蜜桃交友

Od dvanástej kapitoly a? do svojho konca sa kniha Genezis venuje patriarchom Abrahámovi, Izákovi, Jakubovi a ich rodinám. ?ivoty jednotlivých praotcov na seba vzájomne logicky i chronologicky nadväzujú a ve?ká ?as? Prvej knihy Moj?i?ovej tak pôsobí ako kompaktná rodová sága. Prvých jedenás? kapitol knihy Genezis v?ak zjavne vykazuje iný literárny charakter. Na prvý poh?ad sa síce mô?e zda?, ?e aj príbehy o stvorení, o páde ?loveka, o potope a o stavbe babylonskej ve?e predstavujú akúsi ?asovo usporiadanú prehistóriu ?udstva. Ú?elom týchto stránok v?ak nie je dejepisné zhrnutie udalostí v prvých desa?ro?iach ?i storo?iach po vzniku sveta. Ich pisatelia nie sú historici ani prírodovedci, ale teológovia. Neh?adajú odpovede na otázky, ?o sa kedysi ?na po?iatku“ stalo a ako sa to odohralo.

Ich zámerom je objasni?, pre?o sa di?tancujú od dominantnej kultúry a mentality starovekého Blízkeho východu, a kto je Boh, ktorému veria a ktorého uctievajú. Akého Boha teda vyznáva Izrael? Akého Boha predstavuje Biblia, ?i presnej?ie prvých jedenás? kapitol knihy Genezis?

Boh nie je v prvých riadkoch prvej biblickej knihy nijako uvedený. Nespomína sa jeho meno, nepopisuje sa jeho podoba a neuvádza sa ?iadne miesto jeho pobytu. Popis jeho vzniku ?i zrodenia vôbec neprichádza do úvahy. Jeho existencia je samozrejmá. U? tieto skuto?nosti sú v kontraste s tým, ?o podávajú mezopotámske mýty o pôvode sveta. Tam sa po?íta s predchádzajúcou existenciou akýchsi prvotných ?ivlov, pri?om bo?ské bytosti medzi sebou bojujú. Z tela porazenej a zabitej bo?skej bytosti následne vzniká zem. Boh Biblie nepou?íva ?iadny predchádzajúci materiál. Jeho pôsobenie nepredpokladá likvidáciu nejakého konkurenta. Bo?iu aktivitu popisuje výnimo?né sloveso bara – ?stvori?“, ktoré v Biblii neprinále?í ?iadnemu inému subjektu. K tomu, aby z ni?oho povstali nové skuto?nosti, biblický Boh nepotrebuje s nikým a s ni?ím zápasi?; posta?uje mu jediné slovo: ?Bu?...“

Prvým produktom aktivity Stvorite?a je svetlo (porov. Gen 1,3). Striedanie svetla a tmy, noci a dňa je to, ?ím je definované plynutie ?asu. Na prvom mieste teda Boh ur?uje ?asovú dimenziu stvorenej reality. Priestorové danosti prichádzajú na rad a? následne (porov. Gen 1,7-10). ?as, stvorený skôr ako priestor, má teda prioritu. Z h?adiska ?udu, ktorý bol nútený opusti? svoj domáci región Judského pohoria a bol svedkom toho, ako nepriate?ské vojsko pusto?í posvätné priestory jeho chrámu, nesú hne? prvé riadky príbehu o stvorení ve?mi dôle?ité teologické posolstvo. Izrael prostredníctvom nich vyznáva, ?e jeho Boh nie je limitovaný múrmi sakrálnych stavieb. Jeho moc sa neobmedzuje na jedno konkrétne územie. Biblický Boh, Boh Izraela je Pánom ?asu a na akomko?vek teritóriu – domácom ?i nepriate?skom – je svojmu ?udu nablízku. Jeho blízkos? netreba h?ada? v monumentálnych a oslnivých chrámoch, ale vo v?etkých, i zdanlivo bezvýznamných ?i dokonca nepriaznivých dejinných udalostiach.

Je zvlá?tne, ?e slnko, mesiac a hviezdy sú stvorené a? uprostred tý?dňa, na ?tvrtý deň (porov. Gen 1,14-18). Logicky by predsa mali povsta? sú?asne so svetlom, hne? v prvý deň. Ony predsa ur?ujú plynutie ?asu, striedanie tmy a svetla, noci a dňa, mesiacov a rokov. I tento detail má svoj význam. V Babylonskej rí?i sa ako tri hlavné bo?stvá uctievali A?tarta – znázorňovaná hviezdou, Sin – mesiac a ?ama? – slnko. Ak teda biblický príbeh zara?uje vznik nebeských telies doprostred tý?dňa, dáva tým najavo, ?e to, ?o sa v dominantnej kultúre uctieva ako najvy??ie bo?stvá, je v skuto?nosti iba sú?as?ou mnohorakého Bo?ieho stvorenia.

Polemické podtóny nesie aj stvorenie ?loveka. Pod?a akkadských a asýrskych textov je obrazom bo?stva panovník, krá?. Biblia v?ak prisudzuje túto dôstojnos? ka?dej ?udskej bytosti. Naviac, pod?a mezopotámskych mýtov bohovia tvoria ?udstvo s cie?om zabezpe?i? si pracovnú silu, ktorá by im obrábala pôdu a zabezpe?ovala ob?ivu. V Biblii je to naopak Boh, kto dáva pokrm ?loveku (Gen 1,29).

Boh teda na prvých stránkach knihy Genezis vystupuje nielen ako Stvorite? sveta i v?etkých ?ivých organizmov, ktoré ho obývajú, ale tie? ako pôvodca a garant ?udskej slobody a dôstojnosti.