pápe? Franti?ek druhú etapu svojej apo?tolskej náv?tevy Kanady a z Edmontonu, hlavného mesta provincie Alberta, sa presunul do mesta Québec, kde sa stretol s verejn?mi predstavite?mi Kanady, delegáciou p?vodn?ch obyvate?ov krajiny a ?lenmi diplomatického zboru. Pri tejto príle?itosti op?? zopakoval prosbu o odpustenie za podiel miestnych katolíckych in?titúcií na asimila?nej politike vtedaj?ej kanadskej vlády.

Deň za?al pápe? Franti?ek svätou om?ou o 6.30 slávenou súkromne v Kňazskom seminári sv. Jozefa v Edmontone, kde bol od nedele ubytovaný. Pri rozlú?ke venoval  hostite?om sochu ich patróna sv. Jozefa. Krátko po 9. hodine (17.10 ná?ho ?asu) sa vydal na ?tvorhodinový let smerom na východ do metropoly Québec.

Po privítaní na letisku miestnymi predstavite?mi sa pápe? Franti?ek autom prepravil do québeckej Citadely, historickej pevnosti a sú?asnej rezidencie generálneho guvernéra Kanady, kde ho privítali pred nastúpenou ?estnou jednotkou. Nasledovali protokolárne stretnutia s ?elnými predstavite?mi krajiny: premiérom Justinom Trudeauom a generálnou guvernérkou Mary May Simonovou.

Hlavným momentom, pri ktorom pápe? 

predniesol rozsiahly príhovor, bolo stretnutie s verejnými predstavite?mi Kanady, delegáciou pôvodných obyvate?ov krajiny a ?lenmi diplomatického zboru. Stretnutie sa pribli?ne o hodinu posunulo oproti pôvodnému programu, tak?e sa za?alo a? krátko pred 16. hodinou, ?i?e pred polnocou ná?ho ?asu. Dôvodom bolo me?kanie lietadla, ktorým cestovali ?lenovia delegácie pôvodných kanadských národov. Atmosféru stretnutia vytvorila prítomnos? hudobníkov a za?iatok moderovaný jedným z indiánskych star?ích, ktorý pozval v?etkých prítomných k duchovnej disponovanosti polo?ením si ruky na srdce.

Premiér kanadskej vlády Justin Trudeau, ktorý sa prihovoril ako prvý, pripomenul hodnotu rodiny, ktorá je základom spolo?nosti, no práve na rodinných vz?ahoch boli spôsobené zranenia niekdaj?ou vládnou politikou. Okrem iného uviedol: ?Tí, ktorí pre?ili, a ich potomkovia musia by? v centre v?etkého, ?o budeme v budúcnosti spolo?ne robi?.“ ?V?etci sa zhodneme na tom, ?e systém reziden?ných ?kôl sa pokú?al asimilova? domorodé deti. Domorodé obyvate?stvo dnes na?alej bojuje za ochranu a zachovanie svojej kultúry a jazyka.“

Generálna guvernérka Mary May Simonová, ktorá sama po matke pochádza z etnika severských Inuitov, medzi stovkou prítomných osobitne privítala indiánskych zástupcov: pre?iv?ích reziden?ných ?kôl, starej?ích, ná?elníkov a uchovávate?ov múdrosti:  ??akujem Prvým národom, ktoré zaujímali toto teritórium po tisícro?ia, za to, ?e ma pozvali na ich tradi?né a zmluvnú územia.“ Popri diplomatoch a hodnostároch pozdravila guvernérka aj niekdaj?ích ?lenov Komisie pre pravdu a zmierenie, ktorá sa zaoberala skúmaním svedectiev o bezpráví utrpenom pôvodnými obyvate?mi Kanady.

Pápe?ov prejav pri stretnutí (foto: Reuters)
Pápe?ov prejav pri stretnutí (foto: Reuters)

Pápe? Franti?ek svoj príhovor postavil na kanadskom národnom symbole javorového listu. Poukázal na vz?ah pôvodných obyvate?ov k ?ivotnému prostrediu a na ich cenný podnet pre dne?nú ?spolo?nos? únavy a sklamania, ktorá sa len s ?a?kos?ami sna?í znovu objavi? chu? kontemplácie, pravú chu? vz?ahov, mystiku celku“. Pápe? ani tentoraz neobi?iel traumu spôsobenú reziden?nými ?kolami, ktorej proces uzdravovania pri?iel podpori? svojou cestou do Kanady. Poukázal na ?po?utovaniahodný systém podporovaný vtedaj?ími vládnymi orgánmi, ktorý oddelil mnohé deti od ich rodín“ vyjadril ?hanbu a boles?“ nad tým, ?e do tohto systému boli ?zapojené viaceré miestne katolícke in?titúcie“.

?Spolu s biskupmi tejto krajiny 

obnovujem svoju ?iados? o odpustenie za zlo, ktorého sa dopustili mnohí kres?ania na pôvodných obyvate?och. Za toto v?etko prosím o odpustenie,“ uviedol pápe? a pokra?oval pozvaním k spolo?nému dielu:

?Ak kres?anská viera zohrala zásadnú úlohu pri formovaní najvy??ích ideálov Kanady, vyzna?ujúcich sa tú?bou vybudova? lep?iu krajinu pre v?etkých jej obyvate?ov, je potrebné, aby sme sa, priznávajúc vlastné chyby, spolo?ne zaviazali k tomu, ?o, ako viem, v?etci zdie?ate: podporova? legitímne práva domorodých obyvate?ov a podporova? procesy uzdravenia a zmierenia medzi nimi a neindiánskymi obyvate?mi krajiny. To sa odrá?a v záväzku priliehavo reagova? na výzvy Komisie pre pravdu a zmierenie, ako aj v zameraní sa na uznanie práv pôvodného obyvate?stva.

Svätá stolica a miestne katolícke komunity sú konkrétnym spôsobom zaanga?ované v podporovaní domorodých kultúr so ?pecifickými a primeranými duchovnými cestami, vrátane pozornosti vo?i ich kultúrnym tradíciám, zvykom, jazykom a vlastným vzdelávacím procesom, v duchu Deklarácie OSN o právach domorodého obyvate?stva. Na?ou tú?bou je obnovi? vz?ah medzi Cirkvou a pôvodnými obyvate?mi Kanady, vz?ah pozna?ený láskou, ktorá priniesla ve?ké ovocie, ale aj zraneniami, ktoré sa sna?íme pochopi? a uzdravi?. Som naozaj v?a?ný, ?e som sa v minulých mesiacoch v Ríme stretol a vypo?ul si rôznych zástupcov pôvodných obyvate?ov, a ?e som tu v Kanade mohol posilni? krásne vz?ahy, ktoré sme s nimi nadviazali.“

Pri prejave generálnej guvernérky Mary Simonovej (foto: Vatican Media)
Pri prejave generálnej guvernérky Mary Simonovej (foto: Vatican Media)

?alej pápe? poukázal na kolonizátorskú mentalitu, ktorú ?nie je ?ahké vylie?i?“ a vyzval kriticky si uvedomi?, ?e ?kolonizácia sa nezastavuje, skôr sa v niektorých oblastiach premieňa, maskuje a skrýva“:

?To sa deje v prípadoch ideologickej kolonizácie. Ak kedysi koloniálna mentalita zanedbávala konkrétny ?ivot ?udí a vnucovala im vopred stanovené kultúrne modely, ani dnes nechýba ideologická kolonizácia, ktorá sa zrá?a so ?ivotnou realitou, dusí prirodzenú väzbu národov na ich hodnoty, sna?í sa vykoreni? ich tradície, históriu a nábo?enské väzby. Je to mentalita, ktorá v domnienke, ?e prekonala ?temné stránky dejín“, vytvára priestor pre kultúru vymazávania (?cancel culture“), ktorá by chcela hodnoti? minulos? len pod?a ur?itých sú?asných kategórií. Výsledkom je kultúrna móda, ktorá v?etko zrovnáva, robí v?etko rovnakým, prejavuje sa ako netolerantná k rozdielom a sústre?uje sa len na prítomný okamih, na potreby a práva jednotlivcov, pri?om ?asto zanedbáva ich povinnosti vo?i najslab?ím a najkrehkej?ím: chudobným, migrantom, starým, chorým, nenarodeným... Oni sú tí, na ktorých sa v ?zámo?ných spolo?nostiach“ zabúda, oni sú tí, ktorí sú uprostred v?eobecnej ?ahostajnosti odhodení ako suché listy na spálenie.“

Pápe? reagoval aj na pál?ivý nový výskyt vojen vo svete výzvou in?pirova? sa k radikálnemu odmietnutiu nenávisti a ku ?kreatívnym a prezieravým politikám schopným vidie? do dia?ky“ a reagova? na globálne výzvy sú?asnosti.

Na hostite?skej krajine Svätý Otec v závere príhovoru vyzdvihol anga?ovanos? v oblasti ?ivotného prostredia, ?o nazval ?ekologickým poslaním Kanady“. ?al?ou charakteristikou, v ktorej je krajina príkladom, je pod?a jeho slov jej multikultúrny prístup. Pápe? tie? ocenil ve?korysos? Kana?anov v prijímaní ute?encov, najmä z Ukrajiny a Afganistanu. Zároveň v?ak upozornil na skuto?nos?, ?e v tak rozvinutej krajine je ?nemálo bezdomovcov“ a ?e práve medzi domorodým obyvate?stvom je vysoká miera chudoby.

?a?ivým výzvam dne?ka treba ?eli? ?spolo?nou prácou vo vzájomnej zhode, ruka v ruke,“ zdôraznil pápe? Franti?ek.

Plné znenie príhovoru pápe?a Franti?ka

-jb-

Aktualizované: 28.7.2022, 02:26

Videozáznam

?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

28 júla 2022, 02:06