蜜桃交友

Otázka pozornosti je i pri modlitbe jedným z k?ú?ovým parametrom jej kvality a preto je dobre v?imnú? si ju trochu bli??ie. Pod?a jednej z definícii, pozornos? je usmernenie ducha ?loveka na istý cie?.  Pri modlitbe je týmto cie?om samotný Boh, ale sekundárne i ?lovek, ktorý sa modlí. Sv. Augustín dostal raz z neba vnuknutie: ?Staraj sa o seba, bdej nad sebou samým“. Táto veta sa stala jednou zo zásad duchovného ?ivota viacerých komunít a povzbudzovala zasvätené osoby k tomu, aby nikdy neochabovali v bdelej pozornosti podnetov, ktoré zachytávajú vo svojich  srdciach. Na kres?anstvom východe je ?asto pou?ívaný  výraz ?bdelos? srdca“. 

Evagrius Ponský hovorí: Pozornos?, ktorú venujeme sústredenosti pri modlitbe  sa nám v?dy vráti. Sústredená modlitba je ?kolou pozornosti, ktorá obohatí v?etky oblasti ?udskej ?innosti.  Nie náhodou sa oba výrazy v gré?tine na seba  podobajú. Na pozornos? sa v gréckom jazyku pou?íva slovo prosoche a na modlitbu proseuche.

Pozornos? usmerňuje ná?ho ducha pri v?etkých ?innostiach a zabraňuje zbyto?nej rozptýlenosti, ?i u? pri fyzickej, ?i mentálnej aktivite. A nie len to. Pozornos? v?aka svojej schopnosti preniknú? do podstaty vecí vedie  k správnemu výberu,  ?i k správnemu rozli?ovaniu. Upozorňuje na?e tú?by i ?iny správnym smerom, ale indikuje i skuto?nosti, ktorým  sa treba vyhnú?. Pozornos? má svoju úlohu pri v?etkých druhoch modlitby.      

1. Pozornos? pri ústnej modlite. Ide o pozornos? na vyslovované slová, a na text ktorý si pamätáme,  alebo ho ?ítame. Sústredenos? na vyslovované slová bola v?dy v centre pozornosti u?ite?ov modlitby, ktorí  na ňu kládli nemalý akcent. Ján Chryzostom na túto adresu hovorí: ?Mnohí vstúpia do kostola, v ktorom recitujú sériu modlitieb, a potom idú pre?. Ale ani len nevedia, ?o povedali. Ich ústa hovoria, ale ich u?i to nepo?ujú. Ty sám nepo?úva? tvoje vlastné slová a chce?, aby ich Boh po?ul a vypo?ul“?

Vä??ina majstrov ústnej, recitovanej modlitby dbala na správne a jasne vyslovované slová, na dôstojnú polohu pri modlitbe, na miesto a pravidelný ?as modlitby. Boli presved?ení o tom, ?e táto vonkaj?ia disciplína napomô?e k tomu, aby ?lovek ?ah?ie upriamil pozornos? na vyslovované slová modlitby, a tak ju skvalitnil.   

2. Pozornos? pri meditácii ?i kontemplácii. Tu ide o iný druh pozornosti ako pri predo?lej, recitovanej modlitbe. Tu recitované slová slú?ia len ako základ, ?i podklad na meditáciu, ktorá by mala by? v centre na?ej pozornosti.  Nie v?dy ná? intelekt musí sledova? to, ?o recitujú ústa, ale mô?e si slobodne zvoli? to, ?o je u?ito?né pre du?u, to ?o ju duchovne sýti. Toto je charakteristické pre meditáciu ?i kontempláciu. Princíp opakovanej modlitby – ktorá má podobu krátkej, opakovanej vety a je známa ako modlitba giaculatoria, je len ako základ, ktorý umo?ňuje rozkvitnú? duchovné nazeranie ?i úvahu nad istou pravdou viery.

Pozornos? pri meditácii a kontemplácii  mo?no prirovna? s technikou ostináta, ktorá sa pou?íva v hudbe. Nad opakujúcim  melodicko-rytmickým motívom sa odvíja melódia, ktorá má svoju slobodu a nie je nijako limitovaná základom, nad ktorým sa rozvíja. Krátka, opakovaná modlitba je teda len akoby základ, na ktorý je  mo?né postavi? meditáciu.

3. Pozornos? a otvorenos? pre mystický zá?itok. Ako nazna?uje samotné slovo, ide o tajomný zá?itok, ktorý upúta na?u pozornos?, a ktorý presahuje kategóriu be?ných, ka?dodenných zá?itkov. Slovo mystika pochádza z gréckeho slova mystikós, ?o znamená ?tajomný“ alebo ?skrytý“. Toto slovo je odvodené od slova 尘&测补肠耻迟别;蝉迟ē蝉, ?o  sa vz?ahuje na osobu zasvätenú do nábo?enských tajomstiev. Koreňom je sloveso 尘&测补肠耻迟别;ō, ?o znamená ?zavrie?“, v zmysle ?zatvára? o?i“ alebo ?nepo?úva?“, ?o symbolizuje presah mystického zá?itku. Tento zá?itok otvára o?i a u?i srdca, ktoré vnímajú inak, ako tie fyzické. Pozornos? ?loveka je upriamená na hlboké zjednotenie sa s Bohom   prostredníctvom  tichej vnútornej kontemplácie. Mystická modlitba sa ?asto opisuje ako zá?itok splynutia du?e s Bohom, pri ktorom u? nie sú potrebné slová ani iné fyzické vnemy.

V?etky tieto uvedené druhy modlitby vy?adujú pozornos?, ktorej nedostatok ozna?ujeme ako roztr?itos?. Odkia? je roztr?itos?? Sv. Bazil hovorí, ?e z lenivosti ducha, ktorý sa nezaoberá podstatnými, ale príjemnými a zavádzajúcimi vecami. Duch upadne do lenivosti pre nedostatok viery v prítomnos? Bo?iu, ktorý ?skúma my?lienky a hnutia srdca“. Sv. Bazil bol presved?ený o tom, ?e silným dôvodom roztr?itosti je ná? egoizmus a nesprávna koncentrácia na nás samotných. Hovoril, ?e ,   na?u roztr?itos? mô?eme uzdravi? ?ivým vedomým Bo?ej prítomnosti. 

Vedomie Bo?ej prítomnosti v?dy napomáhalo pozornosti pri modlitbe. Niektoré duchovné osobnosti  si ?asto opakovali vetu z pätnásteho ?almu: ?Pána mám v?dy pred o?ami; a preto?e je po mojej pravici, nezakolí?em sa“. (?alm 15,8).  Sv.  Bazil v?ak bol proti tomu, aby sme akoby umiestňovali Boha mimo nás, preto?e je prítomný v nás samotných, je prítomný v na?ich srdciach. Takto upriami? pozornos? na Boha znamená upriami? pozornos? na seba samého. ?lovek je taký, aké je jeho srdce. A srdce ?loveka je centrom ?udskej osoby, v ktorom prebýva Boh.

Milí priatelia, vä??ina z nás u? dlho nepo?ula poznámku u?ite?ov ?i rodi?ov. ?Dávaj v ?kole pozor“.  Je v?ak dobre sami sebe pripomína? dôle?itos? pozornosti v  ?kole modlitby [1]

[1] Porov.  Tomá? ?pidlík, La preghiera secondo la tradizione dell’Oriente cristiano, Aprilia 2008, 396-399