蜜桃交友

Hlavnou postavou celých trinástich kapitol knihy Genezis (Gen 12–25,11) je Abram, ktorý neskôr dostáva meno Abrahám, av?ak táto ve?ká osobnos? vstupuje na stránky Biblie najskôr akosi opatrne. E?te pred Abramom je v popredí jeho otec Táre. Hoci mu biblický príbeh venuje len nieko?ko riadkov, vyplýva z nich, ?e ide o výraznú postavu, ktorú nemo?no obís? len tak bez pov?imnutia. Z viacerých synov a dcér, ktoré sa Táremu narodili (Gen 11,25) sa menovite spomínajú len traja synovia: Abram, Nachor a Aran. Ke??e ka?dý z nich v biblickom rozprávaní e?te neskôr zohrá nejakú úlohu, na prvý poh?ad nejde o ni? zvlá?tne. Písmo doslova uvádza: ?Toto je Táreho potomstvo. Táre splodil Abrama, Nachora a Arana a Aranovi sa narodil Lot“ (Gen 11,27). U? tu sa v?ak do príbehu vkráda ?osi podozrivé. Hebrejský text toti? uvádza narodenie Lota takým spôsobom, ?e v preklade by bola na mieste odporovacia spojka: ?Av?ak Aran splodil Lota“ (Gen 11,27b). Informácia o Aranovej smrti je hne? následne vyjadrená tak, akoby i?lo o prirodzený logický dôsledok tej predchádzajúcej. ?Av?ak Aran splodil Lota a preto zomrel pod poh?adom svojho otca vo svojej rodnej krajine v Chaldejskom Ure“ (Gen 11,28). Subtílnosti hebrejského súvetia, ktoré v slovenskom preklade pôsobí pomerne nevinne, nazna?ujú mo?nos?, ?e Táre nie je len tak oby?ajná hlava rodiny, ale skôr despota, ktorý si pre seba nárokuje v?etky práva a výsady otcovstva a jeho dusivá moc nepripú??a, ?e by niekto v jeho blízkosti jednal ako dospelý subjekt a nebodaj sa tie? stal darcom ?ivota. Akonáhle jeden zo synov uskuto?ní taký krok, umiera. Abram a Nachor sa síce o?enia, ale ich man?elstvá sú ?pecifické. Nachor si berie za man?elku Aranovu dcéru, ?ím dáva najavo, ?e toto man?elstvo nebude prekra?ova? zau?ívané ?elezné pravidlá klanu a ohrozova? Táreho stabilnú pozíciu. Abram si berie za man?elku Sarai. Meno jej otca sa tu nespomína. Zdá sa teda, ?e je z iného rodu a mohla by do tejto famílie prinies? ?erstvý dych novosti. I táto mo?nos? je v?ak okam?ite ?krtnutá, lebo biblický rozpráva? jedným dychom informuje o jej neplodnosti. V tomto prípade stavba hebrejskej vety nenazna?uje odporovací vz?ah medzi prvou a druhou informáciou. Nehovorí: ?Abram si vzal Sarai, ale Sarai bola neplodná.“ Naopak, hebrejská syntax opatrne nazna?uje mo?nos?, ?e Sarai sa stala neplodnou práve v dôsledku vstupu do Táreho klanu.

Nepriamym náznakom a drobným podozreniam sa dostáva potvrdenia hne? v nasledujúcom ver?i, ktorý informuje o odchode celej rodiny z Chaldejského Uru: ?Táre vzal svojho syna Abrama, Lota, syna svojho syna Arana, a svoju nevestu Sarai, man?elku svojho syna Abrama...“ Text nespomína, ?e by títo menovaní dobrovo?ne opú??ali Ur spolu s Tárem ako slobodné osoby. Naopak, aj pomocou nástoj?ivo opakovaných privlastňovacích zámen odkazujúcich na Táreho sa nazna?uje, ?e Táre s ?lenmi rodiny zaobchádza ako so svojím majetkom.

Ponurý ?ivotopis Abramovho otca Biblia zakon?uje údajom o Táreho smrti v Harane vo veku 205 rokov. V nasledujúcom kroku, v prvom ver?i dvanástej kapitoly sa u? ?itate? dozvedá o výzve, ktorú Pán adresuje Abramovi: ?Odí? zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a z domu svojho otca...“ (Gen 12,1). Zdá sa teda, akoby Abram odchádzal z Haranu a? po otcovej smrti. Av?ak rozpráva? zakrátko dodáva, ?e Abram má pri odchode z Haranu 75 rokov (Gen 12,4). Ak mal Táre pri splodení Abrama 70 rokov (Gen 11,26), pri Abramovom odchode má na základe jednoduchej matematiky pred sebou e?te 60 rokov ?ivota. Prostredníctvom týchto nepriamych odkazov a dozaista symbolických ?ísel biblický rozpráva? nazna?uje, ?e hoci Táre je e?te oficiálne na?ive, ?íri okolo seba m?tvolný pach, lebo jeho ?ivot ur?uje egocentrická logika vlastníctva a nadvlády nad druhými. Abram je vyzvaný vykro?i? z  tohto patologického zovretia svojej rodiny, aby sa stal nielen adresátom ale aj prostredníkom Pánovho po?ehnania pre mnohé pokolenia.