蜜桃交友

Stvorite木 pri svojej aktivite opakovane 膷osi 辞诲诲别木耻箩别 a rozli拧uje. 翱诲诲别木耻箩别 svetlo od tmy (porov. Gen 1,4.18), 辞诲诲别木耻箩别 vody pod oblohou od vôd nad oblohou (porov. Gen 1,7), 辞诲诲别木耻箩别 de艌 od noci (Gen 1,14). Ke膹 pu膷í rastlinstvo a vznikajú morské i suchozemské 啪ivo膷íchy, plazy, zver a v拧akovaké vtáctvo, opakovane sa v príbehu zdôraz艌uje, 啪e majú povstáva钮 pod木a svojho druhu. I vrcholné dielo stvorenia 鈥� 膷lovek sa rozli拧uje na mu啪a a 啪enu. Boh prvých kapitol Biblie sa teda predstavuje ako milovník diferencovanosti, rôznorodosti, mnohorakosti, diverzity. V historickom kontexte nadvlády babylonského impéria, ktoré sa sna啪ilo zlú膷i钮 podrobené etnické skupiny a eliminova钮 ich svojbytnos钮, ur膷ite ne拧lo o nevinnú zá木ubu. Spo膷iatku nenápadné polemické tóny biblického textu naplno zaznievajú v jedenástej kapitole knihy Genezis. Tá rozpráva o odhodlaní 木udí postavi钮 si mesto s ve啪ou. Na prvý poh木ad by sa síce mohlo zda钮, 啪e Pánovi je t艜艌om v oku trúfalos钮 膷i pýcha 木udí, ktorí by chceli ma钮 ve啪u siahajúcu a啪 do neba (porov. Gen 11,4). Príbeh si v拧ak v skuto膷nosti neberie na mu拧ku 木udské ambície preniknú钮 do nebeskej sféry nále啪iacej Bohu. Stavba je tak smie拧ne malá, 啪e Pán musí zostúpi钮, aby ju vôbec videl (porov. Gen 11,5.7). Problémom je tu zjavne nie膷o iné. Biblický text zdôraz艌uje, 啪e 木udia mali jeden jazyk a rovnaké slová (porov. Gen 11,1.6). Podobný výraz sa opakuje v asýrskych propagandistických textoch a v krá木ovských análoch. Biblický text teda ve木mi nápadne evokuje imperialistické postupy rí拧e, ktorá budovala svoju moc násilnou homogenizáciou podrobených národov. Fádna uniformita, potlá膷anie rozmanitosti, popieranie rozdielov, neochota k citlivému rozli拧ovaniu a ignorovanie detailov sú typické znaky akejko木vek ideológie ktorejko木vek doby. Boh Biblie naopak podporuje rôznorodos钮 svojho stvorenia a odmieta centralizáciu moci, ktorá redukuje 木udské osoby na mechanických uskuto膷艌ovate木ov údajných spolo膷ných zámerov.

Rozptýlenie stavite木ov mesta a ve啪e zo Senaárskej roviny do celej zeme teda nie je sebaobranný 钮ah malicherného Boha, ktorý by sa cítil ohrozený 木udskými ambíciami.

To sumerské mýty vykres木ujú 木udí ako nepríjemných naru拧ite木ov bo啪ského pokoja, tak啪e mezopotámski bohovia dokonca prijímajú opatrenia k regulácii popula膷ného rastu. Boh Biblie naopak miluje plodnos钮, baví ho rôznorodos钮, fandí 木udskej tvorivosti a víta rozdiely, pri膷om podporuje 木udskú prosperitu a opakovane vyslovuje prianie, aby 木udia naplnili zem. Zásah v krajine Senaár teda nie je namierený proti nim, ale proti ich absurdným zámerom, ktoré spôsobujú patologickú jednotvárnos钮 a bránia im v skuto膷nom rozvoji.

Na rast a prosperitu je pod木a knihy Genezis zamerané i Bo啪ie po啪ehnanie. A to sa viackrát výslovne spája práve s plodnos钮ou a s úlohou 木udstva naplni钮 zem (porov. Gen 1,28; 9,1; 9,7). Ak teda nejaký kontext a priori popiera práve tieto rozmery, mo啪no usudzova钮, 啪e ide skôr o karikatúru toho po啪ehnania, ktoré predstavuje Biblia.

Biblický Boh tvorí rozmanité skuto膷nosti a diferencuje, pri膷om zodpovedné a kritické uva啪ovanie predpokladá aj u 膷loveka, ktorého stvoril na svoj obraz a podobu. Na 啪iadny 木udský pre拧木ap nereaguje usved膷ovaním a obvi艌ovaním, ale zaka啪dým v prvom rade nadväzuje dialóg otvorenou otázkou: 鈥濳de si?鈥� (Gen 3,9), 鈥濳to 钮a upozornil?鈥� (Gen 3,11), 鈥災宱 si to urobila?鈥� (Gen 3,13) 鈥濸re膷o sa hnevá拧 a pre膷o sa ti zamra膷ila tvár?鈥� (Gen 4,6) 鈥濳de je tvoj brat...? 膶o si to urobil?鈥� (Gen 4,9-10). A po ka啪dej z týchto ne拧钮astných udalostí, nenasledujú opatrenia zamerané na likvidáciu páchate木a, ale kon拧tatovanie neblahých dôsledkov, ktoré sa Boh sna啪í 膷o najviac zmierni钮. To isté platí aj o potope. Tento biblický príbeh je ve木mi podobný starovekým mezopotámskym mýtom, no na rozdiel od nich, biblický hrdina Noe sa nezachra艌uje navzdory bo啪ským zámerom, ale práve v膹aka Bo啪ej starostlivosti a presným in拧trukciám, ktoré pochádzajú priamo od Boha a nie od nejakého tajného spojenca z bo啪skej sféry, ako je tomu v mezopotámskych mýtoch. I v tomto prípade teda vychádza najavo, 啪e Boh, ako ho predstavujú prvé kapitoly knihy Genezis, nie je 木udstvu nepriate木sky naladený konkurent, ale verný spojenec, na ktorého sa 膷lovek mô啪e spo木ahnú钮 i vtedy, ke膹 si takpovediac sám hád啪e polená pod nohy.