蜜桃交友

Pri poludňaj?ej modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec v biblickom zamyslení nad Je?i?ovým podobenstvom o návrate márnotratného syna zameral na otcovské srdce Boha, ktorý je v?dy ochotný odpú??a?,  z návratu ka?dého hrie?nika má obrovskú rados? a ne?ne ho prijíma spä? do svojho domu. Pápe? zvlá?? pripomenul nebezpe?enstvo sk?znutia do postoja star?ieho brata z podobenstva, ktorému chýba láska a upiera bratovi právo na odpustenie.

Po modlitbe Anjel Pána a udelení po?ehnania reagoval pápe? Franti?ek na aktuálne dianie. V 32. deň trvania ruskej agresie proti Ukrajine opätovne s plným dôrazom vyzval na ukon?enie vojny a modlil sa na tento úmysel spolu s celým námestím. Nastala doba, ke? treba vojnu celkom zakáza?, zdôraznil pápe?: ?Tvárou v tvár nebezpe?enstvu sebade?trukcie nech ?udstvo pochopí, ?e nastal ?as zakáza? vojnu, vymaza? ju z dejín ?udstva skôr, ako ona vyma?e ?loveka z dejín.“

Výzva pápe?a Franti?ka proti vojne

?Drahí bratia a sestry! U? uplynul viac ako mesiac 

od za?iatku invázie na Ukrajinu, od za?iatku tejto krutej a nezmyselnej vojny, ktorá ako ka?dá vojna predstavuje porá?ku pre v?etkých, pre nás v?etkých. Je potrebné odmietnu? vojnu, miesto smrti, kde otcovia a matky pochovávajú svoje deti, kde mu?i zabíjajú svojich bratov bez toho, aby ich videli, kde mocní rozhodujú a chudobní umierajú.

Vojna ni?í nielen sú?asnos?, ale aj budúcnos? spolo?nosti. ?ítal som, ?e od za?iatku agresie proti Ukrajine bolo evakuované ka?dé druhé die?a z krajiny. Toto znamená ni?enie budúcnosti a spôsobovanie dramatických tráum najmlad?ím a najnevinnej?ím z nás. Toto je be?tialita vojny, barbarský a svätokráde?ný ?in!

Vojna nemô?e by? nie?o nevyhnutné: nesmieme si navyknú? na vojnu! Musíme naopak premeni? dne?né rozhor?enie na zajtraj?í záväzok. Preto?e ak z toho, ?o sa deje vyjdeme takí ako predtým, v?etci budeme nejakým spôsobom vinní. Tvárou v tvár nebezpe?enstvu sebade?trukcie nech ?udstvo pochopí, ?e nastal ?as zakáza? vojnu, vymaza? ju z dejín ?udstva skôr, ako ona vyma?e ?loveka z dejín.

Modlím sa za ka?dého politického lídra, 

aby nad týmto uva?oval a zasadil sa za túto vec! A aby pri poh?ade na su?ovanú Ukrajinu pochopil, ?e ka?dý deň vojny zhor?uje situáciu pre v?etkých. Preto znovu vyzývam: dos?, prestaňte, nech zm?knu zbrane, nech sa seriózne rokuje pre mier! Na?alej sa neúnavne modlime ku Krá?ovnej pokoja, ktorej sme zasvätili ?udstvo, zvlá?? Rusko a Ukrajinu, s ve?kou a intenzívnou ú?as?ou, za ?o vám v?etkým ?akujem. Modlime sa spolo?ne. Zdravas Mária...“

Uplynuli dva roky od modlitby za koniec pandémie

Po spolo?nej modlitbe s prítomnými pre?iel Svätý Otec k pozdravom ur?eným jednotlivým skupinám, najmä z Talianska, zo ?panielska a z Mexika. Pozdravil tie? ú?astníkov Rímskeho maratónu, ktorý sa predpoludním konal v uliciach mesta.

?Pozdravujem ú?astníkov Rímskeho maratónu! Tento rok sa prostredníctvom iniciatívy (klubu) Athletica Vaticana mnohí ?portovci zapojili do iniciatív solidarity s ?u?mi v meste, ktorí ?ijú v núdzi. Blaho?elám vám!“

Na záver pápe? Franti?ek pripomenul udalos? spred dvoch rokov, ke? sa po?as prvej vlny pandémie s celou Cirkvou zjednotil v modlitbe za záchranu ?udstva. Bolo to 27. marca 2020, ke? sa modlil na prázdnom Námestí sv. Petra, zmá?anom da??om. Udalos?, ktorú sledoval celý svet so zatajeným dychom, a ktorá preto dostala latinské ozna?enie ?Statio Orbis“, dal Svätý Otec do paralely so sú?asnou modlitbou za mier pre Ukrajinu:

?Práve pred dvoma rokmi sme sa na tomto námestí modlili za ukon?enie pandémie. Dnes sme tak urobili za ukon?enie vojny na Ukrajine. Pri odchode z námestia dostanete ako dar?ek knihu, ktorú vydala Vatikánska komisia Covid-19 spolu s Dikastériom pre komunikáciu, ako pozvanie modli? sa v ?a?kých chví?ach, bez strachu, v?dy s vierou v Pána.“

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

?Drahí bratia a sestry, prajem vám peknú nede?u!

Evanjelium tejto nedele rozpráva takzvané podobenstvo o márnotratnom synovi (porov. Lk 15,11-32). Vedie nás k srdcu Boha, ktorý v?dy odpú??a so súcitom a nehou, v?dy. Boh v?dy odpú??a; to my sa unavíme prosi? o odpustenie, ale on v?dy odpú??a. Hovorí nám, ?e Boh je Otec, ktorý nielen víta, ale sa aj te?í a robí oslavu pre svojho syna, ktorý sa vrátil domov po tom, ?o premrhal v?etok svoj majetok. Týmto synom sme my, a to nás dojíma, ke? si pomyslíme, ako ve?mi nás Otec v?dy miluje a ?aká na nás.

V tom istom podobenstve je v?ak aj star?í syn, 

ktorý sa pred týmto Otcom dostáva do krízy. A to nás tie? mô?e dosta? do krízy. V skuto?nosti je aj v nás tento star?í syn a aspoň ?iasto?ne sme v poku?ení s ním súhlasi?: v?dy si plnil svoje povinnosti, neopustil domov, a preto je rozhor?ený, ke? vidí, ?e Otec znovu prijíma jeho brata, ktorý sa zachoval zle. Protestuje a hovorí: ?Slú?il som ti mnoho rokov a nikdy som neprestúpil ani jeden tvoj príkaz.“ Ale pre ?tohto tvojho syna“ dokonca oslavuje?! (v. 29-30). ?Nerozumiem ti.“ To je rozhor?enie star?ieho syna.

Z týchto slov vyplýva problém tohto star?ieho syna. Vo vz?ahu k Otcovi v?etko zakladá na ?istom dodr?iavaní príkazov, na zmysle pre povinnos?. To mô?e by? aj ná? problém, ná? problém so sebou navzájom a s Bohom: strácame zo zrete?a skuto?nos?, ?e je Otec, a ?ijeme od?a?ité nábo?enstvo, tvorené zákazmi a povinnos?ami. Dôsledkom tohto odstupu je strnulos? vo?i blí?nemu, ktorého u? nepova?ujeme za brata. V podobenstve toti? star?í syn nehovorí otcovi ?môj brat“, ale hovorí ?tvoj syn“, akoby chcel poveda?: to nie je môj brat. A nakoniec mu hrozí, ?e sám zostane mimo domu. V skuto?nosti - hovorí text – ?nechcel vojs?“ (v. 28). Preto?e tam bol ten druhý.

Ke? to vidí Otec, vyjde ho prosi?: ?Synu, ty si stále so mnou a v?etko, ?o je moje, je tvoje“ (v. 31). Sna?í sa mu vysvetli?, ?e na ka?dom jeho die?ati mu ?ivotne zále?í. Rodi?ia to dobre vedia, preto?e majú ve?mi blízko k Bo?iemu cíteniu. Je krásne, ?o hovorí otec v jednom románe: ?Ke? som sa stal otcom, pochopil som Boha“ (H. de Balzac, Otec Goriot, Miláno 2004, s. 112). Na tomto mieste podobenstva otec otvára svoje srdce najstar?iemu synovi a vyjadruje mu dve potreby, ktoré nie sú príkazmi, ale potrebami srdca: ?Mal si sa radova? a plesa?, lebo tento tvoj brat bol m?tvy a o?il“ (v. 32). Pozrime sa, ?i aj my máme vo svojom srdci tie dve potreby Otca: urobi? oslavu a radova? sa.

Predov?etkým sa radova?, 

to znamená prejavova? svoju blízkos? tým, ktorí sa kajajú alebo sú na ceste, tým, ktorí sú v kríze alebo ?aleko. Pre?o by sme to mali robi?? Preto?e to pomáha prekona? strach a sk?ú?enos?, ktoré mô?e prinies? spomienka na vlastné hriechy. Ten, kto sa dopustil zla, ?asto cíti vý?itky vlastného srdca; nie je tu oso?ný odstup, ?ahostajnos? a ostré slová. Preto je pod?a otca potrebné ponúknu? mu vrelé privítanie, ktoré ho povzbudí, aby pokra?oval. ?Ale ot?e, tento toho to?ko napáchal!“: srde?né privítanie. A ?o my? H?adáme tých, ktorí sú ?aleko, chceme s nimi oslavova?? Ko?ko dobra mô?e prinies? otvorené srdce, úprimné po?úvanie, priezra?ný úsmev; aby ?udia oslavovali, nie aby sa cítili nepríjemne! Otec by mohol poveda?: Dobre, synku, cho? domov, vrá? sa do práce, cho? do svojej izby, upokoj sa a daj sa do práce! A to by bolo dobré odpustenie. Ale nie! Boh nemô?e odpusti? bez oslavy! A otec oslavuje, lebo má rados? z návratu svojho syna.

A potom sa pod?a Otca treba radova?. Kto má srdce naladené na Boha, ten sa te?í, ke? vidí pokánie ?loveka, nech u? boli jeho chyby akoko?vek záva?né. Neostáva stá? nad chybami, neukazuje prstom na zlo, ale raduje sa z dobra, lebo dobro druhého je aj moje! Vieme sa takto pozera? na druhých?

Dovo?te mi, aby som vám povedal príbeh, síce vymyslený, ale ukazujúci srdce otca. Pred troma-?tyrmi rokmi bol muzikál na tému márnotratného syna s celým príbehom. A na konci, ke? sa ten syn rozhodne vráti? k otcovi, prihovorí sa priate?ovi a povie: ?Vie?, bojím sa, ?e ma otec odmietne, ?e mi neodpustí.“ A priate? mu radí: ?Po?li list svojmu otcovi a povedz mu: «Ot?e, je mi to ?úto, chcem ís? domov, ale nie som si istý, ?i bude? ??astný. Ak ma chcete prija?, dajte do okna bielu vreckovku».“ A potom sa vydal na cestu. Ke? sa blí?il k domovu, kde cesta prechádzala poslednou zákrutou, uvidel pred sebou svoj domov. A ?o videl? Nie jedna vreckovka: dom bol plný bielych vreckoviek, okná, v?etko! Takto nás prijíma Otec, s plnos?ou, s rados?ou. To je ná? Otec!

Vieme sa radova? z druhých? Nech nás Panna Mária nau?í prijíma? Bo?ie milosrdenstvo, aby sa stalo svetlom, v ktorom sa pozeráme na blí?neho.“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope)

-jb-

Aktualizované: 27.3.2022, 18:17