ҽ

Anjel Pána 10. júla: Vidieť, spolucítiť a nasledovať Cestu

Pri poludňajšej modlitbe Anjel Pána v nedeľu 10. júla pápež František vyslovil výzvy na podporu národov Srí Lanky, Líbye a Ukrajiny. V biblickom zamyslení sa inšpiroval podobenstvom o milosrdnom Samaritánovi a pozval veriacich vyprosovať si od Boha dary „徱ť“ a „spolucítiť“ a tak ako prví kresťania byť učeníkmi Ježiša, ktorý je „Cesta“. V súvislosti s Nedeľou mora Svätý Otec pripomenul aj službu námorníkov pre celú spoločnosť.

Pápež vyjadril solidaritu Srí Lanke, ktorá sa ocitla v politicko-ekonomickej kríze:

„Pripájam sa k zármutku obyvateľov Srí Lanky, ktorí naďalej trpia dôsledkami politickej a hospodárskej nestability. Spolu s biskupmi krajiny obnovujem svoju výzvu k pokoju a prosím tých, ktorí majú moc, aby neignorovali volanie chudobných a potreby ľudí.“

Druhú výzvu adresoval Svätý Otec Líbyi:

„Osobitnú myšlienku chcem venovať ľudu Líbye, 

najmä mladým ľuďom a všetkým, ktorí trpia v dôsledku vážnych sociálnych a hospodárskych problémov krajiny. Povzbudzujem všetkých, aby nanovo hľadali presvedčivé riešenia, s pomocou medzinárodného spoločenstva, prostredníctvom konštruktívneho dialógu a národného zmierenia.“

Ani tentoraz nezabudol pápež František na Ukrajinu:

„Obnovujem svoju blízkosť ukrajinskému ľudu, každodenne sužovanému brutálnymi útokmi, ktorých následky si odnášajú bežní ľudia. Modlím sa za všetky rodiny, najmä za obete, zranených a chorých; modlím sa za starých ľudí a deti. Nech Boh ukáže cestu na skoncovanie s touto šialenou vojnou!“

V druhú júlovú nedeľu sa každoročne slávi Nedeľa mora, do ktorej sa Cirkev zapája prostredníctvom duchovnej služby „Stella Maris“, určenej pracovníkom na lodiach a ich rodinám. Pápež František ju pripomenul týmito slovami:

„Dnes slávime Nedeľu mora. Pamätajme na všetkých námorníkov, s úctou a uznaním za ich cennú službu, ako aj na kaplánov a dobrovoľníkov Stella Maris. Zverujem Panne Márii námorníkov uviaznutých vo vojnových oblastiach, aby sa mohli vrátiť domov.“

Videozáznam

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

15. nedeľa cez rok C, 10. júla 2022

Drahí bratia a sestry, dobrý deň!

Evanjelium dnešnej liturgie rozpráva podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi (porov. Lk 10,25-37). Všetci ho poznáme. V pozadí je cesta z Jeruzalema do Jericha, popri ktorej leží muž zbitý do krvi a okradnutý lupičmi. Kňaz, ktorý ide okolo, ho vidí, ale nezastaví sa, prejde ďalej; rovnako aj levita, teda ten, čo sa venuje bohoslužbe v chráme. No keď prechádzal okolo istý cestujúci Samaritán, evanjelium hovorí, že „keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto“ (v. 33).

Nezabúdajte na tieto slová: „bolo mu ho ľúto“; to je to, čo Boh cíti vždy, keď nás vidí v probléme, v hriechu, v biede: „bolo mu ho ľúto“. Evanjelista jasne hovorí, že Samaritán bol na ceste. Takže ten Samaritán, hoci má svoje vlastné plány a smeruje do vzdialeného cieľa, nehľadá si výhovorky a cíti sa oslovený tým, čo sa stalo na ceste. Zamyslime sa: neučí nás Pán robiť práve toto? Pozerať sa ďaleko dopredu, na konečný cieľ, a zároveň venovať pozornosť krokom, ktoré musíme urobiť tu a teraz, aby sme sa tam dostali.

Je príznačné, že prví kresťania sa nazývali „učeníci Cesty“ (porov. Sk 9,2), teda napredovania. Veriaci človek je vskutku veľmi podobný Samaritánovi: rovnako ako on je na ceste, je pocestný. Vie, že nie je človekom, ktorý je už v cieli, ale chce sa každý deň učiť nasledovaním Pána Ježiša, ktorý povedal: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14,6). Ja som cesta: Kristov učeník kráča za ním, a tak sa stáva „učeníkom Cesty“. Ide za Pánom, ktorý nesedí, ale je stále na ceste: na ceste stretáva ľudí, uzdravuje chorých, navštevuje dediny a mestá. Takto konal Pán, vždy na ceste.

„Učeník Cesty“ - teda my kresťania - preto vidí, že jeho spôsob myslenia a konania sa postupne mení a čoraz viac sa pripodobňuje Majstrovmu. Kráčajúc v Kristových šľapajach sa stáva pocestným a učí sa - podobne ako Samaritán - 徱ť a mať súcit. Vidí a má súcit. Predovšetkým vidí: otvára oči realite, nie je sebecky uzavretý vo vlastných myšlienkach. Naproti tomu kňaz a levita vidia nešťastníka, ale akoby ho nevideli, prejdú okolo, odvrátia pohľad.

Evanjelium nás vychováva k videniu: vedie každého z nás správne chápať skutočnosti, deň čo deň prekonávať predsudky a dogmatizmus. Mnohí veriaci sa utiekajú k dogmatizmom, aby sa bránili pred realitou. A potom nás učí nasledovať Ježiša, pretože nasledovanie Ježiša nás učí mať súcit: všímať si druhých, najmä toho, kto trpí, toho, kto to najviac potrebuje. A zasiahnuť, tak ako Samaritán: neprejsť povedľa, ale zastaviť sa.

Zoči-voči tomuto evanjeliovému podobenstvu sa môže stať, že človek bude niekoho obviňovať, prípadne viniť sám seba - ukazovať prstom na druhých, prirovnávajúc ich ku kňazovi a levitovi: „Ale ten a ten ide ďalej a nezastaví sa!“, alebo viniť sám seba vymenúvaním vlastnej nedostatočnej pozornosti voči blížnemu. Chcel by som však navrhnúť iný druh cvičenia. Nie sa len obviňovať - zaiste, musíme sa priznať k tomu, keď sme boli ľahostajní a vyhovárali sme sa -, ale nezastavme sa pri tom. Musíme si to priznať, je to chyba, ale prosme Pána, aby nás vyviedol z našej sebeckej ľahostajnosti a uviedol nás na Cestu.

Vyprosujme si od neho, aby sme videli a mali súcit. To je milosť, musíme si ju prosiť od Pána: „Pane, nech vidím, nech mám súcit, tak ako ty mňa vidíš a máš so mnou súcit“. Toto je modlitba, ktorú vám dnes navrhujem: „Pane, nech vidím, nech mám súcit, ako ty vidíš mňa a máš so mnou súcit“. Nech máme súcit s tými, ktorých stretávame na ceste, najmä s tými, ktorí trpia a sú v núdzi, aby sme sa k nim priblížili a urobili, čo môžeme, aby sme im pomohli.

Veľakrát, keď som s nejakým kresťanom alebo kresťankou, ktorí sa prišli porozprávať o duchovných veciach, pýtam sa, či dáva almužnu. „Áno,“ hovorí mi – „A povedz mi, dotkneš sa ruky toho, komu dávaš mincu?“ – „Nie, nie, hodím mu ju tam.“ – „A pozeráš sa tomu človeku do očí?“ – „Nie, nenapadne mi to.“ Ak dávaš almužnu bez toho, aby si sa dotkol skutočnosti, bez toho, aby si sa pozrel do očí človeka v núdzi, táto almužna je pre teba, nie pre neho.

Zamyslime sa nad tým: „Dotýkam sa biedy, aj tej biedy, v ktorej pomáham? Pozerám sa do očí ľuďom, ktorí trpia, ľuďom, ktorým pomáham?“ Zanechám vám túto myšlienku: 徱ť a mať súcit.

Nech nás Panna Mária sprevádza na tejto ceste rastu. Nech tá, ktorá nám „ukazuje Cestu“, teda Ježiša, nám pomáha aj stávať sa čoraz viac „učeníkmi Cesty“.

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-jb-

Aktualizované: 10.7.2022, 16:07

 

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.

10 júla 2022, 13:12

Čo je „Anjel Pána“

„Anjel Pána“ je modlitba, ktorú sa modlíme ako pripomenutie tajomstva Božieho vtelenia, a to zvyčajne v troch momentoch dňa: ráno, na obed a večer. Tradične na túto modlitbu zvoláva hlas zvonu o 6., 12. a 18. hodine a jej názov pochádza zo začiatočných slov: „Anjel Pána zvestoval Panne Márii“. 

Samotná modlitba pozostáva z troch biblických poukazov na tajomstvo vtelenia Ježiša Krista, ktoré sa striedajú po tri razy s modlitbou „Zdravas´ Mária“.
Túto modlitbu sa modlí Svätý Otec na Námestí sv. Petra na poludnie v nedele a slávnosti. Pred modlitbou „Anjel Pána“ sa pápež zvyčajne krátko prihovorí, čerpajúc podnety z liturgických čítaní dňa. Po modlitbe nasledujú pozdravy pútnikom.
Od Veľkej noci až do Turíc sa namiesto „Anjel Pána“ modlíme „Raduj sa, nebies Kráľovná“, modlitbu, ktorá je pripomenutím tajomstva Zmŕtvychvstania Ježiša Krista.
Na konci sa tri razy opakuje „Sláva Otcu...“

Nedávne Anjel Pána / Regina Coeli

Čítaj celé >