蜜桃交友

Pope

Ceremoniál za?iatku Svätého roka sa pripravoval u? nieko?ko tý?dňov. Po?as ceremónie ?recognitio“ boli prinesené k?ú?e od Svätých brán v Bazilike svätého Petra vo Vatikáne a v ?al?ích troch pápe?ských bazilikách v Ríme.

Dňa 2. decembra bol zbúraný múr v Bazilike svätého Petra, ktorý chránil Svätú bránu od skon?enia predchádzajúceho jubilea v roku 2015. Spoza múru bola vyzdvihnutá schránka obsahujúca k?ú?e od Svätej brány. Nachádzali sa v nej aj k?u?ky, pergamen potvrdzujúci ich uzavretie pred nieko?kými rokmi a tehly a pamätné medaily pápe?ov: Franti?ka, Benedikta XVI. a Jána Pavla II.

Prechod cez Svätú bránu a odpustky

Po?as ve?ernej svätej om?e na ?tedrý deň pápe? Franti?ek za?al Jubilejný rok slávnostným otvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra. Odteraz a? do 6. januára 2026 mô?e ka?dý pútnik, ktorý nav?tívi baziliky a kostoly Jubilejného roka a splní v?etky duchovné po?iadavky pripisované odpustkom, získa? úplné odpustky z trestov za hriechy - najvy??iu formu kres?anského odpustenia.

Vatikánska Apo?tolská penitenciária zverejnila normy, pod?a ktorých mo?no získa? odpustky spolu s odpustením a zmierením hriechov. Získa? ich budú môc? v?etci veriaci ?skuto?ne kajúcni“, ?pohnutí duchom lásky“, ?ktorí sa po?as jubilea o?istili sviatos?ou pokánia a ?ivili sa svätým prijímaním“, a  ktorí sa budú modli? na úmysel pápe?a, uvádza sa v normách zverejnených Apo?tolskou penitenciáriou.

To je podstata Jubilejných rokov, ktoré sa organizujú ka?dých 25 rokov. Mô?u by? vyhlásené aj mimoriadne jubileá, ako napríklad to v roku 2015 alebo plánované na rok 2033 - na 2 000. výro?ie Kristovej smrti a zm?tvychvstania.

Pre pútnikov je tu aj symbolika prechodu cez Svätú bránu. Význam tohto gesta odkazuje na Kristove slová z evanjelia: ?Ja som brána. Ak niekto vojde cezo mňa, bude spasený - vojde a vyjde a nájde pokrm“ (Jn 10, 9).

Pre veriacich tento úkon vyjadruje ochotu nasledova? Je?i?a, ktorý je Dobrým pastierom, a tú?bu, aby ich Je?i? viedol. Zároveň je to brána, ktorá vedie do Cirkvi. Pre kres?anské spolo?enstvo je tie? znamením zmierenia, ktoré spája ka?dého veriaceho s Kristom: je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja. V Ríme nadobúda táto skúsenos? osobitný význam v?aka spomienke a prítomnosti hrobov svätého Petra a svätého Pavla.

Osved?enie pre pútnikov Ríma v Jubieljnom roku

Svet potrebuje nádej

Heslom Jubilejného roka 2025 je slovo ?nádej“. Pápe? Franti?ek zdôrazňuje, ?e ide o hodnotu, ktorú svet potrebuje najmä dnes. Vedú sa vojny na Ukrajine, Blízkom východe a hrozí, ?e vypuknú aj inde vo svete. V mnohých krajinách sú ?udia prenasledovaní, pokra?uje migra?ná kríza, ?udí postihujú prírodné katastrofy.

Pod?a Svätého Otca Franti?ka v tejto situácií ?udia potrebujú najmä cnos? nádeje. A - ako pápe? opakovane zdôrazňuje - ?nádej nikdy nesklame“. A kres?anská nádej sa nevzdáva ani tvárou v tvár ?a?kostiam: je zalo?ená na viere a ?ivená láskou, a tak umo?ňuje napredova? v ?ivote.

Nie je to ani, ako hovorí pápe? Franti?ek, len pocit pohody, nie je to celo?ivotný optimizmus, pozitívny poh?ad do budúcnosti. Predov?etkým je to konanie, najmä pre dobro druhého: migranta, bezdomovca, väzňa, chudobného, prenasledovaného, chorého, slabého, aby prinieslo nádej na lep?iu budúcnos? práve tým, ktorí to najviac potrebujú.

Pápe? nav?tívi väzňov

Preto v tomto jubilejnom roku, hne? po Svätej bráne v Bazilike svätého Petra, pápe? vo ?tvrtok 26. decembra otvorí druhú Svätú bránu - v najvä??om rímskom väzenskom komplexe v Rebibbii. Práve v tejto väznici sa Ján Pavol II. stretol s atentátnikom na svoj ?ivot Ali Agcom a odpustil mu. Je to jeden z najvä??ích väzenských komplexov v Taliansku. A je to aj miesto, kde, ako hovorí riadite?ka zariadenia Teresa Mascoloová pre Pope, je nádej cnos?ou, ktorá sa pestuje zvlá?tnym spôsobom ka?dý deň.

Ostatné Sväté brány budú otvorené v troch ?al?ích pápe?ských bazilikách v Ríme: Santa Maria Maggiore, Jána Lateránskeho a svätého Pavla za hradbami. To sved?í o tom, aký význam prikladá pápe? Franti?ek tomu, aby priná?al nádej tým, ktorí ju najviac potrebujú.

U? teraz je známe, ?e chovanci rímskej Rebibbie sa Svätému Otcovi Franti?kovi odv?a?ia darom vyrobeným z dreva ?lnov, na ktorých migranti preplávali Stredozemné more smerom do Európy. Pre pápe?a, ktorý neustále apeluje na pomoc migrantom, to bude ve?mi symbolické.

Jubilejné pergameny

Viac ako 30 miliónov ?pútnikov nádeje”

V?etkých, ktorí prichádzajú do Ríma na Jubilejný rok, preto Svätý Otec nazýva pútnikmi nádeje. Je síce pravda, ?e odpustky bude tento rok mo?né získa? aj v diecézami ur?ených svätyniach po celom svete, ale práve Vatikán a Rím budú po?as Jubilejného roka cie?om najvä??ieho po?tu pútnikov. ?V sú?asnosti o?akávame, ?e do Vatikánu príde 32 miliónov pútnikov,“ hovorí Agnese Palmucciová z tla?ovej kancelárie Jubilejného roka 2025.

Kancelária patrí pod vatikánske Dikastérium pre evanjelizáciu, ktoré priamo dohliada na organizáciu Svätého roka. Agnese Palmucciová dodáva, ?e po?et pútnikov sa neustále overuje. Hoci je pre ňu ?a?ké poveda?, ko?ko pútnikov príde zo Slovenska, je jasné, ?e to bude významný po?et. Pravdepodobne vy??í ako v ktoromko?vek inom roku - tak predpovedajú rímski sprievodcovia a agentúry organizujúce náv?tevy vo Ve?nom meste.

Jubileá vojakov, mladých ?udí, robotníkov...

Program jubilejných podujatí na celý rok u? bol zverejnený. Za?ne sa ?Jubileom sveta komunikácie a médií“ v dňoch 24. - 26. januára. ?alej to budú jubileá umelcov, vojakov, dobrovo?níkov, misionárov, robotníkov, hudobných skupín ?i chudobných.

Jedným z najdôle?itej?ích bude ?Jubileum mladých“, po?as ktorého sa pápe? v dňoch 28. júla - 3. augusta nieko?kokrát stretne s mladými ?u?mi z celého sveta. Posledným jubilejným stretnutím, ktoré je naplánované na 14. decembra 2025, bude ?Jubileum väzňov“. Jubilejný rok sa zav??i zatvorením Svätej brány v Bazilike svätého Petra 6. januára 2026 po?as sviatku Zjavenia Pána, ktorý je na Slovensku známy ako Traja Králi.

Rím sa mení pre pútnikov

32 miliónov, a niektorí u? hovoria o predpokladanom e?te vy??om po?te, je obrovský dav, desa?násobok po?tu obyvate?ov rímskej metropoly. K tomuto po?tu treba pripo?íta? aj be?ných turistov, ktorí na Jubileum neprídu ako pútnici.

Aby bolo mo?né v roku 2025 prija? taký ve?ký po?et náv?tevníkov, v talianskej metropole a v samotnom Vatikáne u? mnoho mesiacov prebiehajú rekon?truk?né práce na k?ú?ových staniciach metra, námestiach, uliciach a ?elezni?ných staniciach. V?etko pod heslom: ?Rím sa mení“.

Po?as celého roka 2024 nebol Rím ani tak rozkopaný, ako skôr zakrytý plotmi okolo mnohých hlavných pamiatok. Fontánu pri Panteóne ?i dve fontány na Piazza Navona nebolo vidie?. Zakryté boli aj majstrovské diela v samotnej Bazilike svätého Petra: slávna ?Pieta“ od Michelangela alebo Berniniho baldachýn.

Pred adventom u? boli niektoré diela po re?taurovaní otvorené. Rekon?trukcii podliehali pamiatky, kostoly, ktorých zatvorenie pravdepodobne u niektorých turistov vyvolalo sklamanie. Pod?a rímskych médií sa v rámci príprav na Jubileum v celej metropole vykonáva alebo u? vykonalo takmer 500 prác rôzneho druhu, pri?om predbe?né náklady sa odhadujú na pribli?ne 2 - 2,5 miliardy eur. Pol miliardy z tejto sumy - pod?a talianskych médií - bolo získaných z Európskej únie na realizáciu takmer 300 rôznych druhov rekon?trukcií a prác.

Mnohé z týchto prác budú dokon?ené a? v jubilejnom roku, ale tie najdôle?itej?ie - ako pris?úbil starosta Ríma Roberto Gualtieri - sa postupne dokon?ujú. Hlavné nové trasy, námestia ?i pamiatky po rekon?trukcii by mali by? otvorené do konca roka 2024. A hoci sa obyvatelia Ríma ob?as s?a?ujú na nepohodlie spojené s rekon?trukciou, je jasné, ?e mestu to prospeje. Zrekon?truované stanice a stanice metra, nové kri?ovatky, chodníky, ulice - to v?etko zostane natrvalo.

Na otvorení zrekon?truovaného námestia Piazza Pia sa zú?astnil aj kard. Parolin

V?etko pre pútnikov

K prebiehajúcim prácam sa dokonca vyjadril aj Svätý Otec po?as svojej výro?nej modlitby na ?panielskom námestí na sviatok Nepo?kvrneného Po?atia Panny Márie. Pod st?pom so sochou Nepo?kvrnenej Panny Márie pápe? povedal, ?e v Ríme prebiehajú rekon?trukcie, ktoré sú mo?no niekedy ru?ivé, ale, ako dodal, najdôle?itej?ie rekon?trukcie by mali pokra?ova? v srdciach ?udí. Vyzval teda Rimanov a pútnikov, aby sa ?o najlep?ie pripravili na Jubilejný rok.

Práve pre pútnikov bola vytý?ená a ohradená ?peciálna trasa z Via della Conciliazione do samotnej Baziliky sv. Petra, ktorá vedie priamo k Svätej bráne. Práve pútnici budú toti? po?as Jubilejného roka najdôle?itej?í. U? nieko?ko mesiacov je na Via della Conciliazione zriadené ?peciálne informa?né miesto, ale aj webová stránka v mnohých jazykoch: www.iubilaeum2025.va, kde by sa mali pútnici zaregistrova?, aby mohli prejs? Svätou bránou. Na slovenskú národnú pú? sa mô?u zaregistrova? na stránke: https://www.jubileum2025.sk/registracia.

Nájdu tam aj najnov?ie správy o Jubileu, mô?u sa dozvedie? o histórii a znakoch ?pecifických pre ka?dý Svätý rok, zaregistrova? sa na jubilejné podujatia a nahliadnu? do kalendára v?etkých plánovaných podujatí, ktorý u? bol zverejnený.

?peciálna brána pre pe?ích pútnikov

V kancelárii Jubilea sa mô?ete dozvedie? aj viac informácií o pútnických trasách vo Ve?nom meste. Práve pú? je dôle?itá v Jubilejnom roku.

Na sú?asné Jubileum je mo?né ís? aj pe?o. Médiá pripomínajú napríklad starú pútnickú trasu s názvom Romea Strata. Za?ína sa v estónskom hlavnom meste Tallinne a vedie cez srdce východnej Európy: Loty?sko, Litvu, Po?sko, ?eskú republiku, Rakúsko a ?alej do Talianska.

V Taliansku vedie trasa z Tarvisia vo Friuli a prirodzene kon?í v Ríme. Tesne pred za?iatkom jubilejného roka 2025 bol predstavený nový úsek trasy v Taliansku - medzi Toskánskom a Laziom -, ktorý prechádza cez najkraj?ie historické a prírodné lokality oboch regiónov. Ako uviedol pre Pope Claudio Giorgini, viceprezident talianskeho Zboru svätého Lazara, ktorý sa stará o tento úsek trasy, pú? na tomto úseku má by? pomalou prechádzkou, ktorá sa absolvuje v malých etapách v d??ke maximálne 10 - 15 km.

Pútnik si tak má nájs? ?as na náv?tevu miesta, kde sa zastaví, aby obdivoval umelecké a prírodné krásy, ale aj na vytvorenie duchovného priestoru ú?as?ou na svätej om?i alebo náv?tevou svätyne.

V?etci pe?í pútnici, ktorí na ceste do Ríma prejdú aspoň 100 kilometrov, budú môc? získa? ?peciálny certifikát na pergamene. ?peciálne pre nich bude otvorená samostatná brána, aby sa mohli rýchlej?ie a ?ah?ie dosta? k Svätej bráne Baziliky svätého Petra.

Ikony nádeje. Poklady umenia prístupné v?etkým

Pú? do Ríma po?as Svätého roka mô?e zah?ňa? aj jedine?nú príle?itos? vidie? majstrovské diela umenia, ktoré zvy?ajne nie sú be?ne sprístupnené. Zopár dní pred otvorením Jubilejného roka otvorili v Bazilike Panny Márie Vä??ej v Ríme nové priestory Libériového múzejného centra. Náv?tevníci mô?u okrem iného obdivova? obraz Jacopa Zucchiho zo 16. storo?ia ?Zázrak snehu“, ktorý - podobne ako ?al?ie dielo tohto umelca ?Sprievod Gregora Ve?kého so Salus Populi Romani“ - bol do baziliky vrátený z Vatikánskych múzeí.

V inej miestnosti bude mo?né vidie? aj vôbec prvý mramorový viano?ný betlehem z roku 1291 od Arnolfa di Cambio. Objednal si ho pápe?, franti?kán Mikulá? IV. V pápe?skom paláci v Castel Gandolfe sú zasa vystavené majstrovské diela zapo?i?ané z Vatikánskych múzeí vrátane Rafaelovej tapisérie zobrazujúcej ukameňovanie svätého ?tefana a obrazu ?Klaňanie sa die?a?u“ od Domenica Ghirlandaia.

V rímskom kostole svätej Agnesy sa zasa do 16. februára koná výstava ?Ikony nádeje. Cesta viery vo Vatikánskych múzeách“. Ako pre Pope vysvetlila riadite?ka Vatikánskych múzeí Barbara Jatta, výstavu tvorí osemnás? diel z kres?anskej východnej Európy vrátane Grécka, Bulharska, Ukrajiny, Ruska a Macedónska.

?Nazvali sme ich ikony nádeje, v súlade s mottom Jubilea, práve preto, ?e sú vyjadrením pokoja a bratstva, o ?om sved?í aj zmes ?týlov. Ich vzájomné porovnanie ukazuje, ?e v?etci nesieme rovnaké posolstvo,“ hovorí riadite?ka Jatta.

Jubileá: Od ?udí vy?la iskra

Hoci celý Rím prakticky ?ije jubileami, aj samotní Rimania nepoznajú históriu a vznik pápe?ských jubileí. Pritom táto tradícia siaha a? do roku 1300 a iskru v nej vyvolala ?udová zbo?nos?. Bolo to 1. januára 1300, ke? sa v Ríme zhroma?dili davy ?udí v o?akávaní vyhlásenia odpustkov pápe?om Bonifácom VIII. Ako sa toti? povrávalo, presne 100 rokov predtým, v roku 1200, boli takéto odpustky udelené.

V pápe?ských zápisoch v?ak o takejto udalosti nebolo ani slova. Pápe? Bonifác VIII. ich v ten deň nevyhlásil. ?udia sa vrátili sklamaní z no?nej bohoslu?by. Ke? sa v?ak o nieko?ko dní neskôr, 17. januára, po?as tradi?nej procesie s relikviou Veronikinej ?atky, na ktorej je odtla?ok Kristovej tváre, zhroma?dili v Ríme obrovské zástupy pútnikov prosiacich o udelenie mo?nosti odpustkov, pápe? Bonifác vypo?ul hlas ?udu. U? o pä? dní neskôr vydal ?peciálnu bulu, ktorou ustanovil vôbec prvý Svätý rok. A oznámil, ?e ?al?ie jubileá sa budú kona? ka?dých 100 rokov.

Mali to by? po sebe nasledujúce okrúhle dátumy od narodenia Krista. U? o polstoro?ie neskôr, v roku 1350, v?ak pápe? Klement V. vyhlásil ?al?ie jubileum, pri?om toto ?asové rozpätie skrátil na 50 rokov, aby z neho mohli ?a?i? nasledujúce generácie, ale predov?etkým preto, aby sa prispôsobil starobylému ?idovskému zvyku Jubilejného roka, ktorý sa slávil presne ka?dých 50 rokov.

Pápe? Pavol II. zasa túto frekvenciu e?te zvý?il zavedením slávenia Svätého roka ka?dých 25 rokov - ako sa to robí dodnes. Okrem riadnych jubileí existujú aj mimoriadne jubileá vyhlasované pri osobitných príle?itostiach, ako sú za?iatky niektorých pontifikátov, mimoriadne jubileum vykúpenia v roku 1983 alebo Jubileum slávené v roku 2015. Toto mimoriadne Jubileum milosrdenstva vyhlásil pápe? Franti?ek.

?al?ie mimoriadne Jubileum sa bude kona? v roku 2033 - 2000 rokov od Kristovej smrti a zm?tvychvstania.

V roku 2025 sa Rím rozozvu?í ohlasovaním nádeje. ?Ka?dý má nádej. Nádej je prítomná v srdci ka?dého ?loveka ako tú?ba a o?akávanie dobra, aj ke? nevie, ?o prinesie zajtraj?ok,“ - napísal pápe? Franti?ek vo svojej bule k Svätému roku.

?Nepredvídate?nos? budúcnosti v?ak niekedy vyvoláva protichodné pocity: od dôvery k strachu, od pokoja k sk?ú?enosti, od istoty k pochybnostiam. ?asto sa stretávame so sk?ú?enými ?u?mi, ktorí h?adia do budúcnosti so skepsou a pesimizmom, akoby im ni? nemohlo prinies? ??astie. Nech je Jubileujný rok pre ka?dého príle?itos?ou o?ivi? nádej,“ vyzýva pápe? Franti?ek.

Preklad Martin Jarábek