Peter Dufka SJ (9): Meditatívna modlitba
Jeho odpove? ma prekvapila. Nikdy sa nezaoberal rozli?nými formami modlitby a toto slovo som po?ul z jeho úst po prvý raz. Faktom v?ak zostáva, ?e v star?om veku hodnotil niektoré udalosti svojho ?ivota s vä??ou intenzitou a ?asto sa k nim vracal. Akoby ich chcel pochopi? e?te inak, vo svetle nových skúseností a poznatkov, ktoré nadobudol a? neskôr.
Slovo meditácia má v na?ej kres?anskej tradícii dôle?ité miesto. Pochádza z latinského slova meditatio, ?o znamená reflektova?. Pou?íva sa na ozna?enie istého druhu kres?anskej modlitby, ale i na ozna?enie metód indickej jogy, japonského zenu, literárnych esejí a psychoterapeutických techník at?.
I ke? meditácia ako forma modlitby nebola známa v Starom zákone, samotná podstata meditácie tu u? bola prítomná. I?lo predov?etkým o citlivos? na Bo?ie slovo, z ktorého izraelský ?ud ?erpal, a ktoré sa postupne nau?il vníma? ako duchovný pokrm (Dt 8, 3).
Základnou charakteristikou kres?anskej meditácie bolo opakovanie jedného slova alebo krátkej vety, ktorá sa takto stávala duchovným pokrmom. Meditácia v?ak nemusí by? fixovaná len na bezprostredný text Svätého písma, ale mô?e ma? podobu uva?ovania o nejakej pravde viery. Predmet uva?ovania mô?e ma? nábo?enský, morálny, filozofický alebo iný charakter, s cie?om hlb?ieho preskúmania ich obsahu. Pri meditácii v?ak takmer automaticky nabieha i iný proces. Nielen?e ?lovek preniká do právd viery, ale i samotný objekt meditácie ho mení. Ide o preniknutie mysle a srdca meditovanými pravdami. Nikomu z nás nechýba skúsenos? intenzívneho uva?ovania nad nie?ím, ?o ho zaujalo a ?o jednoducho nevie pusti? z hlavy. Ide o istý druh pokrmu, ktorý sýti jeho myse?. To isté platí v duchovnej oblasti. Bo?ie slovo, udalos? ?i pravdy viery mô?u naplno zamestna? myse? a srdce ?loveka tak, ?e ho postupne menia.
Predmetom meditácie mô?e by? i vizuálny vnem, krása prírody, poh?ad na nekone?ný vesmír, ako i symbolická re? liturgie, obsah cirkevných dokumentov, rôzne duchovné texty ?i ?ivotopisy svätých.
Pri meditácii ?lovek nemusí sledova? predpísanú schému postupovania, ktorú ponúka napríklad sv. Ignác. On v piatich bodoch dáva návod na meditáciu. Za?ína prípravnou modlitbou a takzvanou prvou predohrou, kde si meditujúci má predstavi? udalos? a miesto meditácie. Tretím bodom je konkrétna prosba o to, ?o by som chcel meditáciou získa?. ?tvrtý bod je jadrom meditácie, kde by sme mali obsah meditácie hlb?ie spracova? ?innos?ou pamäti, rozumu i vôle. Táto ?as? meditácie by mala by? ukon?ená osobným rozhovorom s Bohom, s Je?i?om Kristom alebo i s Pannou Máriou. Na konci meditácie sv. Ignác odporú?a krátku reflexiu nad priebehom tejto modlitby, jej u?ito?nosti pre môj ?ivot. Tento pä?bodový návod mô?e by? u?ito?ný predov?etkým pre za?iato?níkov, ktorí by si postupne mali nájs? svoju vlastnú formu meditácie.
Naj?astej?ia prax meditácie v minulosti bola predsa len viazaná na opakovanie istých slov alebo krátkeho textu sv. Písma a na druhej strane na vnútorné vychutnávanie a osvojovanie si toho, ?o vyslovujú ústa. I?lo o to, aby opakovanie slov postupne priná?alo konkrétne, praktické ovocie.
Mní?ske praktiky boli pre duchovnú prax tejto modlitby ve?mi u?ito?né. Jednoduchí mnísi oby?ajne nemali vysoké vzdelanie, ale dokázali namemorova? jednotlivé ver?e ?almov. Títo jednoduchí kres?ania, tú?iaci po hlb?om duchovnom ?ivote, ?tudovali sv. Písmo tak, ?e opakovali jednotlivé ver?e zo ?almov. Krátke biblické texty si neraz zapamätali priamo z liturgie slova a po svätej om?i im jednoducho zostali v pamäti. Vracali sa k nim i nieko?kokrát po?as be?ného dňa, ?o ich premieňalo a menilo ich be?ný, ka?dodenný ?ivot.
Hoci pre niektorých mníchov toto ?recitovanie“ zostalo rutinným a mechanickým návykom, predsa len dokázalo v nich udr?a? ?ivú prítomnos? ?Bo?ieho slova“ po?as celého dňa. Toto neustále opakovanie jedného slova alebo krátkeho ver?a zo sv. Písma pomáhalo uvies? du?u do atmosféry vnútorného postoja. Ján Kassián si v?imol duchovný a afektívny aspekt meditácie a spozoroval, ako toto cvi?enie mô?e trva? po?as celého dňa, i po?as stereotypnej manuálnej práce. Malo oby?ajne dve formy. Prvú charakterizovalo u? spomínané opakovanie jednoduchej vety alebo slova a druhú tichá prítomnos? Bo?ieho slova v srdci ?loveka. Oba spôsoby meditácie prispievali k postupnej zmene takto meditujúcej osoby pod?a známeho princípu, ?e ?lovek sa postupne mení na spôsob toho, ?o nosí vo svojom srdci. Slovo má svoju duchovnú dynamiku a prostredníctvom meditácie dostáva svoju konkrétnu podobu, priná?a konkrétne ovocie.
Svätý Franti?ek Saleský pí?e, ?e meditácia nie je ni? iné ako pozorné sústredenie mysle. Je to dobrovo?né nap?ňanie mysle obsahom, ktorý vedie k svätým a u??achtilým náklonnostiam a rozhodnutiam. Pod?a sv. Franti?ka úvahy treba robi? s istým jemnocitom a vyhýba? sa príli?nému intelektualizmu ?i analytickému mysleniu.
I svätá Terézia z Avily sa tie? vyjadrila na adresu tejto modlitby. Povedala, ?e ?podstata meditácie“ ?nespo?íva vo ve?kom premý??aní, ale vo ve?kej láske“. A ponúkla presved?ivé vysvetlenie: ?Nie v?etci ?udia sú schopní abstraktného myslenia. Modli? sa neznamená len premý??a?, uva?ova?, diskutova? s Bohom o jeho tajomstvách. Meditova? znamená ?pozera? sa na Druhého“, vyjs? zo seba a ponori? sa do tajomstva druhej osoby, ktorou je Boh[1].
Na záver si v?imnime ?es? bodov, ktoré mô?u by? pri meditácii u?ito?né:
1. Pozorne si pre?ítaj text sv. Písma alebo iný text, ktorý chce? meditova?.
2. Zaujmi polohu tela, ktorá ti najviac vyhovuje, a pri ktorej sa vie? dobre sústredi?.
3. Uvedom si Bo?iu prítomnos?, ale i tvoju telesnú i du?evnú prítomnos?. Ako sa cíti? fyzicky a ?o momentálne najviac zamestnáva tvoju myse?.
4. Potom sa znova v mysli vrá? k textu sv. Písma alebo si ho znova pre?ítaj. Zastav sa pri slove alebo vete, ktorá ?a najviac oslovila. ?o vyvoláva toto slovo v tvojom vnútri?
5. V tichej reflexii mô?e? zosta? i nieko?ko desiatok minút.
6. Meditáciu je dobre zakon?i? osobným rozhovorom s Bohom, v ktorom by nemala chýba? v?a?nos? a úprimnos?.
Milí priatelia, je dobre v ?ase prázdnin a dovoleniek preh?bi? ná? vz?ah k Bohu prostredníctvom meditácie. Skúsme k nej pristúpi? kreatívne. Sami si vytvorme jej formu a zvo?me obsah, ktorý je ná?mu srdcu najbli??ie[2].
[1] Dizionario di mistica, Meditazione, 803-807.
[2] Porov. F. Foresti -E. Bortone, ?Meditazione“, in Dizionario enciclopedico di spiritualità/2, Roma 1990, 1558-1565.
?akujeme, ?e ste si pre?ítali tento ?lánok. Ak chcete by? informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem.