蜜桃交友

Do Ríma putovali delegácie Métisov a Inuitov v sprievode kanadských biskupov s cie?om stretnú? sa so Svätým Otcom a by? ním vypo?utí na pomoc pri hojení rán minulosti cestou pravdy, spravodlivosti a zmierenia. V pondelok 28. marca prijal Svätý Otec prvé dve skupiny v Sále bibliotéky, kde sa odohrávajú aj stretnutia s hlavami ?tátov.

Pápe? sa pri dvoch samostatných audienciách stretol s desiatkou Métisov a ôsmimi delegátmi Inuitov, ktorých sprevádzali niektorí biskupi z Kanadskej biskupskej konferencie. Pod?a slov vatikánskeho hovorcu Mattea Bruniho ?ka?dé stretnutie trvalo pribli?ne hodinu a bolo charakterizované tú?bou pápe?a po?úva? a da? priestor bolestným príbehom, ktoré si pre?iv?í so sebou nesú“.

Pre ?al?ie stretnutia s príslu?níkmi pôvodných národov Kanady si pápe? Franti?ek vyhradil ?as vo ?tvrtok 31. marca. Na záver ich v piatok 1. apríla prijme v?etkých spolo?ne aj so zástupcami Kanadskej biskupskej konferencie. Kanadskí biskupi sa zaanga?ovali v krokoch na pomoc hojeniu rán minulosti u pre?iv?ích, ?oho sú?as?ou je aj náv?teva delegácií Métisov a Inuitov v Ríme.

?lenovia delegácie Métisov po audiencii u Svätého Otca

Pripomeňme, ?e pápe? Franti?ek vyjadril svoju solidaritu pôvodným obyvate?om Kanady u? 6. júna 2020, ke? pri modlitbe Anjel Pána reagoval na správy o objavených neozna?ených hroboch pri niekdaj?ích internátnych ?kolách pre indiánske deti, v ktorých kanadská vláda od konca 19. storo?ia a? do polovice 20. storo?ia realizovala asimila?né programy. Viaceré zo ?kôl boli vedené kres?anskými organizáciami.

Deti v týchto ?kolách neraz trpeli nedostato?nou vý?ivou a systematickým zlým zaobchádzaním i zneu?ívaním rôzneho druhu. V areáli niekdaj?ej ?koly v Kamloops v Britskej Kolumbii bolo objavených vy?e 200 detských hrobov. Podobné objavy boli zdokumentované v iných ?astiach Kanady.

Svedectvá ú?astníkov stretnutia s pápe?om

Dnes ráno Svätý Otec ako prvých prijal v Apo?tolskom paláci ?lenov Národnej rady Métisov. Slová, spomienky a gestá pápe?a a jeho hostí boli sú?as?ou cesty ?pravdy, spravodlivosti, uzdravenia a zmierenia“. Po audiencii u pápe?a ?lenovia delegácie pri?li pred Námestie sv. Petra, kde za sprievodu dvoch huslí, symbolov ich kultúry a identity, porozprávali novinárom z rozli?ných krajín o podrobnostiach dopoludnia. Pre Pope tento moment stru?ne priblí?il redaktor Salvatore Cernuzio:

Mladá predsední?ka Národnej rady Métisov Cassidy Caronová pre?ítala vyhlásenie o ?nespo?etných ?u?och, ktorí nás opustili bez toho, aby bola vypo?utá ich pravda alebo uznaná ich boles?. Bez toho, aby sa im dostalo základnej ?udskosti a uzdravenia, ktoré si zaslú?ili“.

?Uznanie a ospravedlnenie prichádza ve?mi neskoro, ale nikdy nie je neskoro urobi? správnu vec,“ uviedla predstavite?ka Métisov. Ako vysvetlila, národ Métisov sa podujal na ??a?kú, ale nevyhnutnú prácu“ po?úvania a pochopenia obetí a ich rodín a to, ?o sa zozbieralo dnes predstavili pápe?ovi Franti?kovi: ?Sedel a po?úval, prikyvoval, ke? na?i pre?iv?í rozprávali svoje príbehy. V jeho reakciách som cítila boles?, ke? sa spomenuli deti. Tí, ktorí pre?ili, odviedli neuverite?nú prácu, ke? povedali svoju pravdu, boli takí odvá?ni...“

?Na cestu a stretnutie s pápe?om sme sa pripravili náro?nou prácou. Prelo?ili sme mu na?e slová do zrozumite?nej re?i,“ uviedla predstavite?ka Métisov a vyjadrila nádej, ?e aj pápe? a celosvetová Cirkev teraz pristúpia k ?prekladu“ po?úvaných slov ?do opravdivých ?inov v prospech pravdy“. ?Ke? sme pozvali pápe?a Franti?ka, aby sa k nám pripojil, odpovedal nám anglickými slovami truth, justice, healing, reconciliation - pravda, spravodlivos?, uzdravenie a zmierenie. Berieme to ako osobný záväzok.“

?Sme hrdí na to, ?e sme tu spolu s Inuitmi a Prvými národmi (First Nations). Sme hrdí na na?u históriu a kultúru,“ uviedla Cassidy Caronová. Informovala tie?, ?e podala ?iados? o prístup k dokumentom, ktoré sa nachádzajú vo Vatikáne a týkajú sa internátnych ?kôl: ?Na?alej budeme podporova? v?etko, ?o Métiský národ potrebuje, aby pochopil celú pravdu. O dokumentoch budeme hovori? s pápe?om na audiencii v piatok“.

Pani Angie Crerarová (v strede)

Svedectvo 85-ro?nej Angie Crerarovej

V skupine na Námestí svätého Petra bola aj 85-ro?ná pani Angie Crerarová. Podelila sa o útr?ky svojho príbehu, ktorý povedala aj pápe?ovi. Vy?e desa? rokov spolu so svojimi malými sestrami strávila v internátnej ?kole v Severozápadných teritóriách do roku 1947. ?Stratili sme v?etko, okrem ná?ho jazyka,“ hovorí pani Angie v ?iernych ?atách s pestrofarebnou tkanou ?erpou. ?Ke? sme odi?li, trvalo mi viac ako 45 rokov, kým som získala spä? to, ?o som stratila,“ spomína na pre?ité roky a tvrdí, ?e sa nechce necha? zdrvi? spomienkami na minulos?, ale pozerá sa na prítomnos?: ?Teraz sme silnej?í. Nezlomili nás, stále sme tu. ?akali sme dlho, ale zdá sa, ?e teraz s nami v?etci spolupracujú. Pre mňa je to ví?azstvo, ví?azstvo ná?ho ?udu za v?etky roky, ktoré sme stratili.“

O dne?nej audiencii u pápe?a Franti?ka prezradila, ?e do Vatikánu pri?la ?ve?mi nervózna“. Ako v?ak hovorí, na?la som pred sebou ?najmil?ieho a najláskavej?ieho ?loveka, akého som kedy stretla“. Pápe? ju tie? objal, ?o pod?a jej slov vymazalo desa?ro?ia utrpenia: ?Stála som ved?a neho, museli ma dr?a? ?alej (smiech). Bolo to ú?asné. Bola som ve?mi nervózna, ale ke? sa mi prihovoril, hoci som nerozumela v?etkému, ?o povedal, jeho úsmev, reakcie a re? tela mi dali pocit, ?e je to priate?.“

-jb-

Aktualizované: 28.3.2022, 17:36