蜜桃交友

Homília Svätého Otca na Slávnos? Narodenia Pána

Pánov anjel, zahalený svetlom, o?aruje noc a oznamuje pastierom radostnú správu: ?Zvestujem vám ve?kú rados?, ktorá bude patri? v?etkým ?u?om. Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasite?, Kristus Pán“ (Lk 2, 10-11). Za ú?asu chudobných a za spevu anjelov sa na zemi otvára nebo: Boh sa stal jedným z nás, aby sme my stali podobnými jemu, zostúpil medzi nás, aby nás pozdvihol a priviedol spä? do Otcovho náru?ia.

To je na?a nádej, sestry a bratia. Boh je Emanuel, Boh s nami. Nekone?ne ve?ký sa stal malým, bo?ské svetlo za?iarilo v temnote sveta, nebeská sláva sa zjavila na zemi. A ako? V malom Die?ati. A ak Boh prichádza, hoci sa na?e srdce podobá chudobným jasliam, tak mô?eme poveda?: nádej nie je m?tva, nádej je ?ivá a nav?dy zaha?uje ná? ?ivot! Nádej nesklame.

Sestry a bratia, otvorením svätej brány sme zahájili nové Jubileum: ka?dý z nás mô?e vstúpi? do tajomstva tejto zvesti milosti. Toto je noc, v ktorej sa svetu do?iroka otvorila brána nádeje, toto je noc, v ktorej Boh ka?dému hovorí: nádej je tu aj pre teba! Pre ka?dého z nás existuje nádej. Ale nezabúdajte, sestry a bratia, ?e Boh odpú??a v?etko, Boh v?dy odpú??a. Nezabúdajte na to, ?o je spôsob chápania nádeje v Pána.

Na to, aby sme tento dar prijali, sme povolaní vyda? sa na cestu s ú?asom betlehemských pastierov. Evanjelium hovorí, ?e ke? prijali anjelovu zves?, ?bez váhania sa ponáh?ali“ (Lk 2, 16). To je návod, aby sme znovu objavili stratenú nádej, obnovili ju v sebe, zasiali ju do spú?te na?ej doby a ná?ho sveta: bez váhania. A v tomto ?ase je tak ve?a pusto?enia! Pomyslime na vojny, na deti zastrelené gu?ometmi, na bomby na ?kolách a nemocniciach. Neotá?ajme, nespoma?ujme, ale nechajme sa pritiahnu? radostnou zves?ou.

Bez váhania sa po?me pozrie? na Pána, ktorý sa nám narodil, s ?ahkým a bdelým srdcom, pripraveným stretnú? sa, aby sme dokázali pretavi? nádej do situácií ná?ho ?ivota. A to je na?a úloha: pretavi? nádej do rôznych ?ivotných situácií. Preto?e kres?anská nádej nespo?íva v pasívnom ?akaní na ??astný koniec, nie je to happy end ako vo filme, ale dostali sme Pánov prís?ub, ktorý treba prija? tu a teraz, na tejto zemi, ktorá trpí a stoná. Od nás si vy?aduje, aby sme neotá?ali, aby sme sa neupadli do zvyklosti, nezotrvávali v priemernosti a lenivosti. ?iada od nás - ako by povedal svätý Augustín -, aby sme sa rozhor?ovali nad tým, ?o nefunguje a aby sme mali odvahu to zmeni?. ?iada od nás, aby sme sa stali snívajúcimi pútnikmi pri h?adaní pravdy, ktorí sa nikdy neunavia, aby sme boli ?enami a mu?mi, ktorí sa nechajú znepokojova? Bo?ím snom, ktorý je snom o novom svete, kde vládne pokoj a spravodlivos?.

Pou?me sa z príkladu pastierov. Nádej, ktorá sa rodí v túto noc, netoleruje ne?innos? usadených ?udí a lenivos? tých, ktorí sa usadili vo svojom pohodlí, - a mnohí z nás sú v nebezpe?enstve, ?e sa usadíme vo svojom pohodlí. Nádej v?ak nepripú??a falo?nú opatrnos? tých, ktorí sa nepú??ajú do ni?oho zo strachu, ?e sa ohrozia, ani vypo?ítavos? tých, ktorí myslia len na seba. Nádej je nezlu?ite?ná s pokojným ?ivotom tých, ktorí sa neozvú pri poh?ade na zlo a nespravodlivos?, ktoré sú páchané na úkor tých najchudobnej?ích. Naopak, kres?anská nádej, zatia? ?o nás pozýva k trpezlivému ?akaniu na Bo?ie krá?ovstvo, ktoré klí?i a rastie, vy?aduje od nás odvahu, aby sme realizovali tento prís?ub u? dnes, a to prostredníctvom na?ej zodpovednosti a nielen to, aj prostredníctvom ná?ho súcitu. A tu nám pomô?e, ak si polo?íme otázku o na?om súcite: Mám súcit? Súcitím s inými? Zamyslime sa nad tým.

Istý dobrý kňaz a spisovate? pri poh?ade na to, ako ?asto sa necháme ovplyvni? týmto svetom a ako ?ahko sa prispôsobujeme jeho mentalite, sa na Vianoce modlil takto: ?Pane, prosím ?a o trochu utrpenia, o kúsok nepokoja, ?i ?útos?. Na Vianoce by som chcel pocíti? aj trochu nespokojnosti. Chcem by? spokojný, ale aj nespokojný. Spokojný pre to, ?o robí? Ty, nespokojný, ?e nie v?dy som vedel vhodne reagova?. Odstráň, prosím, ná? falo?ný pokoj a do na?ich stále preplnených ?jasli?iek“ vlo? za hrs? t?ňov. Vlo? do na?ich du?í chu? po nie?om inom“ (A. Pronzato, Viano?ná novéna). Tú?bu po nie?om inom. Nestojme na mieste. Nezabúdajme, ?e stojatá voda sa ako prvá skazí.

Kres?anská nádej je práve tým ?nie?ím iným“, ?o nás pobáda, aby sme sa pohli ?bez váhania“. Od nás, Pánových u?eníkov, sa ?iada práve to, aby sme v ňom na?li svoju najvä??iu nádej a potom, aby sme ju bez me?kania priná?ali ako pútnici svetla do temnôt tohto sveta.

Sestry a bratia, o tomto je Jubilejný rok, je to ?as nádeje! Pozýva nás, aby sme znovu objavili rados? zo stretnutia s Pánom, vyzýva nás k duchovnej obnove a zaväzuje nás k premene sveta, aby sa tento ?as stal skuto?ne jubilejným: nech sa ním stane pre na?u matku Zem, znetvorenú logikou zisku, nech sa ním stane pre najchudobnej?ie krajiny, za?a?ené nespravodlivými dlhmi, nech sa ním stane pre v?etkých, ktorí sú väzňami starých i nových otroctiev.

Pre nás v?etkých nech je darom a záväzkom priná?a? nádej tam, kde sa stratila: tam, kde je ?ivot zranený, do sklamaných o?akávaní, do zmarených snov, do zlyhaní, ktoré trie?tia srdce, do únavy tých, ktorí to u? nezvládajú, do trpkej samoty tých, ktorí sa cítia by? porazení, do utrpenia, ktoré preniká hlboko do du?e, do dlhých a prázdnych dní väzňov, do stiesnených a chladných izieb chudobných, na miesta znesvätené vojnou a násilím. Prineste tam nádej, zasejte tam nádej.

Jubilejný rok sa za?ína, aby bola v?etkým daná nádej, nádej evanjelia, nádej lásky, nádej odpustenia.

Vrá?me sa k jasli?kám, pozrime sa na jasli?ky, uzrieme Bo?iu nehu, ktorá sa prejavuje v tvári Jezuliatka, polo?me si otázku: ?Je v na?om srdci toto o?akávanie? Je v na?om srdci táto nádej? [...] Ke? kontemplujeme láskavú dobrotu Boha, ktorý premáha na?u nedôveru a na?e obavy, kontemplujeme aj ve?kos? nádeje, ktorá nás ?aká. [...] Nech táto vízia nádeje o?aruje na?u ka?dodennú cestu“ (C. M. Martini, Viano?ná homília, 1980).

Sestra, brat, v túto noc sa práve pre teba otvára ?svätá brána“ Bo?ieho srdca. Je?i?, Boh s nami, sa rodí pre teba, pre mňa, pre nás, pre ka?dého mu?a a ?enu. A vie? to, ?e s ním prekvitá rados?? S ním sa mení ?ivot, s ním nádej nesklame.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Pope, Andrej Klapka, Martin Jarábek)