蜜桃交友

?Treba myslie? na sedem budúcich generácií, ke? sa prijíma nejaké rozhodnutie dnes“. Týmto odkazom na múdros? pôvodných národov Kanady sa prihovoril pápe? Franti?ek v piatok 1. apríla zástupcom Métisov, Inuitov a tzv. ?First Nations“. Závere?ným stretnutím v Klementínskej sále Apo?tolského paláca sa uzavrela séria stretnutí, pri ktorých Svätý Otec na?úval príbehom utrpenia a rán spôsobených asimila?nou politikou s odoberaním detí rodi?om do internátnych ?kôl, kde boli systematicky zbavované identity a vystavené zneu?ívaniam.

Po troch samostatných stretnutiach v predchádzajúcich dňoch sa Svätý Otec nakoniec prihovoril sú?asne v?etkým trom delegáciám, sprevádzaným kanadskými biskupmi. Predstavitelia Métisov, Inuitov a tzv. ?First Nations“ oble?ení v tradi?ných odevoch a so svojimi symbolmi,

 ako napr. ná?elnícke ?lenky ?i fajka mieru ?kalumet“, predniesli ?i?enia a modlitby, medzi ktorými zaznel aj Ot?ená?, spievaný v jazyku inuitov.

Po príhovore Svätého Otca predstavili umelci z jednotlivých národov svoje hudobné a tane?né vystúpenia. Na záver venovali pápe?ovi ru?ne vyrobené dary, medzi ktorými bol aj náprsný krí? v ko?u?inovom púzdre, sne?nice ?i tkanina v podobe náplecnej ?tóly.

My?lienky z príhovoru Svätého Otca

?V predchádzajúcich dňoch som pozorne po?úval va?e svedectvá. Vzal som si ich do svojho rozjímania a modlitby, predstavoval som si va?e príbehy a situácie. Som vám v?a?ný, ?e ste mi otvorili srdce, a ?e ste touto náv?tevou vyjadrili tú?bu krá?a? spolo?ne...“

?... Za?nem vyjadrením, ktoré patrí k va?ej múdrosti, a ktoré nie je len frázou, ale h?adením na ?ivot: «Treba myslie? na sedem budúcich generácií, ke? sa prijíma nejaké rozhodnutie dnes». Táto veta je múdra, prezieravá a je opakom toho, ?o sa ?asto deje v dne?nej dobe, ke? sledujeme u?ito?né a okam?ité ciele bez oh?adu na budúcnos? ?al?ích generácií. Naopak, puto medzi starými a mladými ?u?mi je nevyhnutné. Treba ho pestova? a chráni?, preto?e zabezpe?uje, aby sa nevymazala pamä? a nestratila sa identita. A ke? sú pamä? a identita chránené, ?udstvo sa stáva lep?ím.“

Pápe? Franti?ek pou?il obraz stromu, ktorý sami príslu?níci pôvodných národov pou?ili na vystihnutie prepojenia ich rozli?ných vetiev. Pápe? pripomenul, ?e tento strom si ve?a vytrpel, ale priná?a plody. Niektoré z nich pomenoval:

?Predov?etkým va?a starostlivos? o krajinu, ktorú nepova?ujete za majetok na vyu?ívanie, ale za dar z Neba; pôda vám uchováva pamiatku predkov, ktorí v nej odpo?ívajú, a je ?ivotným miestom, v ktorom sa prijíma vlastná existencia vo vnútri tkaniva vz?ahov so Stvorite?om, s ?udským spolo?enstvom, so ?ivými druhmi a so spolo?ným domovom, ktorý obývame. To v?etko vás vedie k h?adaniu vnútornej a vonkaj?ej harmónie, k ve?kej láske k rodine a k ?ivému zmyslu pre spolo?enstvo...“

?Ale vá? strom, ktorý priná?a ovocie, postihla tragédia, o ktorej ste mi v posledných dňoch rozprávali: vykorenenie. Re?az, ktorá odovzdávala poznania a ?ivotné ?týly v spojení s pôdou, preru?ila kolonizácia, ktorá mnohých z vás bez re?pektu vytrhla z vá?ho ?ivotného prostredia a sna?ila sa uniformova? vás k inej mentalite.“

Koloniálna mentalita je ?ia? stále roz?írená

?To je nie?o, ?o sa, ?ia?, deje aj dnes na rôznych úrovniach: ideologická kolonizácia. Ko?ko politických, ideologických a ekonomických kolonizácií e?te stále existuje vo svete, poháňaných chamtivos?ou, tú?bou po zisku, nedbajúc na národy, ich históriu a tradície a na spolo?ný domov stvorenstva. Táto koloniálna mentalita je ?ia? stále ve?mi roz?írená. Pomô?me ju spolo?ne prekona?.“

?Toto v?etko vo mne vyvolalo dva pocity: rozhor?enie a hanbu. Rozhor?enie, preto?e je nespravodlivé akceptova? zlo, a e?te hor?ie je zvyknú? si na zlo, akoby to bola nevyhnutná dynamika spôsobená dejinnými udalos?ami. Nie, bez pevného rozhor?enia, bez pamäti a bez odhodlania pou?i? sa z chýb sa problémy nedajú vyrie?i? a vracajú sa. Vidíme to v posledných dňoch v súvislosti s vojnou. Pamä? minulosti sa nikdy nesmie obetova? na oltári domnelého pokroku.

A zakusujem tie? hanbu, povedal som vám a opakujem: hanbím sa, cítim boles? a hanbu za úlohu, ktorú zohrali rôzni katolíci, obzvlá?? zodpovední za výchovu, vo v?etkom, ?o vás zranilo, v zneu?ívaní a nedostatku úcty k va?ej identite, va?ej kultúre a dokonca k va?im duchovným hodnotám. To v?etko je v rozpore s Je?i?ovým evanjeliom. Za po?utovaniahodné správanie týchto ?lenov Katolíckej cirkvi prosím Boha o odpustenie a chcel by som vám zo srdca poveda?: Je mi to ve?mi ?úto. A ja sa pripájam k bratom kanadským biskupom v prosbe o ospravedlnenie...“

?Zároveň s v?a?nos?ou myslím na to?kých dobrých veriacich, ktorí v mene viery, s úctou, láskou a láskavos?ou obohatili va?e dejiny evanjeliom. Mám rados?, ke? napríklad pomyslím na úctu, ktorá sa medzi mnohými z vás roz?írila k sv. Anne, Je?i?ovej starej mame. Tento rok by som chcel by? s vami, v tých dňoch. Dnes potrebujeme obnovi? spojenectvo medzi starými rodi?mi a vnú?atami, medzi starými a mladými, ?o je základný predpoklad vä??ej jednoty ?udského spolo?enstva...!“

Pápe? pris?úbil svoju náv?tevu v Kanade

?Chcem vám poveda?, ?e Cirkev je na va?ej strane a chce na?alej krá?a? s vami. Dialóg je k?ú?om k poznaniu a zdie?aniu a kanadskí biskupi jasne vyjadrili svoje úsilie pokra?ova? v krá?aní spolu s vami na obnovenej, kon?truktívnej a plodnej ceste, kde by mohli pomôc? stretnutia a spolo?né projekty.“

?Budem rád, ak sa s vami opä? stretnem a nav?tívim va?e rodné krajiny, kde ?ijú va?e rodiny. Neprídem v?ak k vám v zime! Tak?e do videnia v Kanade, kde vám budem môc? lep?ie vyjadri? svoju blízkos?. Zatia? vás ubezpe?ujem o svojich modlitbách a zvolávam Stvorite?ovo po?ehnanie na vás, va?e rodiny a va?e spolo?enstvá.

A nechcem skon?i? bez toho, aby som nepovedal jedno slovo vám, bratia biskupi: ?akujem! ?akujem vám za va?u odvahu, v?aka. V pokore: v pokore sa zjavuje Pánov Duch. Tvárou v tvár príbehom, ako je ten, ktorý sme po?uli, je pokorenie Cirkvi plodné. ?akujeme vám za va?u odvahu.“

-jb, mh-

Aktualizované: 1.4.2022, 20:18