笔á辫别? za?al kajúcu pú? v Maskwacise: ?Pokorne prosím o odpustenie“
Prvé zo série stretnutí zameraných na zmiernie a uzdravenie rán minulosti sa konalo za ú?asti zástupcov domorodých etník celej Kanady. Zastúpené boli v?etky tri hlavné skupiny: Prvé národy, Métisi a Inuiti.
Pápe? Franti?ek priznal podiel kres?anov na politike asimilácie a zrovnávania (enfranchisement), ktorá sa premietla do systému reziden?ných indiánskych ?kôl a vyslovil prosbu: ?Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré bolo spáchané to?kými kres?anmi na indiánskych obyvate?och.“ Vo svojom prvom príhovore na pôde Kanady Svätý Otec zároveň zdôraznil, ?e ?na uzdravenie a zmierenie nesta?í na?e úsilie, potrebujeme Bo?iu milos?“.
Pietna spomienka na cintoríne
Biely Fiat 500 priviezol pápe?a Franti?ka
do parkového areálu uprostred zelene, ktorého názov Maskwacis v jazyku cree znamená ?Medvedie v??ky“. Od kostola Sedembolestnej Panny Márie pre?iel pápe? na invalidnom vozíku k trávnatému cintorínu s drevenými krí?mi lemovanými kruhmi. Po tichej modlitbe pokra?oval k centrálnemu areálu sprevádzaný nieko?kými ná?elníkmi s ?elenkami z vtá?ích pier a v pestrofarebných tkaných odevoch.
Na kruhovom trávniku s prístre?kom po obvode privítalo Svätého Otca srde?nými pokrikmi nieko?ko sto zástupcov domorodých skupín z rôznych kon?ín Kanady. Ná?elník Zlatý Orol (Usow-Kihew, anglickým menom Wilton Littlechild) ako hostite? vo svojom rodnom jazyku cree postupne vysvet?oval význam miesta a jednotlivých symbolov. Je to napr. názov ?Korytna?í ostrov“ odkazujúci na mýtickú pravlas? indiánskych národov, insígnie kmeňov v podobe prútov ozdobených perím, ?i rytmika bubnovania, spievané pokriky a rituálne tance v kostýmoch.
Pamiatka obetí asimila?nej politiky
Po?as stretnutia prechádzala pomedzi zhroma?denie skupina s ?erveným transparentom s menami tisícok ?tudentov reziden?ných ?kôl. Ako uviedol ná?elník Zlatý Orol, ako ?len Komisie pre pravdu a zmierenie si osobne vypo?ul 7000 svedectiev tých, ktorí pre?li reziden?nými ?kolami.
Pápe?a Franti?ka usadili na ?estnom mieste,
po bokoch s ná?elníkmi. V príhovore, ktorý predniesol po ?panielsky s prekladom do angli?tiny, najprv uviedol dôvod svojej náv?tevy:
?Prichádzam do va?ej vlasti, aby som vám osobne povedal, ?e cítim ?ia?, aby som prosil Boha o odpustenie, uzdravenie a zmierenie, aby som vám ukázal svoju blízkos?, aby som sa modlil s vami a za vás.“
V úvodnej ?asti pápe? pripomenul tradi?né hodnoty indiánskych kultúr i bolestnú históriu a trvalé dôsledky politiky zneva?ujúcej identitu a práva pôvodných obyvate?ov. V 19. a 20. storo?í za to dialo prostredníctvom indiánskych reziden?ných ?kôl, ktoré viedli aj cirkevné organizácie a rehole. Túto pamä? je nevyhnutné udr?iava?, napriek tomu, ?e to bolí, uistil Svätý Otec potomkov domorodých národov.
Prosba pápe?a o odpustenie
Obnovenú prosbu v mene Katolíckej cirkvi o odpustenie pápe? Franti?ek formuloval týmito slovami:
?Dnes som tu, v tejto krajine, ktorá si spolu s dávnou pamä?ou uchováva jazvy po stále otvorených ranách. Som tu, preto?e prvým krokom tejto kajúcej púte medzi vás je obnovi? svoju prosbu o odpustenie a poveda? vám zo srdca, ?e som hlboko zarmútený: prosím o odpustenie za to, ako mnohí kres?ania, ?ia?, podporovali kolonizátorskú mentalitu mocností, ktoré utlá?ali pôvodné obyvate?stvo. Nap?ňa ma to boles?ou.
Prosím o odpustenie za to, ako mnohí ?lenovia Cirkvi a reho?ných komunít spolupracovali, aj formou ?ahostajnosti, na projektoch kultúrneho ni?enia a násilnej asimilácie zo strany vtedaj?ích vlád, ?oho vrcholom bol systém reziden?ných ?kôl.
Hoci kres?anská dobro?innos? neabsentovala a boli mnohé vynikajúce prípady oddanej starostlivosti o deti, celkové dôsledky politík spojených s reziden?nými ?kolami boli katastrofálne. Na?a kres?anská viera nám hovorí, ?e to bola katastrofálna chyba, nezlu?ite?ná s evanjeliom Je?i?a Krista. Je bolestné pomyslie? na to, ako bola naru?ená tá pevná pôda hodnôt, jazyka a kultúry, ktorá dávala va?im národom ich pravú identitu, a ?e na dôsledky toho na?alej doplácate.
Tvárou v tvár tomuto zavrhnutiahodnému zlu Cirkev pok?aká pred Bohom a prosí o odpustenie za hriechy svojich detí. Rád by som to zopakoval so zahanbením a jasne: Pokorne prosím o odpustenie za zlo, ktoré bolo spáchané to?kými kres?anmi na indiánskych obyvate?och.“
Na uzdravenie a zmierenie potrebujeme Bo?iu milos?
Svoj príhovor uzavrel pápe? poukázaním na spásnu silu evanjelia:
?V tomto prvom kroku svojej púte som chcel venova? priestor pamäti. Dnes som tu, aby som spomínal na minulos?, plakal s vami, ticho sklonil poh?ad k zemi, modlil sa pri hroboch. Nech nám v?etkým ticho pomô?e zvnútorni? boles?. Ticho. A modlitba: tvárou v tvár zlu sa modlime k Pánovi dobra; tvárou v tvár smrti sa modlime k Bohu ?ivota.
Pán Je?i? Kristus urobil z hrobu, ktorý sa zdal by? pohrebiskom ka?dej nádeje a ka?dého sna, po ktorých zostane len pla?, smútok a rezignácia, urobil z hrobu miesto znovuzrodenia, vzkriesenia, za?iatkom histórie nového ?ivota a univerzálneho zmierenia.
Na uzdravenie a zmierenie nesta?í na?e úsilie, potrebujeme Bo?iu milos?: potrebujeme v?údnu a mocnú múdros? Ducha, ne?nú lásku Te?ite?a. Nech on sám naplní najhlb?ie o?akávania na?ich s?dc. Nech nás vezme za ruku a vedie nás krá?a? spolo?ne.“
Ná?elnícka ?elenka na hlave pápe?a
Stretnutie uzavrela modlitba, ktorú predniesol pápe? Franti?ek po stoja?ky a s ?ervenou ?tólou na pleciach udelil po?ehnanie v angli?tine. V mimoriadne srde?nej a? dojímavej atmosfére sa potom pápe?, stále postoja?ky, pozdravil s desiatkami zástupcov rozli?ných etnických skupín. Komunikoval s nimi za pomoci tlmo?níka a ka?dému podaroval ru?enec.
Medzi rozli?nými symbolickými darmi, ktoré pápe? dostal, bola aj ná?elnícka ?elenka. Poh?ad na pápe?a s ?elenkou na hlave vyvolal silnú emocionálnu reakciu zhroma?denia.
Na stretnutí sa zú?astnili aj ?elní zástupcovia politického ?ivota Kanady: generálna guvernérka Mary Simonová a predseda vlády Justin Trudeau.
-jb-
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.
