蜜桃交友

Medzi modlitby, ktoré najviac napomáhajú  rastu duchovného 啪ivota, mo啪no nepochybne zaradi钮 modlitbu sv. ru啪enca. Je to nenáro膷ná modlitba, ktorá pod木a niektorých názorov charakterizuje nevzdelaných a jednoduchých 木udí, ale práve opak je pravdou. Modlitba sv. ru啪enca  zu拧木ach钮uje srdce 膷loveka a vedie  ho k duchovnému nazeraniu na pravdy viery, ktorých sa rozumom mo啪no zmocni钮 len ve木mi obmedzene. Tieto pravdy nás toti啪 na jednej strane presahujú, ale na strane druhej nás postupne menia a formujú.  

V膹aka svojej jednoduchosti a princípu opakovania je ru啪enec ozvenou 鈥瀖odlitby srdca鈥�, akousi paralelou 鈥濲e啪i拧ovej modlitby鈥�, 

ktorá na kres钮anskom východe celé stáro膷ia formovala velikánov ducha. Ve木mi silná straka tejto modlitby spo膷íva v tom, 啪e tajomstvá, ktorých sa 膷lovek dotýka, sa postupne stávajú zrkadlom jeho vlastnej  existencie. Kontemplujúc jednotlivé etapy Je啪i拧ovho 啪ivota 膷lovek vná拧a svetlo do etáp svojho vlastného 啪ivota. Podvedome osvet木uje temné zákutia svojho srdca a upravuje ich pod木a vzoru, na ktorý duchovne nazerá. Mo啪no poveda钮, 啪e ka啪dé tajomstvo ru啪enca, nad ktorým rozjímame, dáva nový rozmer zodpovedajúcim oblastiam ná拧ho 啪ivota, ktorý pre啪ívame. Vná拧a Bo啪ie svetlo do radostných, bolestných i slávnostných udalostí ná拧ho 啪ivota.  

Okrem kontemplácie jednotlivých tajomstiev ru啪enca jestvuje i iný, jednoduch拧í  prístup k tejto modlitbe. 膶lovek jednoducho recituje Zdravas po Zdravase, dr啪iac v ruke ru啪enec a fyzickým dotykom postupne strieda jedno zrnko za druhým. Nerozvíja 啪iadnu meditáciu, nezapája do 膷innosti ani pamä钮, rozum 膷i vô木u.  Kvôli únave, roztr啪itos钮 膷i z iných dôvodov len jednoducho opakuje krátky text nau膷enej modlitby. Ke膹 mu zíde na um my拧lienka na prácu, povinnosti, známych alebo rodinu, jednoducho ju zakomponuje do recitovanej modlitby akoby povedal: Pane, i týchto 木udí, i túto vec Ti predkladám.   

Istý reho木ný brat povedal o svojom vz钮ahu k ru啪encu toto: 鈥濾 minulosti som potreboval meditácie a intelektuálne úvahy. U啪 mnoho rokov mi sta膷í láskavá my拧lienka na Boha, a predsa stále potrebujem ru啪enec v ruke, aby som udr啪al svoju myse木 a srdce nasmerované k Nemu鈥� .[1]   

Takáto modlitba nemá men拧iu hodnotu, ako h暮bková meditácia, ktorá sa 膷loveku nemusí v啪dy podari钮. Skúsenos钮 nás u膷í, 啪e ná拧 木udský a duchovný rast sa nezaobíde bez problémov, 钮a啪kostí, únavy a pádov. Meditácia sv. ru啪enca, ale i jeho jednoduchá recitácia, toto v拧etko premie艌a na príle啪itos钮 dozrievania a rastu. V modlitbe ru啪enca bije rytmus Bo啪ieho ducha, aby ho zharmonizoval s rytmom ná拧ho srdca, na拧ej vlastnej  existencie.
Je v拧ak i tretia forma modlitby ru啪enca, v ktorej mô啪eme pre啪íva钮 podobné city, ako Panna Mária. Mô啪eme pre啪íva钮 podobným spôsobom ako ona Je啪i拧ovu blízkos钮, ale i jeho vzdialenos钮. Dve reality vz钮ahu, ktoré so sebou úzko súvisia.

1. Blízkos钮.

Pre modlitbu ru啪enca duchovní autori odporú膷ajú odstup od ru拧ivých aspektov, aby sme za啪ili Bo啪iu blízkos钮. K dosiahnutiu tohto odstupu odporú膷ajú recitova钮 沤alm 15,8. 鈥濸ána mám v啪dy pred o膷ami a preto啪e je po mojej pravici, nezakolí拧em sa鈥�. Sv. Bazil hovorí, 啪e Pán nie je len po na拧ej pravici, ale priamo v na拧om srdci. Tam ho treba h木ada钮, hlavne po膷as modlitby. Zdá sa, 啪e nikto nepraktizoval túto radu sv. Bazila viac, ako Panna Mária. Je啪i拧a mala v bezprostrednej blízkosti ka啪dý de艌. Mohla sa s ním rozpráva钮, klás钮 otázky a po膷úva钮 ho. Bol to dialogický vz钮ah, kde nechýbali odpovede i na Máriine otázky. Ako ka啪dá matka, i Mária bola blízko svojmu synovi nie len fyzicky, ale predov拧etkým du拧evne. Celkom isto zachytávala hnutia jeho du拧e, preto啪e ho nosila vo svojom vlastnom srdci. Matky vedia o h暮bke vz钮ahu k svojím de钮om, ktoré najprv nosila pod srdcom a potom neustále vo svojom srdci. Na tomto hlbokom vz钮ahu sa ni膷 nemení i vtedy, ke膹 deti dorastú, alebo matky opustia tento svet. Túto blízkos钮 jeho prítomnosti v na拧om 啪ivote mô啪eme nadobudnú钮 modlitbou sv. ru啪enca. Netreba ni膷 viac, len si strá啪i钮 vedomie Bo啪ej prítomnosti po膷as recitácie jednotlivých Zdravasov. Je v拧ade, kadia木 prechádzam, je po mojom boku, ba dokonca v mojom srdci.  

2. Vzdialenos钮.   

鈥濷n je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporova钮 - a tvoju vlastnú du拧u prenikne me膷, aby vy拧lo najavo zmý拧木anie mnohých s艜dc鈥� (Lk 2, 35).

Ak mal Je啪i拧 svoj osud smrti a zm艜tvychvstania jasne pred o膷ami, pre Máriu bolo tajomstvo jej Syna tým, 膷o treba postupne objavova钮. Jej blízkos钮 k Je啪i拧ovi bola paradoxne sprevádzaná Jeho vzdialenos钮ou, konkrétnym odstupom v chápaní jeho slov a 膷inov. Zo Simeonovho proroctva vedela o me膷i bolesti, ktorý má preniknú钮 jej srdce a jasne vnímala, 啪e jej Syn je znamením, ktorému budú mnohí odporova钮. To v nej vyvolávalo 鈥�úzkos钮 膷i boles钮 srdca鈥�. Poci钮ovala akúsi vzdialenos钮 Bo啪ích ciest od tých na拧ich. Ide o nie膷o, 膷o za啪ívali viacerí mystici a sv. Ján z Krí啪a to nazýva 鈥濼emnou nocou du拧e鈥�.   

I toto je spôsob, akým Mária dlhé roky zostávala v blízkosti svojho Syna. A toto je i ná拧 spôsob, ako za啪ívame Boha pri modlitbe sv. ru啪enca. Pri jeho recitovaní, mô啪eme pre啪íva钮 Jeho blízkos钮, kedy sa nás priam fyzicky dotýka. Ale ako 膷asto pri tejto modlitbe za啪ívame Jeho bolestnú vzdialenos钮. Akoby sa vzdialil nie len od nás, ale i od vecí, udalostí a vz钮ahov, na ktorých nám zále啪í.

Zo 啪ivota sv. Antona pustovníka je známa jedna udalos钮, ke膹 tento svätec po nesmierne 钮a啪kých pokú拧aniach zlého ducha takmer zúfalý sa obrátil na Pána s vy膷ítavou otázkou. 鈥濳de si bol v týchto 钮a啪kých chví木ach, ktoré ma stáli to木ko námahy?鈥�  Zrazu po啪ul Bo啪í hlas. 鈥濧nton, ja som tam bol s tebou. Chcel som vidie钮 tvoju vernos钮 a vytrvalos钮. Bol som tam s tebou鈥�.

Milí priatelia. Pri modlitbe sv. ru啪enca je tu Pán s nami a je takmer jedno, 膷i jeho prítomnos钮 cítime, alebo nie, 膷i pre啪ívame chvíle radosti alebo smútku, 膷i sa nám darí kontemplova钮 tajomstvá, alebo len jednoducho recitujeme nau膷ené Zdravasy.  Je tu s nami tak, ako bol s Pannou Máriou a ona s Ním[2].

[1] Porov.: I. HAUSHERR, Noms du Christ et voies d鈥檕raison, Roma 1860,  294-295.

[2] Porov. Enciclopedia della preghiera, C.Rossini e P. Sciadini (edd.), Libreria Editrice Vaticana, Città del Vaticano 2007, 176-177.